Albrightová dostala hneď na začiatku otázku na vzťah Masaryka a Woodrowa Wilsona, amerického prezidenta, a na to, ako sa Masarykovi podarilo presvedčiť Wilsona, že Čechoslováci majú mať svoj štát. Albrightová chválila Masaryka, že naozaj rozumel demokracii, takže s Wilsonom si dobre rozumeli. „Vzťah medzi Amerikou a novým československým štátom je jedna z najdôležitejších vecí v histórii. Malo to veľký vplyv na to, ako som vyrástla, čo som si myslela o Československu, ako demokracia a Česi a Slováci fungujú,“ uviedla Madeleine Albrightová.
Reportér sa potom opýtal na jej prejav, ktorý nazvala Od Masaryka k Havlovi. Chcel vedieť, či sú to pre ňu najdôležitejšie osobnosti za posledných 100 rokov a prečo. Albrightová vyhlásila, že áno, pre ňu sú najdôležitejšie. Na Masarykovi sa jej páčilo to, aký bol, že uvažoval, ako majú ľudia žiť. „Vyzeral ako prezident, správal sa ako prezident, a keď som si o tom čítala a tiež keď som o tom učila, tak som si myslela, že je úžasné, že taký človek existoval,“ povedala na adresu zakladateľa Československa.
Medzi rokmi 1938 a 1989 vraj bolo ťažké byť českým Američanom. Ľudia podľa nej stále hovorili: „Čo sa tam u vás vlastne deje? Vy nič nerobíte!“ Nato pochválila Havla: „Potom prišiel prezident Havel ako morálny výstup toho, čo Česi môžu robiť. Čo Masaryk začal, Havel preniesol do modernej demokracie. Havel mal nápady a niesol to, čo chcel Masaryk pre krajinu vidieť.“
Václav Havel Zdroj: TASR
Albrightová považuje Československo za úspešný projekt. Tiež uviedla, že Česi sú hrdým národom. „Ale musia byť hrdí na to, čím boli a čím môžu byť. Nie vždy na to, čo sa deje teraz,“ dodala s tým, že pre ľudí je ťažké vedieť, čo sa teraz v 21. storočí okolo nich deje. „Aj keď Sovietsky zväz zmizol, ľudia si ešte nedokážu uvedomiť, že sú nezávislí, že nemusia byť pod nikým,“ vyhlásila a dodala: „Česi sú hrdí na to, čím boli, ale musia viac hovoriť o tom, čím by chceli byť. V roku 1991 som robila veľký výskum v strednej Európe. Každý tam hovoril, že chcú byť v Európe, že chcú vidieť, čo Západ vlastne robí. Aj pre nich bolo dôležité, aby prišli do NATO a Európskej únie.“
Keď padla otázka, prečo prahnutie po liberálnom západnom svetovom poriadku upadá, Albrightová povedala, že nevie, pretože tomu nerozumie, ale snaží sa na to pýtať. Potom uviedla príklad z Maďarska. „V osemdesiatom šiestom som prvýkrát stretla Orbána, bol to skvelý disident. Podporoval ho Soros, na ktorého teraz nadáva. A hlavne myslí len na to, čo robia Maďari, a nie čo sa deje okolo nich. Chce mať – sú dve slová, ktoré nepatria dohromady – illiberal democracy (neliberálna demokracia). Čo znamená, že je len jedna strana, tá väčšina, a na minoritu ľudia vôbec nehľadia,“ poznamenala.
„Myslím si, že robí hrozné chyby v tom, že si myslí, že má zrazu odpoveď na všetko. Je to hrozne smutné. Ľudia Maďarsku pomáhali a chceli, aby Maďarsko, Poľsko a Československo vyšli z komunizmu a porozumeli, že sa musia počúvať hlasy všetkých ľudí a nielen jednej strany. Že si nemôžu myslieť, že jeden vodca môže na všetko odpovedať,“ doplnila ešte o premiérovi krajiny, s ktorou chce EÚ začať konanie pre porušovanie jej hodnôt.
Autoritárske a antidemokratické tendencie vidí aj v strednej Európe. „Problém je, že o tom musia písať médiá, že ľudia musia byť vychovaní, aby rozumeli, že demokracia je hrozne ťažká,“ tvrdí Albrightová. Československo údajne vzniklo preto, že ľudia chceli svoju identitu. „Identita je skvelá, každý chce vedieť, kde sa narodil, ako rozpráva. Ale keď moja identita nemá rada vašu, tak to je nacionalizmus a to je ťažké a robí hrozné problémy,“ dodala.
Na záver Madeleine Albrightová vyslovila želanie, aby si Česi spomenuli, ako začali. „Aký človek bol Masaryk a prečo z takej malej krajiny mohol ukázať, že demokracia naozaj funguje. A aby si tiež uvedomili, kto bol Václav Havel,“ hovorila opäť Albrightová o svojich obľúbencoch a zakončila: „Česi musia naozaj premýšľať o tom, čím boli a čím môžu byť. Že to nemusí byť niečo, kde veci nefungujú alebo kde nejaký vodca hovorí, čo robiť.“
Celý rozhovor nájdete na webe ČT.
