Kiska sa rozhodol ukončiť tri roky trvajúci spor s Národnou radou SR, ktorá kandidátov navrhla. Podľa jeho slov nešlo o kompetenčný spor, ale o to, aké poslanie má ústavný súd vôbec plniť.
„Žiaľ, minulý týždeň sa potvrdili najhoršie obavy. Nález prvého senátu ÚS z decembra tohto roku vstúpi do dejín ústavnoprávnej praxe na Slovensku ako jedno z jeho najhorších rozhodnutí. Nález o porušení práv kandidátov na sudcov ÚS je svojvoľný, plný formálnych a vecných chýb. Je prejavom hlbokého pohŕdania Ústavou SR,“ zdôraznil prezident a dodal, „jedna chyba za druhou.“ Viac sme o tom písali TU.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) rešpektuje rozhodnutie prezidenta Andreja Kisku. „Tak ako sa prezident rozhodol rešpektovať vzniknutú situáciu po rozhodnutí Ústavného súdu SR, tak s rešpektom treba prijať aj rozhodnutie prezidenta o ústavných sudcoch. Patová situácia okolo ústavného súdu je týmto definitívne uzatvorená a ja som pripravená urobiť všetko pre to, aby nastávajúce voľby ústavných sudcov v roku 2018 už mohli prebehnúť podľa nových pravidiel kreovania ústavného súdu,“ napísala ministerka na sociálnej sieti.
Predseda parlamentu Andrej Danko, ktorý prezidenta za nevymenovanie sudcov dlhodobo kritizoval, ocenil napokon jeho konečné rozhodnutie. „Predseda NR SR Andrej Danko oceňuje rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku a vidí to ako možnosť na začatie odborného dialógu o zlepšení podmienok výberu ústavných sudcov,“ napísal Danko.
Danko nakoniec dnes poslal list prezidentovi, v ktorom ho upozornil, že nemôže vymenovať súčasne za ústavných sudcov Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú, pretože oni boli menovaní na jedno uvoľnené miesto. Viac TU.
Smerácky poslanec Róbert Madej, ktorý je predsedom Ústavnoprávneho výboru NR SR, považuje za veľkú mieru zadosťučinenia, že prezident si uznal svoju chybu a mieni napraviť protiústavný stav, ktorý vyvolal. „Súčasne nesúhlasím s akýmikoľvek hodnoteniami prezidenta na adresu ÚS. Považujem ich za zásterku. Andrej Kiska nechce dať najavo, že v tomto spore musí nevyhnutne ustúpiť. Z jeho konania možno vyvodiť, že si uznal chybu,“ tvrdí Madej. Viac TU.
Pre Kisku je to neuveriteľne ponižujúca prehra
Madejov kolega a kritik prezidenta Ľuboš Blaha taktiež ocenil Kiskovo konanie. „Andrej Kiska po rokoch v úrade konečne urobil niečo výnimočné – dodržal zákon. Po všetkom tom zneužívaní štátnej letky, nerešpektovaní ústavy, daňových podvodoch a popieraní zahraničnopolitickej línie, po všetkých tých prešľapoch a podvodoch on urobil niečo, čím zaskočil všetkých – on rešpektoval právo. Waw!“ napísal Blaha.
Podľa poslanca Blahu je to však pre Kisku obrovská ponižujúca politická prehra. „Teraz bude pravicová tlač celé týždne ospevovať, akého máme veľkého štátnika, a dôvodom bude len to, že Kiska urobil, čo bola od začiatku jeho psia povinnosť. Už sa neviem dočkať. Pravdou je, že Kiska vlastne len potvrdil, že celé mesiace lámal ústavu. Hneď po tom, ako oznámil, že vymenuje ústavných sudcov, mal oznámiť, že sa vzdáva funkcie a vyvodzuje tak zodpovednosť za to, ako šliapal po ústave. Nech to dopadne akokoľvek, je to Kiskova obrovská politická prehra. Ponižujúca. Neuveriteľne ponižujúca,“ uzavrel poslanec Smeru.
Palculienka ústavnou sudkyňou, komentuje Matovič
Líder OĽaNO Igor Matovič si, naopak, myslí, že ústavný súd by mal byť výkladnou skriňou súdnictva. „Mrzí ma, keď tam zasadne človek, ktorý sedí v parlamente. Je to politizácia ÚS. Prezident Kiska musí vyvíjať tlak na koalíciu, aby sa zmenil zákon,“ povedal s tým, že neverí, že Laššáková bude nezávislou ústavnou sudkyňou, keďže je roky poslankyňou Smeru-SD.
„Palculienka ústavnou sudkyňou. Slovensko,“ napísal ironicky Matovič na Facebooku.
Krok Kisku komentoval aj politický analytik Eduard Chmelár. „Andrej Kiska sa dnes po dlhom čase zachoval ako skutočná hlava štátu. Rozhodol sa neprehlbovať ústavnú krízu, postupovať v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR a vybrať spomedzi navrhovaných nových troch ústavných sudcov,“ uviedol Chmelár.
„To, že to zašlo až tak ďaleko, zapríčinil do značnej miery sám, ale celá táto kauza má jedno poučenie: že ústava je v tomto bode nedostatočná, nejasná a treba ju spresniť. A prezident nie je ten, ktorý to môže svojvoľne robiť. Považujem za chybu, že prezident nevyužil svoj prejav, aby na takéto ústavné zmeny výraznejším a konkrétnejším spôsobom vyzval,“ dodal analytik. Viac sme o tom písali TU.
Je vo hviezdach, ako by sa skončila ústavná žaloba na Kisku
Mediálny analytik a zároveň bývalý poslanec NR SR Ľubomír Lintner na sociálnej sieti Facebook rozobral dve možnosti, ktoré podľa neho prezident mal. Prvou možnosťou bolo sudcov nevymenovať. Podľa Lintnera by na to dôvod bol, keďže I. senát Ústavného súdu SR vo svojom rozhodnutí išiel nad rámec toho, o čom mohol rozhodnúť, tým, že začlenil do rozhodnutia aj tých kandidátov, ktorí o to vôbec nežiadali.
„V prípade nevymenovania by sa celá záležitosť posunula do čisto politického súboja: parlamentná väčšina verzus koalícia a uplatnenie článku 107 Ústavy SR o hrubom porušení ústavy. I. senát v odôvodnení k tomu vytvoril úplne predpoklady. Koaličné pohrávanie v spolupráci s časťou ústavného súdu by trvalo celý budúci rok,“ napísal Lintner s tým, že je vo hviezdach, či by koalícia v súčinnosti s ústavnými sudcami dotiahla ústavnú žalobu na Kisku až po ukončenie jeho mandátu, pričom vo februári 2019, keď bude nutné vymenovať 9 ústavných sudcov, by Kiska už nemusel byť vo funkcii a zvolenie nového prezidenta by sa termínovo nestihlo. Kompetencia by tam prešla na predsedu parlamentu Andreja Danka.
Druhá možnosť bola podľa Lintnera vymenovať ústavných sudcov, čo sa napokon aj udialo a z čoho budú podľa neho plynúť závery. „Kiska bude vo februári 2019 ešte stále vo funkcii prezidenta. Koalícia bude musieť počas budúceho roka ukázať, či myslela vážne svoj vládny program, pokiaľ sa týka zmeny konštituovania ústavného súdu, sprísnenia kritérií na výber kandidátov a predovšetkým, či naplní odporúčanie Benátskej komisie, aby sa kvórum pre schválenie kandidáta na ústavného sudcu zvýšilo na ústavnú väčšinu,“ napísal Lintner s tým, že verejnosť by mala toto dianie sledovať s oveľa výraznejším záujmom a zohľadniť správanie sa koalície v parlamentných voľbách v marci 2020.
