Okrem otvorenej mediálnej vojny medzi prezidentom Kiskom a ministrom Kaliňákom, respektíve ďalšími členmi Smeru, v posledných dňoch akosi zanikla správa o zrušení Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP). Pod koniec tejto inštitúcie sa podpísala súčasná ministerka školstva Martina Lubyová.
Podľa Múčku si mala Plavčanova nástupkyňa navyše prisvojiť aj kompetencie štátnych tajomníkov z iných strán.
Vo svojom podrobnom článku sa autor pristavil pri viacerých známych faktoch, no neraz vyslovil aj možný scenár budúceho vývoja. Na začiatku sa v článku vysvetľuje vznik a história IVP, ako aj jeho vzájomný vzťah s iným podobným projektom – Hodnota za peniaze (HzP).
„Inštitút vzdelávacej politiky založil pred piatimi rokmi Martin Filko a Matej Šiškovič, prvý (a zrejme aj posledný) riaditeľ. Dvaja Oravci, ktorí sa poznali ešte z čias strednej školy,“ vysvetľuje Múčka.
Školstvo ako najväčší štrukturálny problém
Potenciál na vznik inštitúcie takéhoto typu tu bol. Postupy na školstve boli (sú) zastarané a celé prostredie dlhodobo kvári zbytočná byrokratická záťaž.
„Cieľom bolo rozhýbať skostnatený systém v školstve, kde sa od pádu komunizmu vystriedalo najviac ministrov a aj medzinárodné testovanie žiakov začínalo ukazovať, že školstvo je najväčší štrukturálny problém krajiny. A aj problém sociálny, keďže len veľmi málo pomáha chudobným deťom, najmä tým z rómskych osád vymaniť sa z osudu, ktorý im predurčuje ich pôvod,“ uvádza tiež šéfredaktor Postoja.
Logo zrušeného Inštitútu vzdelávacej politiky Zdroj: Facebook / Inštitút vzdelávacej politiky
Inštitút vzdelávacej politiky vznikol len v roku 2013, no od jeho začiatku sa na ministerstve školstva vystriedalo v kresle rezortného šéfa už päť nominantov. Menovite Čaplovič, Pellegrini, Draxler, Plavčan a napokon Lubyová. Každý zo spomenutých ministrov mal pritom s IVP iné zámery a plány.
Pochopiteľne, od inštitútu veľa očakávala aj odborná verejnosť.
„Niektorí tiež čakali, že sa inštitút bude s rachotom verejne angažovať v boji proti eurofondovej korupcii na školstve. Takto zásadne však IVP nevystupoval, v istej fáze sa tiež stiahol aj z účasti na tvorbe dokumentu Učiace sa Slovensko. IVP si tak žil vlastným životom,“ pripomína Múčka.
Keď chýba politické krytie
A možno práve prílišná ´nezávislosť´ IVP mohla podľa Múčku stáť za začiatkom jeho vlastného konca, ktorý sa v týchto dňoch stal realitou.
„Šiškovičova taktika odstupu od všetkých však teraz narazila. Na jednej strane nemal za sebou také silné krytie, ako majú analytici HzP na ministerstvách, kde pracujú. Tí sa doteraz mohli oprieť o Kažimírovu autoritu a aj jeho intervencie voči ostatným ministrom, ak bolo treba,” uvádza ďalej komentátor.
Dôvodom je teda podľa autora najmä fakt, že Šiškovič, respektíve IVP sa priveľmi nechceli ´bratríčkovať´, prípadne politicky podfarbiť.
„Paradoxne, pre SNS a Lubyovú bol IVP na ministerstve školstva cudzorodým prvkom a ´smeráckou´ enklávou v ich rezorte. Od minulého leta, keď premiér pred celou krajinou zrušil eurofondové operácie v školstve za stovky miliónov eur a donútil Andreja Danka stiahnuť svojho ministra, sú tam na Smer zvlášť citliví. A samotná Lubyová je okrem toho zvlášť citlivá na každý prejav odporu či polemiky, na ktorý na ministerstve narazí,“ uzatvára svoju podrobnú analýzu Múčka.
Matej Šiškovič Zdroj: TASR
