Máme jesť menej mäsa, mlieka a vajec? Cesta k likvidácii civilizácie! Ekonómka Šichtařová varuje pred výzvou vedcov

    0
    Markéta Šichtařová, ekonómka a riaditeľka spoločnosti Next Finance s.r.o. (Autor: archív)

    Vláda zverejnila Národný investičný plán, ktorý predstavuje investičný potenciál Českej republiky do roku 2050. Zatiaľ čo opozícia ho nemilosrdne skritizovala, že je len katalógom projektov, niektorí ekonómovia uznali, že má svoj zmysel bez ohľadu na to, že nerieši financovanie. A to aj preto, že kameňom úrazu verejného investovania je niekoľko rokov skôr nedostatočná pripravenosť projektov ako financovanie, čo sa prejavuje ťažkosťami s čerpaním peňazí z fondov Európskej únie. Z akého uhla pohľadu sa na NIP pozeráte vy?

    Žiadny plán nedáva zmysel, ak sa nevysvetlí, akým spôsobom ho chceme realizovať. Samozrejme, že si môžem naplánovať, že budúci rok poletím na Mars, ale ak nemám vymyslené, ako sa tam dopravím, asi budem rada, keď poletím maximálne tak k moru. Ak plán na nejaké investovanie nerieši financovanie, je to ako s tou cestou na Mars. To je asi tak všetko, čo sa k tomu z pohľadu ekonóma dá povedať. Samozrejme by sme mohli rozoberať aj jednotlivé projekty a ich zmysluplnosť. Ale to všetko je až sekundárne. Na prvom mieste stojí otázka: Je to technicky reálne? A ak nepoznáme financovanie, nemá zmysel baviť sa ďalej.

    Aj keď v Českej televízii pri komentovaní výsledkov britských volieb z minulého týždňa ronili komentátori slzy, v skutočnosti pre nás išlo o pozitívnu správu. Podľa štúdie univerzity v belgickom Leuvene v prípade mäkkého brexitu, ktorý je po jasnej výhre Borisa Johnsona teraz oveľa pravdepodobnejší ako tvrdý brexit, prídeme zhruba o 11-tisíc pracovných miest. V prípade tvrdého brexitu by česká ekonomika prišla zhruba o 47-tisíc pracovných pozícií. Nemali by sme od verejnoprávnej televízie očakávať, že pri hodnotení britských volieb bude spomenuté aj toto hľadisko namiesto neustáleho omieľania kritiky premiéra a predsedu Konzervatívnej strany?

    Tak to je hneď niekoľko otázok v jednej. Tak po prvé najprv bolo všade veľa radosti, že si Briti voľbou konzervatívcov vybrali najpriamejšiu brexitovú cestu, teda “určite” tvrdý brexit nebude. Krátko nato sa však “odrazu” začali mnohí čudovať, že britská vláda robí kroky, ktoré by mohli vyústiť do tvrdej formy brexitu. V jednoduchosti premiér Boris Johnson chce legislatívu, ktorá zakazuje predlžovanie tranzitnej periódy. Prechodné obdobie sa skončí na konci decembra budúceho roka. Na konci januára budúceho roka odíde Británia z Európskej únie a nebude už v EÚ politicky zastúpená. Ak investori už nepočítali s možnosťou brexitu bez dohody, teraz sa v ich očiach tento variant vracia do hry. A to nie je pre európske akcie nič príjemné.

    Po druhé si myslím, že verejnoprávna televízia by vôbec nemala komentovať, čo je správne či zlé. Čo je pre jedného dobré, iný môže vnímať presne naopak; nemožno tieto hodnotové závery paušalizovať. Preto by sa televízia mala úplne zdržať takých hodnotení a mala by poskytovať iba fakty.

     

    Britský premiér Boris Johnson. Zdroj: TASR

    V Nemecku už pracuje viac ako dva a pol milióna ľudí z členských krajín EÚ, stále to však nestačí. Podľa kancelárky Angely Merkelovej Nemecko by malo hľadať kvalifikovanú pracovnú silu za hranicami Európskej únie, aby nedošlo k odlevu podnikateľov a veľkých firiem do zahraničia. Aj preto od 1. mája budúceho roka začne platiť zákon, ktorý umožní skúseným odborníkom získať v Nemecku prácu a potrebné dokumenty oveľa ľahšie. Z hľadiska Nemcov to je pochopiteľné, ale nie je to tak trochu drancovanie menej rozvinutých krajín, akurát jeho cieľom nie sú nerastné suroviny, ale pracovná sila?

    Po prvé drancovanie menej rozvinutých krajín to nie je, slobodný pohyb pracovnej sily je prínosný, otvorenie hraníc pre pracovnú silu je v prospech celej planéty. Ale pozor, zdôrazňujem, že hovorím o pracovnej sile. Takéto otvorenie hraníc pre pracovnú silu je užitočné vtedy, ak pracovná sila ide skutočne za prácou. Cieľová krajina na tom zarobí, pretože môžu prísť ľudia, ktorí sú ochotní vykonávať práce, ktoré by “domáci” neboli ochotní robiť.

    Iná situácia však je – a to je práve prípad Nemecka – keď  ľudia prichádzajú nie za prácou, ale za sociálnymi dávkami. Tým sa iba prerozdeľuje bohatstvo – pôvodní obyvatelia pracujú, zdaňujú ich, z ich daní sa platia sociálne dávky novoprijatým, a tí nepracujú. To je diametrálne odlišná situácia. A tým, čo rozhoduje, či novoprichádzajúci prichádzajú za prácou alebo za sociálnymi dávkami, je nastavenie sociálneho systému.

    Ak je sociálny systém príliš štedrý, potom vytláča migrantov za prácou a naopak priťahuje “čiernych pasažierov” v sociálnom systéme. Takže to vlastne môžeme úplne obrátiť. Keby Nemci nemali taký štedrý sociálny systém voči migrantom, prichádzali by k nim len tí, ktorí naozaj niečo vedia a veria si, že budú schopní v Nemecku pracovať, a nikto iný, a potom by ani nebolo potrebné prijímať nejaké špecializované zákony pre odborníkov.

    V odbornom časopise The Lancet Planetary Health zverejnili vedci list, v ktorom žiadajú politikov jednotlivých krajín, aby čo najskôr stanovili dátum, od ktorého začne spotreba mäsa, mlieka a vajec v daných štátoch klesať. Okrem odklonu od fosílnych zdrojov sa vraj ľudstvo musí do značnej miery vzdať aj mäsa a hospodárskych zvierat všeobecne. Zníženie ich stavu a zalesnenie pastvín má byť jedným z kľúčových krokov, ako zamedziť otepleniu planéty o viac ako 1,5 stupňa Celzia. Zmena v poľnohospodárstve je podľa autorov listu jednoduchšia a časovo menej náročná ako transformácia energetiky. Vyzerá to konečne ako tá správna cesta na záchranu planéty?

    Vyzerá to ako dobrá cesta na likvidáciu civilizácie. Príroda si s ohriatím o pár stupňov poradí, napokon už si aj v minulosti poradila. Civilizácia si však neporadí s tým, keď bude mať zakázané živočíšne bielkoviny a povinne sa pôjde pásť. Som hlboko presvedčená, že autoregulačné, evolučné mechanizmy sú oveľa “inteligentnejšie” než omylní vedci. A vieme, že vždy, keď ktokoľvek chcel diktovať ľudstvu nejakú cestu, skončilo sa to katastrofou. Napokon vieme, že eugenika bola svojho času tiež “vedecky podporovanou metódou” elimináciou “menejcenných“. Z čoho vyplýva, že tvrdenie, že nejaký vedec niečo od civilizácie požaduje, je kryštalická irelevancia. Evolúcia vedela, prečo dala ľuďom schopnosť jesť mäso.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu