Európska komisia podala na Súdnom dvore EÚ žaloby proti Česku, Maďarsku a Poľsku pre odmietanie programu prerozdeľovania žiadateľov o azyl. Hovorca úniového súdu ČTK povedal, že prvé pojednávanie sa nebude konať skôr ako v novembri alebo v decembri. Podľa premiéra Andreja Babiša Česko urobí všetko pre to, aby žaloba nemala na štát žiadny vplyv. Tému chce prebrať s predsedom Komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Česko má dva mesiace na to, aby vypracovalo odpoveď na žalobu, povedala ČTK hovorkyňa ministerstva zahraničia v Prahe Irena Valentová. Navyše je podľa nej stále možné dosiahnuť medzi stranami sporu dohodu.
Už na začiatku decembra 2016 žalobu avizoval prvý podpredseda EK Frans Timmermans. Naznačil pritom vtedy, že vec stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice stredoeurópskych krajín.
„Európska komisia podala žalobu na Súdnom dvore EÚ proti Českej republike (C-719/17), Poľsku (C-715/17) a Maďarsku (C-718/17) pre porušenie predpisov práva EÚ o relokácii žiadateľov o azyl,“ uviedol v tlačovej správe hovorca súdu Balázs Lehóczki.
Zhruba dva až tri mesiace po avizovanom pojednávaní by sa mal k žalobám vyjadriť generálny advokát Súdneho dvora EÚ. „Celý proces môže trvať až 18 mesiacov,“ upozornil hovorca súdu, podľa ktorého však sudcovia môžu dĺžku konania skrátiť. „To však nie je automatické,“ dodal Lehóczki.
Český premiér Babiš hodlá o žalobe rokovať s predsedom EK Junckerom
Valentová oznámila, že postup Komisie Česko neteší, ale počas procesu, ktorý môže trvať až 18 mesiacov, je stále možné dosiahnuť dohodu. „Žalobu nám doručí Súdny dvor EÚ v priebehu niekoľkých dní, zatiaľ sa to nestalo. Po prijatí žaloby a jej preštudovaní vypracuje vládny splnomocnenec pre zastupovanie ČR pred Súdnym dvorom EÚ žalobnú odpoveď, na čo sú dva mesiace od doručenia žaloby,“ uviedla. „Ak sa s Komisiou dohodneme, Komisia môže vziať žalobu späť,“ dodala.
Český premiér Babiš plánuje o žalobe rokovať s predsedom EK Junckerom, s ktorým sa stretne na večeri 29. januára v Bruseli. Novinárom tiež povedal, že rovnako ako on aj predseda Európskej rady Donald Tusk si o kvótach myslí, že sú neefektívne. Babiš takisto povedal, že sa bude snažiť rozšíriť názor Vyšehradskej štvorky aj na ďalšie štáty.
Andrej Babiš Zdroj: TASR
S kvótami nesúhlasia ani opozičné strany v Česku. Podľa predsedu ODS Petra Fialu žaloba „zbytočne prehlbuje protieurópske nálady a problém nijako nerieši“. Podobný názor vyjadril aj predseda TOP 09 Jiří Pospíšil, ktorý žalobu označil za chybu. Podľa bývalého ministra vnútra Milana Chovanca (ČSSD) je systém kvót od počiatku nefunkčný a nezmyselný. Predseda hnutia STAN Petr Gazdík poukázal na to, že Slovensko sa európskej žalobe pre migrantov vyhlo.
Program, na ktorom sa štáty EÚ napriek odporu Česka, Slovenska, Maďarska a Rumunska zhodli v roku 2015, skončil po dvoch rokoch vlani v septembri. Slovensko a Maďarsko neuspeli pred úniovým súdom so žalobou na spôsob, akým bolo o programe rozhodnuté. Súd naopak povedal, že jednorazový mechanizmus bol adekvátnou reakciou na migračnú krízu.
Mechanizmus kvót mal pomôcť Grécku a Taliansku, kam sa uchýlilo množstvo utečencov smerujúcich do Európy zo Sýrie, ale aj z ďalších štátov, napríklad z Afriky. Obe juhoeurópske krajiny prílev migrantov nezvládali. Plán predpokladal presun až 160 000 ľudí s nárokom na medzinárodnú ochranu, ale štáty si z Grécka a Talianska rozobrali len o niečo viac ako 32 000 osôb, oznámila minulý rok v decembri Komisia. Česko prijalo len 12 ľudí.
Keď si túto správu prečítala ekonómka Markéta Šichtařová, poriadne sa rozohnila. „Dúfam, že ČR sa nenechá vydierať a neskočí im na lep v podobe vety, že ,vec (žalobu) stále môže vyriešiť zmena prístupu trojice stredoeurópskych krajín‘. Rozhodovanie o našom území nie je vecou, o ktorej sa dá diskutovať a v ktorej sa môžeme nechať zastrašovať,“ napísala na sociálnej sieti Facebook.
Zdroj: Facebook/Marketa Sichtarova
