V 60. rokoch 20. storočia síce v Československu naberali na sile reformné snahy, ale režim v krajine aj napriek tomu patril podľa Kramera k najrepresívnejším režimom vtedajšieho sveta. Komunistom sa reformné snahy veľmi nepáčili, ale tlak verejnosti bol taký veľký, že komunisti na to museli reagovať. Zlomovým bodom pre Sovietsky zväz bolo zrušenie cenzúry v Československu. To bol krok, ktorý Kremeľ nemohol akceptovať.
„Sovietske vedenie chcelo najmä znovu zaviesť cenzúru. Brežnev opakovane vyjadril želanie Dubčekovi a ďalším, aby komunistická strana opäť dostala plne pod kontrolu Rudé právo, ale aj ďalšie médiá,“ uviedol historik.
O invázii sa však začalo hovoriť už v apríli, ale vtedy ešte nebolo jasne dané, že k útoku na Československo dôjde. Keby v čase od apríla do augusta komunisti v Československu pritvrdili, k útoku možno nemuselo dôjsť. Lenže začiatkom leta 1968 bolo jasné, že nedôjde k zmenám, po ktorých volali Sovieti. Československí komunisti podľa Kramera dúfali, že dostanú viac času na zmeny, lenže to sa nestalo.
Dubček možno dúfal, že keď zachová lojalitu voči ZSSR, dostane čas, lenže v Československu sa debatovalo aj o tom, ako viesť nezávislejšiu politiku, a to opäť nemohol Kremeľ pripustiť.
Alexander Dubček Zdroj: TASR
A ako Pražskú jar vnímala vláda v Spojených štátoch? Prezident Lyndon B. Johnson mal vraj už v apríli informácie, že by Sovieti mohli zaútočiť na Československo, ale tesne pred inváziou informovaný nebol, čo prišlo Kramerovi pozoruhodné. „Ale nepovedal by som, že by včasné varovanie niečo zmenilo. Johnson sa oveľa viac sústredil na udalosť plánovanú na ráno 21. augusta, keď mali vlády Sovietskeho zväzu a Spojených štátov spoločne oznámiť, že čoskoro začnú rokovať o kontrole strategických zbraní. Na tom záležalo Johnsonovi oveľa viac než na dianí v Československu,“ zdôraznil hosť.
Medzi obyčajnými Američanmi to vraj bolo inak. V Spojených štátoch panoval medzi ľuďmi veľký záujem o dianie v Československu, lebo v tejto krajine videli podľa Kramera snahu o objavenie nového modelu usporiadania spoločnosti, nie čisto kapitalistického modelu, ale modelu so socialistickými prvkami, ktorý by mohol fungovať v USA, ale aj v mnohých ďalších krajinách.
Pre augustovú inváziu sa nakoniec tieto rokovania odložili. Ale tak či tak, Spojené štáty by vraj Sovietsky zväz od invázie neodradili. Osobne by vraj Kramer rád poznal odpoveď na to, či boli pred inváziou uvedené do pohotovosti jadrové zbrane. Historik je presvedčený, že nie, ale rád by to vedel naisto.
Sovietsky zväz podľa Kramera urobil chybu v tom, že na základe tzv. pozývacieho listu niekoľkých komunistov veril, že po invázii nastúpi prokremeľská vláda vedená Vasilom Biľakom a jeho kolegami. Žiadna prokremeľská vláda však nenastúpila, čo bol pre okupačnú armádu problém. Roly normalizátora sa nakoniec ujal Gustáv Husák, ale podľa Kramera by to možno neurobil, keby vedel, ako veľmi sa Československo premení.
Celú reláciu nájdete na webe ČRo Radiožurnál.
