O 21. auguste 1968 máme podľa Rychlíka bohatú dokumentáciu a všetko podstatné sa už publikovalo. Nielen o samotnom auguste, ale aj o tom, čo augustu predchádzalo v roku 1967. „Ukazuje sa, že ten pokus o premenu režimu nemal veľmi veľkú šancu na úspech,“ konštatoval Rychlík, ktorý dal najavo svoje znechutenie nad intervenciou vojsk Varšavskej zmluvy.
„Nie je podstatné, že nejaká invázia bundeswehru tu nehrozila. Aj keby tu nemecká invázia hrozila, Sovietskemu zväzu do toho nič nebolo. Aj keby sme tu mali hinduizmus, budhizmus, kapitalizmus, komunizmus, je to vnútorná vec nášho štátu a Sovietskemu zväzu do toho nič nebolo,“ podotkol Rychlík.
Sovietsky zväz nás oslobodil, ale to neznamená, že nás smú Rusi ovládať
Hosť nespochybnil fakt, že Sovietsky zväz oslobodil väčšinu nášho územia od nacizmu. To nemožno Sovietskemu zväzu a dnes jeho nástupníckemu Rusku odoprieť. Ale to v žiadnom prípade neznamená, že Sovieti – či dnes Rusi – mali právo ovplyvňovať dianie v našej krajine. Ani oslobodenie od nacizmu nedávalo Rusom toto právo. Keď sa ukázalo, že Nemecko už nie je nepriateľ, začala slabnúť aj myšlienka spojenia Čechov a Slovákov, ktorí v roku 1918 utvorili spoločný štát, aby mohli ľahšie čeliť tlaku nemeckej menšiny.
„Medzi Čechmi a Slovákmi bolo vždy silné rusofilstvo, ktoré však onej noci 21. augusta vyprchalo a už nikdy sa nevrátilo. Rok 1968 ukázal, že nepriateľ už nie je v Berlíne, ale v Moskve,“ zaznelo tiež z úst hosťa. Aj vďaka tomu vraj bolo čoraz viditeľnejšie, že Československo je jednotné skôr umelo, pretože Sovietsky zväz nemohol dopustiť rozdelenie jedného zo svojich satelitov. V Kremli podľa Rychlíka nechceli riskovať, že sa budú o samostatnosť usilovať napríklad dovtedy sovietska Litva, Lotyšsko alebo napríklad Ukrajina.
Československo a USA
Po rozpade sovietskeho bloku však stále nebolo definitívne jasné, že sa Československo rozdelí. Jasné to bolo až s víťazstvom HZDS vo voľbách. „Ja by som tu urobil paralelu k brexitu. Briti si predstavovali, že budú môcť kontrolovať migráciu na ostrov a súčasne budú môcť čerpať výhody spoločného trhu. Ale to nejde dohromady,“ povedal Rychlík.
Slováci si vraj „spoločný štát“ predstavovali veľmi podobne. Aj preto vraj hlasovali za Mečiarovo HZDS. „Veľmi často ľudia hlasujú o niečom, čomu nerozumejú, ale tento argument nemôžem prijať, pretože to je argument diktátorov, že voliči sú hlúpi, a preto tu musí byť jedna otvorená hlava, ktorá tu bude vládnuť,“ odmietol Rychlík „argument diktátorov“.
Vladimír Mečiar v minulosti Zdroj: TASR
Rozpad Československa osobne nepovažuje za tragédiu. Jednoducho sa to stalo, dejiny idú ďalej. „Ja som to povedal aj jednému Američanovi, ktorému sa to ani trochu nepáčilo, že totiž ani Spojené štáty tu nebudú večne. Ani Československo tu nebolo večne, tak to skrátka je,“ uzavrel Rychlík.
Celé interview si môžete pozrieť TU.
