Smerácky poslanec Ľuboš Blaha zaujal svojím dnešným statusom na Facebooku, v ktorom vyjadril podporu listu KSS vyzývajúcim na inštaláciu pamätnej tabule Gustávovi Husákovi v Bratislave za jeho zásluhy v protifašistickom odboji.
„Môj osobný postoj je, že Gustáv Husák si zaslúži uznanie za boj proti fašizmu počas Slovenského národného povstania a táto vaša iniciatíva má moju osobnú podporu a ako poslanec NR SR ju rád podporím,“ uviedol okrem iného Blaha.
Samotný Husák je však značne polarizujúcou postavou našich dejín.
Okrem toho, že pôsobil v protifašistickom odboji, bol totiž aj posledným komunistickým prezidentom Československa (1975 – 1989) a generálnym tajomníkom ÚV KSČ v časoch normalizácie.
Politológ Miroslav Kusý považuje nápad s pamätnou tabuľou za absurdné rozhodnutie.
„Viete, ono Husák zohral dvojakú úlohu v našich dejinách. Jednak bol za povstania v ilegalite, čo je pravda a čo sa mu musí uznať. No rozhodujúca bola jeho úloha v procese normalizácie. Tam sa vytvoril ten jeho základný profil. Iste, treba mu priznať, že bol v odboji, no ako to ´líči´ Jozef Jablonický (slovenský historik – pozn. red.), tak nebolo to nejaké extra hrdinské. Bol to predsa len intelektuál. V odboji bol, no že by sa mu za to mali dávať nejaké pocty alebo stavať busty… Hlboko totiž prevažuje jeho rola normalizátora. Je to teda absurdné.“
Národniar Anton Hrnko tiež nepovažuje tému ´Husákovej tabule´ za tému dňa.
„Husák určité zásluhy má, no v kombinácii s ďalšou historickou obdobou si nemyslím, že to je aktuálne. Veď aj Jozef Tiso bol mimoriadne úspešný minister zdravotníctva a slovenské kúpele mu mohli vďačiť za mnohé veci…“ poukázal na politikovu polaritu Hrnko, ktorý je rovnako ako Blaha členom parlamentnej komisie proti fašizmu.
Opozičný poslanec zo strany Sme rodina Milan Krajniak bol vo svojom hodnotení veľmi stručný, no razantný a jednoznačný.
„Gustáv Husák je predstaviteľom zločineckého totalitného režimu a podľa mňa by sa takýmto ľuďom pamätné tabule odhaľovať nemali,” má jasno ´Posledný križiak´ Milan Krajniak, ktorý je takisto členom spomínanej komisie.
Zaujímavý pohľad ponúkol aj líder mimoparlamentnej KDH Alojz Hlina, ktorý takisto zdôraznil, že život každého človeka by sa mal vnímať komplexne, so všetkými kladmi aj zápormi.
„Viete čo, táto hra pamätných tabúľ je už vyčerpávajúca. Mám pocit, že keď už neviete ako zaujať, tak ženy chcú väčšie, prípadne menšie prsia a muži chcú takú alebo onakú tabuľu. Neviem… Nemyslím si, že v pamäti národa je Gustáv Husák zapísaný ako osoba, ktorá má mať pamätnú tabuľu. A keď to chce niekto zmeniť, tak by mal ale sakramentsky zapracovať na tom, aby sa to nazeranie verejnosti zmenilo. Na vyvolanie záujmu je často využívaná kontroverzia. Nevylučujem, že pri osobe Husáka tam nejaké mierne hrdinstvo bolo cez vojnu, ale nemôžete ´vyseknúť´ len určitú etapu jeho života. Každý človek má svetlejšie aj temnejšie stránky, pričom si myslím, že v tomto prípade bolo toho negatívneho rádovo viac,” dodal líder kresťanských demokratov.
