Moderátor v utorkovom Interview ČT24 pripomenul výročie upálenia Jana Palacha, ako aj výročie Palachovho týždňa z januára 1989, kde dávali ľudia najavo, že už majú komunistov plné zuby. Bára Štěpánová si však nemyslí, že až tieto protesty predznamenali pád režimu. Počiatok konca vidí skôr v protestoch z októbra 1988, keď sa vraj spoločnosť prebúdzala z letargie.
„Ja si myslím, že Jan Palach chcel svojím činom vyburcovať spoločnosť, ale kladiem si otázku, čo si predstavoval, že by tí ľudia mohli robiť,“ podotkla Bára Štěpánová, bývalá sekretárka posledného československého prezidenta a prvého českého prezidenta Václava Havla.
V roku 1989 spoločnosti podľa nej pomohlo aj to, čo sa dialo vo svete, že sa otriasla komunistická moc v Poľsku, v Maďarsku, vo východnom Nemecku, ako aj priamo v Sovietskom zväze.
„Tá spoločnosť k tomu musela dospieť. Problém je v tom, že zmeniť režim zo slobodného na totalitný je jednoduchšie, ako zmeniť totalitný režim na slobodný, čo sa ukazuje dodneška,“ upozornila herečka s tým, že z tých štyridsiatich rokov komunistickej totality sa ľudia spamätávajú dodnes. „Mňa rozčuľuje, keď sa tu hovorí o tradičných stranách. Čo je to za tradičné strany, keď vznikli až po roku 1990. Najlepšie sa zorientovali ľudia ako náš dnešný pán premiér… Václav Havel bol naivný, ale ja mu tú naivitu odpúšťam, pretože to nevedel nikto, ako sa to môže vyvinúť,“ zaznelo z úst herečky.
Václav Havel Zdroj: TASR
„On si naozaj myslel, že keď tým darebákom, ktorí tu otrávili ten život, ukáže vľúdnu tvár, tak oni sa zahanbia. A to bol strašný Havlov omyl. On sa v tomto hrozne zmýlil,“ pokračovala Štěpánová.
Jedným dychom sa však Václava Havla zastávala.
„Dnes Václavovi Havlovi ľudia nasadzujú psiu hlavu a my, ktorí si ho vážime, sme nazývaní veľmi hnusne, ale on išiel tomuto národu slúžiť. Podľa mňa mal inú predstavu o svojom slobodnom živote. Možno chcel byť riaditeľom Divadla Na zábradlí, ale bol vynesený až hore,“ uviedla herečka.
Reč bola aj o základoch, na ktorých stál štyridsať rokov komunistický režim.
„Ten režim vlastne držal na strachu, čo sa trošku začína objavovať aj teraz. Ten strach je potom úplne dokonalý, ľudia sa báli o prácu, že nebudú mať kde bývať a tak ďalej. Ale v tej mase sa vždy nájde pár ľudí, ktorí sa neboja, sú ochotní riskovať a vystaviť nebezpečenstvu aj svoj život,“ vyhlásila Štěpánová.
„Bola som malé dievča a mala som sen, že pôjdem do Paríža. Chcela som cestovať, chcela som čítať, chcela som slobodne žiť, ja som toho vlastne až tak veľa nechcela. Ale aby to nevyzeralo, že mi išlo len o tie duchovné prežitky, samozrejme, že som sa chcela aj pekne obliekať, chcela som tie jogurty a podobne,“ priznala.
Problém vidí v tom, že mnohým ľuďom tie jogurty a lepšie oblečenie stačia. O slobodu ako takú vraj nemalej časti českej spoločnosti vôbec nejde. Ľuďom stačí, keď im niekto zdvihne dôchodky o tisíc korún. Slobodu si pokojne nechajú ukrajovať. „Myslím si, že už vôbec nežijeme v slobodnej krajine, že to len tak vyzerá,“ povedala dáma.
Svoje vystúpenie uzavrela zvolaním, že „demokracia je krehká“.
Celú reláciu nájdete na webe ČT.
