Aké je vaše hodnotenie roku 2017, pokiaľ ide o zahraničnú politiku? Ktoré veci boli podstatné? Ktoré negatívne a ktoré pozitívne?
Donald Trump zvádza urputný súboj s mocnými rezíduami obamovskej, clintonovskej a bushovskej nomenklatúry a všeličo sa mu darí. Briti postupujú v rokovaniach o brexite váhavo, nejasne a tápavo. Brusel sa z brexitu otrepal, o skutočných príčinách brexitu nediskutuje a tvrdo uťahuje skrutky. V rozhodujúcich voľbách roku 2017 vo Francúzsku, v Holandsku a v Nemecku vyhral ďalší prointegračný a promigračný tón. Rusko stojí pred prezidentskými voľbami a Západ nepochopiteľne stupňuje výbušnú politiku konfrontácie s touto veľmocou. Rusi vstupom do Sýrie demaskovali americkú vojenskú neschopnosť a tamojšiu chybnú americkú politiku. Žiadny veľký optimizmus nám ten rok 2017 nepripravil, ale jedno pozitívum tu skutočne je: nedošlo zatiaľ k vyprovokovaniu vojnového stretu medzi Západom a Ruskom – vďaka Trumpovi.
Čo otázka migračnej krízy? Je problém vyriešený alebo nás to najhoršie ešte len čaká?
Obávam sa, že problém migrácie vyriešený nie je a na lepšie časy sa neblýska. Ide totiž o problém európsky, vnútorný. Migračná kríza je len jednou z kríz súčasného európskeho integračného modelu „bez hraníc a národov“, ale tiež prejavom hodnotového kolapsu našej civilizácie. K niečomu takému by nemohlo dôjsť, keby sme nepodľahli zhubnej politike súdobej novej európskej ľavice a nenechali si nahovoriť, že tradície, hodnoty, dokonca aj predsudky sú už vlastne staré prežité haraburdy. Verejná mienka sa možno začína trochu prebúdzať, ale súčasné európske politické elity idú ďalej okolo „močiarov a pustých skál“.
A čo návrhy na Dublin IV? O tejto veci ste písali článok…
Áno, je to text, ktorý je voľne dostupný na stránkach nášho IVK. Myslím si, že by sa ľudia o tento problém mali vo vlastnom záujme zásadne zaujímať. Česká politika ho zatiaľ nijako neuchopila, čo pre mňa nie je prekvapením, ale smutným potvrdením jej neschopnosti identifikovať rozhodujúce témy dneška.
Návrhom Európskej komisie, ktorý má názov Dublin IV a o ktorom sa možno ešte povedie debata, sa navrhuje zavedenie akéhosi automatického relokačného mechanizmu. Už nebudú žiadne kvóty, bude nastavený automatický transfer migrantov z „preťažených“ krajín do ostatných krajín EÚ. A ak tomu bude daná krajina vzdorovať, budú na ňu uvalené fantazmagorické finančné sankcie. To, že tento návrh nebol jednou zo zásadných tém jesenných volieb, považujem za katastrofu.
Hovorí sa o tom, že veľký exodus a migračná vlna, ktorá nás môže zachvátiť, môže prísť aj z Ukrajiny… Čo si o tom myslíte? A sme na to pripravení?
Áno, k tomu môže dôjsť, ak bude Západ pokračovať vo svojej nezmyselnej a škodlivej politike voči východnému priestoru. A či sme pripravení? Nie sme, inak by čoraz častejšie neboli s porozumením prijímané názory, že bez imigračnej pracovnej sily sa naše hospodárstvo už nezaobíde, a rozhodnejšie by sme odmietali táranie o tom, že migranti „vylepšia“ problém so starnutím obyvateľstva. Tieto chiméry potichučky otvárajú dvere migrácii. A zdôrazňujem, že z akéhokoľvek priestoru, nielen z Ukrajiny!
Čo môžeme ďalej očakávať v EÚ? Povedú Macron a Merkelová Úniu k čoraz väčšej centralizácii alebo na to nemajú silu? Martin Schulz hovoril o vytvorení federácie a kto ju nechce, nech z EÚ odíde… Hovorí sa aj o rozpade Únie…
Eurosúdruh Schulz pre mňa nie je žiadnym prekvapením. Ja si jeho agresívne európske názory z Európskeho parlamentu dobre pamätám. Vypočujte si ho a okamžite by ste mali dostať certifikát za zdarné absolvovanie výživnej stáže v tejto zvláštnej politickej „bubline“.
S Macronom a Merkelovou je to iné. Doterajšie počínanie francúzskeho prezidenta naznačuje, že bude hľadať zástupné či únikové témy, aby zakryl dramatické domáce problémy. Preto sa tak profiluje a angažuje v „reforme“ európskeho centralizačného projektu. Nehovorí nič nové, ale hovorí to novo a energicky. A aj Merkelová má doma viac problémov, než si možno pripúšťala.
Angela Merkelová a Emmanuel Macron. Zdroj. TASR
Osobne však nečakám ani nepredpokladám, že by sa v EÚ malo niečo zásadné zmeniť. Hlavne preto, že Briti postupujú nerozhodne, vôbec na Brusel netlačia a ich váhavosť skôr posilňuje probruselské politické elity. Nie, európsky centralizačný proces bude aj naďalej pokračovať rovnakým smerom, možno ešte intenzívnejšie a rýchlejšie, hoci si čoraz väčšie množstvo občanov myslí niečo iné.
Do akej miery možno očakávať vzostup strán, ktoré sa stavajú voči Európskej únii a k imigrácii odmietavo či kriticky?
Čím dlhšie sa donedávna významné, tradičné strany budú vyhýbať dotykom pálčivých problémov, tým vyššia bude šanca na posilňovanie strán s rôzne motivovaným protestným nábojom. Keby pre nemeckú CDU kancelárky Merkelovej neboli EÚ a euro posvätnou nedotknuteľnou kravou, asi by v Nemecku neexistovala Alternatíva pre Nemecko, keby v Česku ODS zaujala jasnú pozíciu k migrácii a vyjadrovala sa k EÚ tak, ako to bývalo v minulosti, nebol by u nás Okamura. Také jednoduché to je – zlyhávanie tradičných strán vedie k ich kolapsu a nahrádzaniu novými formáciami.
V Európe sa môže do roku 2050 až strojnásobiť počet moslimov, tvrdí výskumná agentúra Pew Research Center. Vo Švédsku, vo Francúzsku či v Nemecku môže byť 20 až 30 percent moslimov… Nebude to dôvod odchodu ČR z EÚ, aby nebola islamizovaná? Moslimovia budú iste prostredníctvom inštitúcií EÚ uplatňovať svoj vplyv na štáty ako Francúzsko, Nemecko, Belgicko a tiež na ostatných členov Európskej únie…
Ja tento výskum poznám, ale nevšimol som si, že by ho politická trieda chcela rešpektovať. V prostredí európskej politickej korektnosti je povinnosťou tieto signály ignorovať, brať tieto informácie na ľahkú váhu, prípadne škandalizovať či ostrakizovať ich hlásateľov. Samozrejme, myslím si, že umelé a násilné „bruselské“ dosídľovanie nášho územia migrantmi je spúšťacím mechanizmom odchodu z EÚ. Úvahy tohto typu sú však viac než predčasné.
V Česku zatiaľ víťazí názor, že prípadný „odchod z EÚ by bol príchodom do Moskvy“, že by bol spochybnením našej západnej orientácie a že by bol naším návratom na Východ. Necítim ani náznak atmosféry, ktorá by takýmto klišé mala silu čeliť. A ja sa veľmi bojím, že tieto myšlienkové stereotypy u nás nezlomí dokonca ani masový príchod migrantov z kultúrne a civilizačne cudzorodých krajín.
Nielen v Česku sa hovorí o tom, že je ohrozená západná „liberálna demokracia“. Ale môže byť vôbec Západ vzorom? Napríklad Marine Le Penovú stíhajú za to, že na Twitteri zverejnila fotografie popraveného amerického novinára Jamesa Foleyho Islamským štátom vrátane odrezanej hlavy. V Spojenom kráľovstve pokutovali muža, ktorý verejne čítal vyjadrenie Winstona Churchilla o islame. V Nemecku odsúdili žurnalistu Michaela Stürzenbergera na šesťmesačné podmienečné väzenie za zverejnenie (inak z verejných zdrojov dostupnej) fotografie, na ktorej si jeruzalemský mufti hadži Amin al-Husseini podáva ruku s Adolfom Hitlerom. V Nemecku už začal platiť zákon, podľa ktorého sú sociálne siete ako Facebook, YouTube alebo Twitter povinné do 24 hodín odstrániť zo svojich stránok „kriminálny obsah“, napríklad „ohováranie“, a to bez ohľadu na to, či sú zverejnené fakty pravdivé alebo nie. Pokuta môže dosiahnuť až päťdesiat miliónov eur…
Kým si neuvedomíme, že dnešný Západ už nie je tým Západom, na ktorého symboly sme sa chodili pozerať do výkladných skríň Tuzexu, niet nám pomoci. Už nie je tým majákom slobody, ktorého záblesky pre nás boli nádejou. Dnešný Západ sú environmentalisti, feministky, gendristky, pomätené hnutia #MeToo, regulátori všetkého typu, ľavicovo-liberálny The New York Times a globálna „kojzarovská“ televízia CNN.
Západný „liberalizmus“ sa dostal na svojej zničujúcej púti vytvoriť „nového“ človeka tak ďaleko, že odmieta rodinu skladajúcu sa z muža a ženy, že akákoľvek úchylka je považovaná za normu hodnú rešpektu, že domáci miláčikovia majú „právo na ošetrovanie počas svojej choroby“, že ľuďom by mal byť garantovaný základný rovný príjem bez toho, aby vôbec museli pracovať, a že by mali byť odstránené hotové peniaze. Dnešný Západ považuje akúkoľvek nerovnosť za nespravodlivosť, ktorú musí „múdry“ štát napraviť.
Volanie niektorých českých politických strán „patríme na Západ“ je v celom tomto kontexte smiešne, pokiaľ si nepoložíme zásadnú otázku: A čím ten Západ dnes vôbec je?
Ako bilancujete dianie okolo Ruska a Ukrajiny a čo očakávate v roku 2018?
Vladimir Putin ponúkol Rusom návrat k národnej hrdosti a posledné, čo si dnes zrejme drvivá väčšina Rusov praje, je návrat k chaosu a rozvratu Jeľcinovej éry. Západ tomu nerozumie, dáva prednosť pestovaniu politických schém z čias studenej vojny a svoje vlastné problémy prekrýva budovaním obrazu nepriateľa „tam na východe“. Je to omyl, ktorý sa nám môže veľmi nevyplatiť.
Na Ukrajine je mi ľúto tých obyčajných ľudí. Nemali sa dobre za komunistov, nemali sa dobre za akejkoľvek vlády, ktorá po ére Sovietskeho zväzu v ich krajine nasledovala. Krajina je v katastrofálnom stave a len trochu schopní ľudia ju opúšťajú. Západ si voči Ukrajincom počína bezohľadne, povýšenecky a arogantne. Živí ich sľubmi, o ktorých vie, že ich nemyslí vážne, a ženie Ukrajincov do konfliktu s Rusmi, z ktorého pre nich nemôže vzísť nič dobré. Rozhodne teda neočakávam, že by sa v roku 2018 mohlo Ukrajincom dariť lepšie.
A už vôbec neočakávam, že by Západ významne zmenil voči Rusku konfrontačný tón. Radosť z toho nemám. Dnešné Rusko nepovažujem za hlavné nebezpečenstvo. Hlavným nebezpečenstvom Západu je práve dnešný Západ.
Čo Sýria a Blízky východ? Nie je zjavný vzostup Ruska a úpadok politiky USA v tejto oblasti?
To je ďalší, veľmi zrejmý príklad premeny súčasného sveta. Zatiaľ čo Rusi zaujali veľmi pragmatický a realistický postoj, ich zahraničná politika je racionálna a čitateľná, Američania – nielen v Sýrii – preukázali svoju aktuálnu zahraničnopolitickú neschopnosť a diletantstvo. Rusi sa nesnažili Sýrii vnútiť novú vládu a nového prezidenta, čo kedysi bývalo sovietskou tradíciou, ako my sami z vlastnej histórie vieme. Sovietsku rolu o vnucovaní „univerzálnej pravdy“ prevzali Američania a počínajú si tak po celom svete. Nikdy by som neveril, že sa niečoho takého dožijem!
Čo Čína a Severná Kórea?
Stupňovanie napätia na Kórejskom polostrove je vážne a varovné. Dohodu, ktorá by bola nesmierne cenná a ktorá by situáciu odblokovala, nemá kto garantovať. Čína sa do toho nehrnie, Američania neveria Rusom a Kórejčania neveria Američanom. Pritom nikto iný než tieto veľmoci nemôže proces zmierňovania napätia orchestrovať. Ruský prezident pomoc pri rokovaniach ponúkol, ale Američania spoločný postup a spoluprácu odmietli. Dá sa byť v takej atmosfére optimista?
Vladimir Putin (vľavo) a Donald Trump. Zdroj: TASR
Aký máte názor na uznanie Jeruzalema za hlavné mesto Izraela?
Považujem to vo všetkých súvislostiach za sporné rozhodnutie, ktoré si v dnešnej rozbúrenosti doby zaslúžilo skôr zdržanlivosť.
