Karol Habsbursko-Lotrinský je príslušníkom slávneho panovníckeho rodu, ktorý vládol nielen na našom území desiatky rokov. Rok 1918 však všetko zmenil. Posledný habsburský cisár Karol I. odišiel do exilu a svetlo sveta uzrela Rakúska republika aj nové Československo. Karol Habsbursko-Lotrinský si myslí, že jeho starý otec Karol I. chcel pre monarchiu to najlepšie.
„On bol človekom, ktorý aj mimo svojej hlbokej viery veril, že nech už je situácia akákoľvek zlá, človek sa vždy musí snažiť dostať z nej to najlepšie. A na základe toho treba nazerať aj na najrôznejšie mierové snahy, ktoré od neho vychádzali. Dostal sa k moci v situácii, keď sa – po smrti cisára Františka Jozefa – už vojna v podstate nedala zachrániť,“ podotkol muž, ktorý sa cíti doma v celej strednej Európe, v rozhovore pre Českú televíziu.
Sám bol vraj vždy eurooptimista. Veril a verí, že EÚ má budúcnosť, pretože toto spoločenstvo má určité spoločné hodnoty a záujmy. „Európa dnes vo svete zastupuje isté základné princípy. Slobodné demokratické zriadenie, sociálne aspekty v hospodárstve, to je niečo, čo Európa pomerne zreteľne reprezentuje,“ zdôraznil s tým, že ako sa iné časti sveta radikalizujú, bude táto európska pozícia čoraz dôležitejšia.
Európa by podľa neho mala ťahať za jeden povraz aj pri riešení migračnej krízy. Jednotlivé krajiny túto situáciu vyriešiť nedokážu.
„…si mnoho štátov nárokuje veci, ktoré by mali byť riešené na európskej úrovni. A keď si ich nárokujú a potom ich nedokážu vyriešiť, tak zvaľujú vinu na Brusel. To je veľmi nespravodlivý princíp. Typickým príkladom je otázka migrácie. To je problém, ktorý nás v budúcnosti ovplyvní ešte oveľa silnejšie, konflikt na Strednom východe, problematika Afriky sa neskončila, tým sa budeme ešte mnoho rokov veľmi intenzívne zaoberať. A to je problém, ktorý sa nemôže vyriešiť na národnej úrovni. Je to typický problém, na ktorý potrebujeme európsku spoluprácu.“
Celý rozhovor nájdete na webe ČT.
