Predseda Európskej komisie predniesol svoje tradičné zhodnotenie situácie v EÚ. Aby Pikora nebol k Junckerovi len kritický, začal zvoľna a za niečo predsedu Európskej komisie aj pochválil. Napríklad za slová o tom, že dnešné Turecko nemôže byť súčasťou EÚ.
Bohužiaľ, v ďalších oblastiach Junckerovho prejavu už ekonóm nenašiel ani jeden pozitívny bod.
„Pán Juncker hovoril o riadenej imigrácii do Európy, ktorá starne. Tým sa nám snaží podsunúť, že Európa má problém s vymieraním, a aby sme pokles populácie ekonomicky utiahli, musíme sa otvoriť imigrácii. To sú hneď dve manipulácie v jednej vete. Je síce pravda, že Európa starne, ale položme si otázku, kto za to môže. A odpoveď je, že vinný je predimenzovaný sociálny systém, ktorý natoľko naučil ľudí spoliehať sa na štát, hľadieť na vlastný prospech, mať len samé nároky a odmietať akékoľvek povinnosti, že sa stali príliš pohodlní na to, aby mali deti. Európa si teda svoj problém vyrobila sama. A tvrdiť, že migrácia to vyrieši, je bohapustá lož,“ napísal nekompromisne Pikora.
Jean-Claude Juncker. Zdroj: TASR
Ako dôkaz Pikorovi stačí fakt, že v roku 2015 prišiel do Nemecka asi milión migrantov, ale prácu získal len zlomok z nich. Väčšina migrantov nepredstavuje nové palivo pre ekonomiku, predstavujú pre ňu naopak bremeno. A Juncker sa toto bremeno pokúša ešte zväčšiť, keď volá po rozšírení Schengenu.
Teoreticky by sa vraj dal nájsť nejaký svetlý bod v Junckerovom dôraze na voľný obchod, ale ekonóm mu vôbec neverí, že to s voľným obchodom myslí vážne. Keby to vraj Juncker myslel vážne, tak by sa západné štáty EÚ nemohli vyhrážať tým východnom v súvislosti s údajne príliš lacnou pracovnou silou. A EÚ ako celok by sa nevyhrážala Veľkej Británii v súvislosti s brexitom.
Ekonóm sa navyše domnieva, že EÚ sa vydala v podstate po ceste socializmu, čo Pikora odmieta vnímať ako pozitívny rys.
„Na konci roka 2016 tlačová agentúra Bloomberg, ktorá sa špecializuje na poskytovanie trhových finančných dát, odhadla, že do konca roka 2017 bude centrálna Japonská banka (Bank of Japan) hlavným akcionárom v 55 firmách z 225 spoločností zahrnutých v japonskom akciovom indexe Nikkei 225! Takže štvrtina najvýznamnejších japonských spoločností bude vlastne v štátnych rukách. Ale eurozóna je v tomto zoštátňovaní hneď druhá v závese. Je vari toto ešte stále normálna trhová ekonomika? Nie je to skôr nejaká podivná forma novodobého socializmu, kde všetko patrí všetkým?“ spýtal sa Pikora.
Celý text si môžete prečítať TU.
