Katastrofa. A pokojne už na jar, opísal Václav Cílek, čo nás čaká

    0
    Václav Cílek (Autor: Hans Štembera)

    Hneď na úvod sa moderátorka Cílka opýtala, či je optimistické sa pripravovať na krízu. „Je to optimistické v tom, že keď už o tej kríze hovorím 30 rokov a ona stále neprišla, tak nevieme, koľko času máme,“ odvetil geológ. Vraj keď sa ľudia na krízu trochu pripravujú, prináša im to uspokojenie.

    Cílek potom konkretizoval: „Mojím pravdepodobným scenárom je, že najskôr zo všetkého príde ekonomická kríza. Nevieme, z akých dôvodov. Väčšinou ide o nejaké súbehy situácií. Môže prísť a nemusí.“ Podľa neho je veľký problém hovoriť o ekonomickej kríze, pretože banky majú často iba dve percentá alebo päť percent peňazí, ktoré do nich ľudia vložili. „To znamená, že keď vypukne panika a chceli by ste z bánk stiahnuť len 10 percent z toho, čo tam máte uložené… Tá banka to medzitým požičala ďalšej banke, tá zase ďalšej, takže sú to celé reťazce dlžníkov, ktorí sa zaseknú na nejakom slabom mieste. Je to teda vždy o úvahe, že fáma môže aj za normálnej situácie položiť zdravú banku. Bankári to vedia, a preto vám, aj keby bola skutočná kríza na spadnutie, musia napriek tomu hovoriť, že je všetko poriadku, pretože inak by to ešte urýchlili,“ opísal úskalie súčasného bankového systému.

    Táto kríza vraj môže prísť v rozmedzí troch až piatich rokov, environmentálna kríza potom v meradle 10 rokov. „Zmena klímy sa bude prejavovať najmä suchom v nejakej oblasti, toto sucho spôsobí nedostatok potravín, nedostatok potravín spôsobí, že jedlo bude drahé. My to ustojíme, ale neustoja to chudobné krajiny, kde ľudia dávajú za potraviny 50, 70 percent svojich príjmov,“ myslí si klimatológ.

    Opäť pridáva konkrétny príklad: Čínu a produkciu ryže. Čína je podľa neho úžasná v tom, že je z 99,7 percenta potravinovo sebestačná. Údajne sa ryža v Číne pestuje na ploche, ktorá zodpovedá zhruba ploche Talianska. Čína má 14 percent obrábateľnej plochy zeme a z tejto plochy rozsahu Talianska, na ktorej sa pestuje ryža pre celé čínske obyvateľstvo, je okolo 10 percent veľmi ohrozených suchom a ďalších 20 až 30 percent je čiastočne ohrozených, tvrdí klimatológ. „Dá sa teda veľmi jednoducho očakávať, že čínska produkcia ryže, aj keby neboli nejaké veľké klimatické zmeny, môže ľahko spadnúť o desatinu. Ale 10 percent čínskej produkcie ryže je kapacita troch najväčších vývozcov,“ varuje a opisuje, ako sa potom asi bude vyvíjať situácia: „Čína je natoľko bohatá a natoľko sa stará o svojich ľudí, že potom skúpi pšenicu, dôjde k panike. Potom sa to vyrovná na nejakej úrovni, ktorá bude asi vyššia ako počiatočná, ale prvý polrok, rok do ďalšieho zberu úrody bude veľmi ťažký. My to prežijeme, ale čo sa bude diať v Bangladéši a v podobných krajinách, to teda netuším.“ Ide podľa neho o reálny scenár, ktorý môže nastať tento rok na jar alebo o 10 rokov.

    „Krízy sú krátkodobé a dlhodobé. Krátkodobé krízy, a to je dobré vymenovať, sú v základných možných scenároch epidémia, blackout, nejaká nepredvídateľná kríza, keď sa s niečím zídu napríklad ekonomické podmienky, niečo, čo nedokážeme odhadnúť, možno politická kríza. To sú príklady rýchlych kríz, ktoré majú tú vlastnosť, že sú prvých niekoľko dní ničivé, v Európe to trvá väčšinou 14 dní, a o nejaký čas sa ustália,“ uviedol.

    „A potom je tu to, o čom si myslím, že na to máme byť pripravení, totiž na chronickú krízu západnej civilizácie. Tá spočíva v tom, že sú tu a tam nejaké búrky, tu a tam nejaké ekonomické problémy, tu a tam zlé počasie, ale celkovo spoločnosť chudobnie. Potom sa musí spoľahnúť buď na tradíciu, teda urobiť napríklad ríbezľový džem alebo niečo podobné, a zároveň využívať high-tech, súčasné dobré vynálezy, alebo dobré látky, dobré materiály,“ poznamenal ešte geológ a klimatológ Václav Cílek.

    Celý rozhovor nájdete na webe kupredudominulosti.cz.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu