Turecký prezident Erdogan na summite Organizácie islamskej spolupráce povedal: „Neexistuje žiadny rozdiel medzi zverstvami, ktoré utrpel židovský ľud v Európe pred 75 rokmi, a brutalitou, ktorú utrpeli naši bratia v Gaze.“ Izrael podľa neho napáda Palestínčanov pomocou podobných metód, „aké používali nacisti“, a dopúšťa sa štátneho teroru. Čo na to hovoríte, pokiaľ ide o obsahovú časť?
Azda stoja za pripomienku turecko-nemecké vzťahy z obdobia pred sto rokmi, vzťah nacizmu a islamu o štvrť storočia neskôr a naopak zaobchádzanie nacistov so židmi. Turecký prezident históriu neohýba, on ju rovno kreatívne tvorí. S tureckou minulosťou by to chcelo skôr povojnový nemecký prístup, teda “držať hubu a krok” a stále sa ospravedlňovať. Môže začať napríklad arménskou genocídou.
Recep Tayyip Erdogan Zdroj: TASR
Ale vecne. Štátny teror je silné slovo, akokoľvek excesy izraelských ozbrojených zložiek voči palestínskym moslimom a kresťanom sa stávajú. Desaťročia napádania a vrážd zo strany palestínskych islamských teroristov urobia s nervami židovských vojakov a policajtov svoje. Za štátny terorizmus môžeme naopak bezpečne označiť spôsob správy Gazy Hamasom, ktorý zneužíva európske dotačné peniaze na podporu, propagáciu a výučbu terorizmu, hlásanie nenávisti voči židom a odmeňovanie rodín teroristov za ich činy. Zásadný rozdiel vidím v tom, že zločiny izraelských ozbrojených zložiek sú predmetom súdneho vyšetrovania, zatiaľ čo tie palestínske sú oslavované a odmeňované.
Europoslanec Jan Keller však v reakcii na Erdoganovo vyhlásenie naznačil, že Izrael sa k Palestínčanom správa skôr ako Turecko ku Kurdom. Keller odsúdil zabíjanie civilistov vrátane žien a detí Izraelom…
A tí Kurdi sa pokúšajú zničiť turecký štát a majú smrť všetkých Turkov ako svoje hlavné motto? Pochybujem. Na rozdiel od Hamasu a kedysi tiež OOP, z ktorej vzišlo hnutie Fatah. Kurdi učia svoje deti v školách nenávidieť Turkov a za najvyšší svätý skutok sa u nich považuje zomrieť pri útoku na tureckých vojakov? Palestínčania to tak v Gaze majú.
Strieľajú Kurdi ročne tisíce rakiet na turecké mestá? Nie. Snažia sa zničiť elektrárne, ktorých prúd takmer zadarmo spotrebúvajú? Nie, vidím mnoho a veľkých rozdielov medzi Kurdmi a Palestínčanmi, toto prirovnanie kríva na obe nohy. Viete, kde majú arabskí moslimovia najviac ľudských práv v modernom poňatí? V Izraeli. Ak by to tak nebolo, emigrovali by z Izraela – namiesto toho ich stav utešene narastá. Ak hovoríte o zabíjaní žien a detí, bolo by dobré hovoriť aj o zločine ich používania ako ľudských štítov. Oboje je veľmi ťažký zločin.
Na druhej strane sa hovorí, že mnohí zastrelení boli členmi hnutia Hamas…
Takmer všetci – ako Hamas vzápätí priznal. Poďme nazývať veci pravými menami – nepokoje pozdĺž múra majú charakter palestínskeho štátneho terorizmu a cieľ prekryť dôstojné oslavy sedemdesiatich rokov izraelskej štátnosti zoči-voči snahe nielen arabských štátov vymazať Izrael z mapy.
Pokiaľ ide o formálnu časť Erdoganovho výroku, znamená to výrazný posun vo vzťahu Turecka k Izraelu alebo Erdogan len „machroval“ pred ostatnými islamskými štátmi a dobré vzťahy s Izraelom budú pokračovať?
Vzťahy Izraela a Turecka sa museli začať zhoršovať najneskôr po tom, ako premiér a neskôr prezident Erdogan opustil prozápadný sekulárny kurz a otvoril Pandorinu skrinku otomanského veľkého Turecka ako domácu politickú kartu. Vnútropoliticky mu to funguje, vzťahy so Západom a Izraelom sa však postupne horšia. S Izraelom sú zlé od izraelského zásahu proti ilegálnym cestám tureckých lodí do palestínskych enkláv.
Izrael sa ostro ohradzuje proti Iránu za podporu terorizmu. Na druhej strane kooperuje so Saudmi, kde nevládne o nič slobodnejší režim, a tí sú minimálne podozrievaní z niekdajšej pomoci ISIL či vahhábistom a salafistom v Európe…
Irán bol strhnutý z cesty k liberálnej demokracii ajatolláhmi, ktorých – na div sveta – na začiatku – v prvej polovici päťdesiatych rokov minulého storočia – utilitárne podporovali MI6 a CIA. Západ sa tak strelil do kolena. Už desaťročia sa perzskému národu vymývajú mozgy ajatolláhovskou ideológiou nenávisti k Izraelu. Je to škoda a veľká strata pre región.
Na druhej strane nemá zmysel iránsky režim len ospravedlňovať a saudskoarabský len zatracovať. Podpora Hizballáhu Iránom je verejné tajomstvo. Hizballáh je teroristická organizácia, akokoľvek je dnes súčasťou vládnych libanonských štruktúr. Tak to skončí, keď sa palestínski moslimovia dostanú k moci. Saudská Arábia má naozaj špinavé ruky, čo sa podpory sunnitského terorizmu týka. Treba si však priznať, že rovnaké skupiny podporovali, financovali, školili a vyzbrojovali aj západné štáty – menovite Veľká Británia a USA za vlády Baracka Obamu.
Ešte k vzťahu Palestínčanov a Izraelčanov Tereza Spencerová poznamenala: „Je príznačné, že streľbu vojakov do ľudí za plotom, ktorí sú ,ozbrojení‘ maximálne kameňom, prakom alebo fľašou, označujete eufemisticky za ,strety‘, ale nech. Na jednej strane je však, samozrejme, pravda, že si za to umieranie Palestínčania môžu sami – mohli by sa predsa poslušne zmieriť s osudom podradného národa, ktorý podľa mnohých sionistov ani neexistuje, s vyháňaním, zabratím svojich území, demoláciou svojich domov, zabíjaním, väznením a tak ďalej. A, samozrejme, najväčší ,kladný bod‘ by si pripísali, keby sa jednoducho – čáry-máry fuk – niekam rovno vyparili. Reč je zhruba o troch miliónoch ľudí z okupovaného Západného brehu Jordánu a východného Jeruzalema a asi o dvoch miliónoch ľudí z pásma Gazy, ktoré je rovno celé v blokáde. Na druhej strane platí, že pri plote, ktorý z Gazy robí jedno obrie väzenie pod holým nebom, protestovali predovšetkým mladí ľudia, ktorí práve za tým plotom prežili možno aj polovicu svojho života, nemajú najmenšie vyhliadky do budúcnosti, nemajú vyhliadku na nejakú solídnu prácu, nemajú vyhliadky na nič… Čakajú ich len výpadky elektriny, nedostatok liekov a potravín a dokonca aj ten Hamas, ktorý by v ich očiach mal byť všeobecne považovaný za akéhosi lídra Gazy za lepší život, predvlani ,zmäkol‘ a zo svojich programových dokumentov vypustil napríklad vypätý antisemitizmus. Dokonca rozlišuje aj medzi nepriateľstvom voči Židom a politickým nepriateľstvom voči Izraelu a sionizmu, pričom akceptuje hranice z roku 1967. Čiže aj navzdory tomu, že Hamas je pre izraelskú politickú scénu stále tým, kto môže za všetko zlé, sa v skutočnosti veľmi ,upokojuje‘ a jeho niekdajšiu radikálnu pozíciu preberajú síce menšie, ale o to rozhodnejšie islamistické skupiny. No a tí mladí Palestínčania sa jednoducho topia vo frustrácii, a tak im neprekáža ani to umieranie pri plote. Ako jeden z nich vysvetlil v médiách: ,V Gaze aj tak pomaly umierame, tak je lepšie umrieť aspoň pri pokuse dosiahnuť slobodu…‘“
Pani Spencerová z celého kontextu vytrhla len tie argumenty, ktoré sa hodia na predostrenie obrazu národa trpiaceho pod krutou tyraniou. Odporučil by som jej výlet do univerzitnej štvrte v Ramalláhu, aby sa presvedčila, ako „strašne trpia“ palestínski študenti na školách, kde, mimochodom, bežne prednášajú aj židovskí profesori. Tí „ľudia za plotom“ mali podľa izraelskej vojenskej rozviedky výbušniny aj automatické pušky, ich koordinácia aj konanie mali vojenské rysy. Obraz trpiteľov s kameňom v ruke je obľúbené klišé, ktoré podporujú veľmi selektívne kamery prevažne propalestínskych ľavicových médií a ktoré musím odmietnuť.
Jej Palestínčania sa „vyparujú“ takto: Z pol milióna v tridsiatych rokoch je ich teraz päť miliónov v táboroch, kde ich držia ich arabskí moslimskí spoluveriaci. Ďalších päť miliónov je ich vo dvoch enklávach na Západnom brehu Jordánu a v Gaze. Ďalšie milióny žijú v Izraeli a majú izraelský pas. Trpiaci národ viac ako zdesaťnásobil svoj počet za sedemdesiat rokov. Dokiaľ sa Hamas intenzívne nevenoval terorizmu, Palestínčania denne vyrážali do Izraela za prácou.
Nie je pravda, že ľudia za plotom nemajú žiadnu vyhliadku. Ak by mysleli hlavou a v uplynulých sedemdesiatich rokoch volili takých politických predstaviteľov, ktorí by prijali niektorý z mnohých odmietnutých mierových návrhov zo strany OSN, Izraela, USA, EÚ a ďalších, mohli už dávno žiť vo vlastnej krajine. Toto je jednoducho ťažká demagógia. Na svete asi neexistuje iný separatistický spolok, ktorý tak umne kombinuje ignoranciu medzinárodných mierových návrhov na palestínsku štátnosť s fňukaním a stále natiahnutou rukou.
Som presvedčený, že keby Palestínčania chceli slobodný a nezávislý štát, dávno ho mohli mať. Upokojenie Hamasu je na smiech. Stále mohutne podporuje a financuje štátny terorizmus.
Vaše združenie Český spolek přátel Izraele podporuje presunutie českej ambasády do Jeruzalema. Aké výhody z toho bude mať český štát?
Aké bezprostredné a finančne vyjadriteľné výhody by mali Veľká Británia a Francúzsko z neobetovania Československa? Ak prepočítavate zásadné postoje zahraničnej politiky bez výnimky na peniaze, vypomstí sa vám to – každý bude vedieť, že ho raz predáte vyššej ponuke. V štátnych alianciách platí to isté, čo v manželstve: v dobrom aj v zlom. Spojenectvo s Izraelom nám to dobré prináša.
A čo to teda Česku prináša?
Škoda je na tamojšom trhu preferovaná značka a jej vývojové centrum sa teraz presúva do Izraela. Obchodná, turistická výmena rastie práve na základe hlbokého spojenectva – Izraelčania majú Čechov radi, vážia si ich a preferenčne nakupujú ich výrobky a míňajú peniaze v ČR. Zabúdať nesmieme na čoraz intenzívnejšiu spoluprácu v pokročilých technológiách a najmä výmenu cenných spravodajských informácií – Izraelčania nám ich odovzdávajú, povedal by som, ochotnejšie než naši západní partneri.
A nepoškodí presunutie ambasády vzťahy ČR s moslimskými a arabskými krajinami v oblasti obchodu?
Všetko má rub aj líce. Ako sa s manželstvom vzdáte slobody voľby, aj prenos ambasády ČR do Jeruzalema bude mať svoje konzekvencie. Niekoľko veľvyslancov vyjadrí protest, ministerstvo zahraničia možno dostane niekoľko nót. Možno sa bude konať demonštrácia niekoľkých aktivistov s palestínskymi vlajkami. V Bruseli sa budú na pána Babiša chvíľu hnevať a možno to dajú Čechom „vyžrať“ niekde inde – veď európska politika je jeden veľký krám. To je tak všetko. Nič zásadné sa skrátka nestane, a kto tvrdí opak, šíri poplašné správy.
Ako hodnotíte to, ako sa k presunu českej ambasády stavia vláda?
Ako prejav slabosti a neschopnosti posúdiť význam pre nás drobného, ale pre Izrael zásadného kroku. Súčasná vláda počúva Brusel azda ešte viac ako tá minulá. A rozkaz súčasnej šéfky zahraničnej agendy Bruselu – bývalej komunistky Mogheriniovej, doktorky politického islamu a obdivovateľky palestínskeho teroristu Jásira Arafata – znel jasne. Ambasáda v Jeruzaleme nesmie prejsť. Vraj musíme „zladiť noty“ s Bruselom. Asi bude zbytočné držať českú vládu a parlament, keď aj o takom nadmieru zvrchovanom rozhodnutí, ako je presun českej ambasády, chcú rozhodovať byrokrati v Bruseli. Dúfam, že sa pán premiér Babiš pochlapí a o presune ambasády rozhodne ešte tento rok. Inak bude mať naše spojenectvo voči Izraelu pevnosť želé – charakteristickú pre českú zahraničnú politiku ako celok.
Česká republika je známa tým, že je jednou z najviac proizraelských krajín a podporuje Izrael aj na medzinárodnom poli. Vracia Izrael krajine túto podporu a ako? Nie je to len jednostranné?
Ako som už uviedol, domnievam sa, že vracia. Mimochodom, izraelské technológie na úsporu a rekuperáciu vody budú v nasledujúcich rokoch v Česku nevyhnutné.
Český prezident Zeman je známy ako hlasný obhajca Izraela. Má v Izraeli dobré meno?
Áno, má. Ako môžete zistiť napríklad z nedávneho listu premiéra Netanjahua prezidentovi Zemanovi.
Nie je chyba, že Izrael lieči bojovníkov an-Nusrá v nemocniciach a že bojuje proti Baššárovi Asadovi, ktorý je hrádzou proti islamistom?
Baššár Asad má čiastočne moje sympatie ako každý, kto bráni svoju vlasť proti agresorom a teroristom. Ale ani on nie je čierno-biely. On aj jeho otec dlhodobo podporovali a financovali Hizballáh. Takže s tou „hrádzou proti islamistom“ by som bol opatrný. Pred Iránom okupovala Libanon Sýria a ostreľovala z Golanských výšin Izrael. Ten vyznáva odvekú vojnovú stratégiu, že nepriateľ môjho nepriateľa môže byť môj dočasný spojenec.
Baššár Asad Zdroj: TASR
Pripomenuli sme si 70 rokov od vzniku Izraela. Čo dobré svetu vznik tohto štátu priniesol?
Pozrite sa na Nobelové ceny za vedu, lekárstvo a umenie. Je ich viac, než by zodpovedalo veľkosti Izraela. Prečítajte si vedecké časopisy. Izraelské výskumné inštitúty tvoria svetovú špičku a dávajú svetu technológie, ktoré nikto iný nevyvinul. Izrael je jedinou krajinou v regióne, kde majú ženy rovnaké práva ako muži, homosexuáli ako heterosexuáli, čierni ako bieli. Kde ženy môžu pilotovať stíhačku a nielen osla ako v Saudskej Arábii. Izrael premenil holú púšť na kvitnúcu záhradu a tam, kde nie je voda, jej vyrába toľko, že môže zásobovať aj palestínske enklávy, ktoré sa mu odvďačujú raketami. Izrael je jediným skutočným spojencom západnej civilizácie na Strednom východe. Je našou lietadlovou loďou v mori nepriateľstva voči židovsko-kresťanskej civilizácii.
Je niečo, čo sa môže Česká republika od Izraela naučiť, napríklad vo vzťahu k národnej suverenite, obrane národných záujmov, bezpečnosti, zvládaniu imigrácie, obrany či boja s islamskými teroristami?
Je toho toľko, že na to nestačí určený priestor. Presne ste definovali oblasti, v ktorých by sa mala Česká republika – ako často hovorím – izraelizovať. Teda prestať fňukať, vztýčiť hlavu, začať sa spoliehať sama na seba a s vedomím svojej neveľkej rozlohy aj veľkosti národa začať intenzívne chrániť svoje korene a hodnoty.
Byť vojensky silnejšia než zodpovedá veľkosti krajiny. Chrániť svoje hranice a o svoje bohatstvo sa deliť s tými prichádzajúcimi, ktorí hodlajú národné aj spoločenské hodnoty vyznávať – nie meniť. Tiež by sme sa mali bez strachu naučiť pomenovať a ukázať prstom na to a tých, ktorí to s nami nemyslia dobre a škodia nám, akokoľvek sa tak neprezentujú. Izrael dokáže byť pevný a rozhodný, aj keď stále liberálnodemokratický. Dá sa to.
