Tag: IVO

Inštitút pre verejné otázky (IVO) vyzýva poslancov na neschválenie predĺženia moratória na zverejňovanie prieskumov politických preferencií. Aj terajšiu právnu úpravu považujú za odporovanie právu občanov na informácie.

Väčšine opýtaných tínedžerov by prekážal v susedstve moslim, Róm, ale aj politický extrémista. Menej ako polovici by prekážalo mať za suseda utečenca, nezamestnaného, človeka inej sexuálnej orientácie alebo Žida. Maďarskí tínedžeri akceptujú podľa prieskumu inakosť menej ako Slováci.

Obyvatelia krajín V4 pociťujú vysokú nedôveru k politickým stranám. Vybrané výsledky výskumu Aktívne občianstvo na Slovensku a v krajinách V4, ktorý je súčasťou medzinárodného projektu Posilňovanie občianstva v krajinách V4, prezentoval v utorok v Bratislave Inštitút pre verejné otázky.

Xenofóbne nálady na Slovensku sa voči niektorým spoločenským skupinám či menšinovému obyvateľstvu zhoršili. Dôvodom je sčasti zmenená politická klíma, migračná kríza, ako aj častejšie medializované prípady teroristických útokov často spájaných s radikálnym islamom a ilegálnymi migrantmi. Vyplýva to z výskumnej štúdie Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý bol zameraný na extrémizmus.

Veľká časť Slovákov je hrdá na svoju vlasť. Ide o dve tretiny opýtaných obyvateľov (65 percent). Vyplýva z tohtoročného októbrového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ten mapoval nálady Slovákov 25 rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

PRIESKUM Väčšina opýtaných Slovákov (67 percent) a Čechov (68 percent) stále nevie odpustiť politikom rozhodnutie rozdeliť Československo bez referenda. Vyplýva to z tohtoročného októbrového prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a českého Centra pre výskum verejnej mienky (CVVM). V januári uplynie 25 rokov od rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR).

U mladej generácie vo veku 18–39 rokov prevláda príklon k politickým prúdom typickým skôr pre konzervatívne zmýšľanie. Podpora liberálneho smerovania je oveľa slabšia. Vyplýva to z výsledkov prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO).

Viac ako polovica ľudí (53 percent) by odporcom parlamentnej demokracie nedovolila zakladať strany. Necelé dve pätiny (37 percent) by im to dovolilo. Vyplýva to z výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý robila agentúra Focus od 4. do 11. októbra na vzorke 1003 respondentov.

Z prieskumu verejnej mienky vykonaného Inštitútom pre verejné otázky vyplýva, že výrazná väčšina Slovákov je hrdá na Slovenské národné povstanie (SNP). Opačne povstanie vníma len necelá desatina dospelých vrátane členov Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS). Kotleba v minulosti označil SNP za puč a partizánov za banditov.

Priestor, aby medzi mladými ľuďmi rástla podpora pre taký politický subjekt, akým je Ľudová strana Naše Slovensko (ĽS NS), určite je. Pri prezentácii výsledkov prieskumu Mladí ľudia v kyberpriestore – šance a riziká pre demokraciu na to poukázal autor výskumu a analytik Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Marián Velšic.

Predstaviť slovenskú pravicovo-extrémistickú a ultranacionalistickú scénu a prispieť k odhaleniu príčin jej úspešnosti. To je cieľ najnovšej štúdie, ktorú zrealizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s Nadáciou Hannsa Seidla.

ROZHOVOR O predsedovi KDH bude elektronicky rozhodovať na sneme v Ružomberku 11. júna 391 delegátov. Zatiaľ sú známi traja kandidáti – Alojz Hlina, Miroslav Kráľ, okresný predseda zo Zlatých Moraviec, a Eleonóra Porubcová, ktorá je mestskou poslankyňou v Prievidzi a poslankyňou Trenčianskeho samosprávneho kraja. Ako hodnotí ich šance prezident Inštitútu pre verejné otázky, politológ Grigorij Mesežnikov?

Slovensko má v rámci vyšehradských krajín najintenzívnejšie vzťahy s Českou republikou a Maďarskom. Za nadštandardné označili Slováci najmä česko-slovenské väzby. Vyplýva to z porovnávacieho výskumu v krajinách V4 robenom minulý rok cez leto na reprezentatívnej vzorke dospelej populácie. Za jednotlivé krajiny odpovedalo minimálne 1000 ľudí.

Vyšehradskú spoluprácu považuje za zmysluplnú a dôležitú 70 percent slovenských, 50 percent českých, 43 percent maďarských a 41 percent poľských respondentov.

Inštitút pre verejné otázky začal tento mesiac zverejňovať na svojej webstránke analýzy volebných programov politických strán uchádzajúcich sa o hlasy voličov v marcových parlamentných voľbách. A tu je výsledok.

Pre jedných obrovské sklamanie, pre druhých istota, že najbližšie štyri roky sa o svoj príjem rozhodne báť nemusia. Kandidátka Smeru do parlamentných volieb je už na svete. Viaceré známe tváre však dostali v strane stopku, iní sa prekvapivo vyšvihli veľmi vysoko. Čo sa v strane deje, zhodnotil pre ParlamentneListy.sk politológ Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.

Prieskumy verejnej mienky už začínajú ukazovať, ako môže vyzerať povolebné Slovensko. Stabilným lídrom je Smer a na druhom mieste sa ako líder opozície začína pevne usadzovať Sieť Radoslava Procházku. Napríklad podľa posledného prieskumu agentúry Polis Slovakia, ktorý zverejnili včera, by Smer získal tento mesiac 38,5 percenta hlasov voličov, do NR SR by sa dostala z druhého miesta strana Sieť so ziskom 12,4 percenta. Nasleduje SNS, ktorú by podporilo osem percent respondentov, Most-Híd so ziskom 7,7 percenta a KDH so 7,6 percenta. Žiadna iná strana by v parlamente nebola. Pred jeho bránami by zostala koalícia OĽaNO-NOVA, ktorú podporilo 6,8 percenta ľudí. Podľa aktuálnych výsledkov by sa do parlamentu nedostala ani SaS so ziskom 4,7 percenta, SMK so 4,4 percenta či SDKÚ s 2,5 percenta. Mimo parlamentu by boli aj strany Skok, ĽS Naše Slovensko či KSS. Ako súčasný vývoj na slovenskej politickej scéne hodnotí prezident Inštitútu pre verejné otázky politológ Grigorij Mesežnikov? A do akej miery sa podľa neho pod tieto čísla podpísala utečenecká kríza? Presne tá istá spomínaná pätica strán by sa do parlamentu totiž dostala aj podľa prieskumu agentúry Phoenix Research, ktorý zverejnili začiatkom októbra.

Problémom však podľa Miroslava Kollára, ktorý viedol slovenský tím, ostáva nezávislosť súdnictva či slabá ochrana online novinárov. Slovensko sa spomedzi krajín Visegrádskej štvorky umiestnilo na druhom mieste v slobode internetu. Na prvom mieste sa umiestnila Česká republika, za nami skončilo Poľsko a Maďarsko.

Prieskum IVO (Inštitút pre verejné otázky), ktorý agentúre SITA poskytol projektový koordinátor Ján Bartoš, ukázal, že Slováci sú od moderných technológií závislejší, ako by ste možno predpokladali. Ale ako sme na tom skutočne s používaním internetu a iných život uľahčujúcich vymožeností súčasnosti?