Záznamy sa týkajú Čechov a Slovákov, ktorí prešli systémom Hlavnej správy vojenských zajatcov a internovaných. Označuje sa skratkou GUPVI a bol zameraný na vojakov, podobne ako u nás známejší GULAG, ktorý sa týkal civilistov. Záznamy majú podobu naskenovaných indexových záložiek a obsahujú základné informácie o ľuďoch odvlečených do sovietskych internačných táborov. „Môžu tak mať veľký význam pre príbuzných a pozostalých, ktorí doteraz osudy svojich blízkych nemohli vypátrať,“ uviedol hovorca ÚSTR Pavel Ryjáček.
Ako uviedol riaditeľ slovenského múzea Stanislav Mičev, podľa dostupných údajov prešlo v rokoch 1941 až 1945 zajateckými a internačnými tábormi 69 977 Čechoslovákov, z toho boli dvaja generáli a 159 dôstojníkov. Až 4 023 ľudí sa domov nevrátilo, zomreli. Ako však dodal Mičev, informácie o počte ľudí v týchto zariadeniach sa líšia, čo je dané aj tým, že nie vždy boli zajatci riadne evidovaní. Vďaka získaným záznamom by mali byť vyhľadateľné bližšie údaje o viac než 34 000 ľuďoch.
Podľa riaditeľa ÚSTR Zdeňka Hazdru má získanie záznamov aj „morálne ľudský“ význam. Umožní zistiť napríklad to, kde sú pochovaní ľudia, ktorí sa z táborov nevrátili. Bádatelia z ústavu zatiaľ prešli zhruba tisíc indexových listov.
O odovzdaní záznamov rokovalo s Ruskom niekoľko rokov Múzeum slovenského národného povstania spolu s českým Ústavom pre štúdium totalitných režimov, so slovenským Ústavom pamäti národa, so združením Krásny Spiš a s ďalšími inštitúciami. Informácie boli uložené v Ruskom štátnom vojenskom archíve, čo je najväčšie úložisko vojensko-historických dokumentov sovietskej epochy. Obsahuje dokumentáciu Červenej armády či ozbrojených zložiek tajnej polície.
