Generál Petr Pavel povedal rozhodné slovo, či vstúpi do politiky. A k tomu pridal množstvo informácií o Putinovi

    0
    Petr Pavel (Autor: TASR)

    Generál Petr Pavel by mal za pár týždňov odísť do dôchodku. V novembri sa končí jeho služba vlasti. Pavel však v rozhovore pre Deník.cz zdôraznil, že neplánuje odpočívať niekde na chalupe. Hodlá organizovať besedy a venovať sa otázkam bezpečnosti. Do politiky sa však nechystá.

    „Aktívne politické angažmán nevidím ako najlepšiu službu štátu. Budem sa skôr snažiť zostať nezávislou osobou, mať možnosť prispieť k tomu, čo považujem za dôležité, teda zlepšiť povedomie našej verejnosti o otázkach bezpečnosti a obrany, zaujímať k nim realistický pohľad a tým prispieť k tomu, že naše ozbrojené sily budú vierohodnou súčasťou aliančnej kolektívnej obrany. […] Keby som sa dal na politiku, nutne by som sa stal súčasťou onoho prostredia, a to nielen v tom pozitívnom zmysle, o ktorom ste hovorili, ale aj v tom negatívnom. A to je zabijakom mnohých dobrých myšlienok, ktoré sa v kontaminovanom prostredí našej politiky rozpúšťajú,“ uviedol Pavel.

    V rozhovore tiež prezradil, že keby žil v roku 1938, tak by ako vojak radil prezidentovi Edvardovi Benešovi, aby ponechal armádu v pevnostiach a aby bránil svoju krajinu. „Ako vojak by som prezidentovi Benešovi odporučil asi to isté, čo mu radil vtedajší veliteľ hlavného štábu Ludvík Krejčí, teda nepodriadiť sa a bojovať. Pomer síl nevyznieval jednoznačne v prospech Nemecka, ako uvádzajú niektoré pramene, vôľa obyvateľov brániť sa bola neuveriteľná, výsledky mobilizácie boli mimoriadne povzbudzujúce, konfigurácia terénu vrátane nedokončených opevnení nám dávala veľké šance na úspech. Takisto som presvedčený, že to, čo nazývame zradou spojencov, nebolo univerzálne, pretože aj vo Francúzsku a v Anglicku bolo veľa odporcov prijatia Mníchovskej dohody,“ zdôraznil.

    Fakt, že sa Československo nacistickému Nemecku nebránilo, podľa Pavla národ zlomil. Ľudia vtedy došli k názoru, že nemá zmysel vzdorovať a je lepšie podvoľovať sa tomu či onomu. Toto zmýšľanie v ľuďoch zostalo mnoho rokov. Národ musel zhltnúť veľmi horkú pilulku a podpísalo sa to na ňom.

    Dnes štáty nečelia len hrozbe ozbrojených síl valiacich sa niektorými krajinami, ale aj kybernetickým útokom. Aj preto Severoatlantická aliancia definovala rozsiahly kybernetický útok na niektorého zo svojich partnerov ako dôvod na spustenie článku 5 Washingtonskej zmluvy o spoločnej obrane členských štátov. K aktivácii článku 5 však dôjde len v prípade, že sa na jeho aktivácii zhodnú členské štáty. Agresori, ktorí by členský štát Aliancie napadli, by sa preto snažili svoj úmysel zastrieť a presviedčali by Alianciu, že predsa o žiadny útok nejde.

    „Článok 5 sa nevyhlasuje automaticky. Neznamená, že keď prvý vojak nepriateľského štátu prekročí hranicu členskej krajiny NATO, ihneď sa spúšťa kolektívna obrana. Ide o politické rozhodnutie 29 členských štátov, musí sa zísť Severoatlantická rada a o aktivácii článku 5 rozhodnúť, takže predpokladom je politický konsenzus,“ upozornil generál.

    Situáciu veľmi neuľahčuje ani fakt, že 45. prezident USA Donald Trump občas používa ostré slová voči vlastným spojencom, ktorým tvrdí, že musia plniť svoje finančné aliančné záväzky, pokiaľ stoja o to, aby im Američania pomohli v prípade ohrozenia. Spravidla však tiež podotýka, že NATO je pevnejšie než kedykoľvek predtým.

    Donald Trump

    Donald Trump  Zdroj: TASR

    Netreba vraj zabúdať ani na to, že americká spoločnosť je rozdelená. Deliace línie prebiehajú aj naprieč rodinami a ľudia sa pre Trumpa hádajú. V Česku sa vraj niečo podobné deje pre prezidenta Miloša Zemana. Keď novinárka spomenula ruského prezidenta Vladimira Putina, generál Pavel si oddýchol.

    „Som rád, že ste to povedali vy, pretože keby som spomenul prezidenta Putina ja, bol by som hneď označený za rusofóba. Už dlho zastávam názor, že prezident Putin a ruské vedenie nie sú zďaleka takí nepredvídateľní, ako sme ich vnímali ešte pred pár rokmi. Putin je v mnohých veciach skutočne konzistentný a v jeho názoroch môže nezasvätený poslucháč nájsť mnoho pravdivého. Asi by sa mohol pýtať, či taký Vladimir Putin nakoniec nie je lepší ako nejaký slabý západný politik. Pre Rusa je to jednoznačná voľba. Ale treba poznať celý kontext a vidieť, čo je pod povrchom. On je totiž konzistentný aj v tom, čo by sa nám určite nepáčilo, napríklad v obmedzovaní slobody slova. Ruské obyvateľstvo nie je nadšené ani z osekanej názorovej plurality, pretože ak má náhodou niekto iný názor ako vládnuca strana a prezident Putin, tak je lepšie, aby si ho nechal pre seba. Ak to neurobí, skončí v lepšom prípade ako Navaľnyj, v horšom ako Nemcov,“ uviedol Pavel.

    Vladimir Putin

    Vladimir Putin   Zdroj: TASR

    Putin podľa jeho názoru skvele pracuje s relativizáciou hodnôt, a ak niečo „praskne“ na ruskej strane, riadi sa heslom zapierať, zapierať a ešte raz zapierať. Vzhľadom na túto Putinovu taktiku by sa mal Západ snažiť stabilizovať sám seba a neexportovať demokraciu do ďalších krajín, pretože export demokracie podľa Pavla nefunguje.

    Aliancia podľa Pavla čelí dvom hrozbám. „Oficiálne Aliancia definovala dve hrozby, ktorými sú Rusko a terorizmus. Neoficiálne by sa dalo pridať niekoľko ďalších. V širšom kontexte možno asi povedať, že sme sami sebe väčším nebezpečenstvom, ako sú naši externí protivníci. Ak sa nebudeme schopní realisticky pozerať na svet okolo nás, správne pomenovať problémy a nájsť riešenia vedúce k cieľu, ale namiesto toho sa schováme za klišé a politickú korektnosť, potom si zrejme spôsobíme väčšie ťažkosti, než aké by bolo schopné spôsobiť Rusko alebo extrémizmus,“ dodal Pavel.

    Celý rozhovor nájdete na webe Deník.cz.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu