Na pozícii námestníka ministra vnútra ČSFR vraj Ruml videl, že tep federácie už slabne. Slováci postupne odmietali rešpektovať silu federálnych úradov na svojom území. Rozpad Československa vraj niesol ťažko, aj pre obete z druhej svetovej vojny. „Oni umierali za Československo,“ pripomenul Ruml. Rozdelenie štátu vraj Čechom a Slovákom neprospelo. „Ja si myslím, že nie. Viditeľné je to napríklad na rastúcom nacionalizme… My nemáme toľko spoločných cieľov s Európou a hájime národný záujem. Ja ten návrat k tomu českému a slovenskému nacionalizmu považujem za veľmi problematický,“ pokračoval.
Jan Ruml Zdroj: Hans Štembera
Zdá sa mu, že česká verejnosť sa uzatvára čoraz viac do seba. Kým boli v jednom štáte sudetskí Nemci, Slováci a Česi, spoločnosť bola farebnejšia, národ bol akosi vnútorne bohatší, mohol viesť pestrejšiu diskusiu. Dnes Rumlovi pripadá, že Čechom chýba sebavedomie, zatiaľ čo Slováci si ho pestujú.
Posledným klincom do rakvy federácie vraj bolo nezvolenie Václava Havla za prezidenta v roku 1992. Ukázalo sa, že Česi a Slováci už sa nedokážu dohodnúť ani na pomenovaní štátu, takže bolo čoraz jasnejšie, že sa nedokážu dohodnúť ani na tom, ako spolu žiť.
Václav Havel Zdroj: TASR
Keby sa v Československu konalo referendum o rozpade štátu, na českej strane by zrejme ľudia hlasovali za zotrvanie v Československu, zatiaľ čo väčšina Slovákov by chcela samostatný štát, takže vypísanie referenda by vlastne nič nevyriešilo. „S ľuďmi sa vtedy veľmi nepočítalo. Ale ja si myslím, že ľuďom to vlastne bolo jedno. Ľudia boli vtedy presvedčení, že tí politici robia správnu vec,“ zaznelo z úst Rumla.
Po rozpade štátu sa uvoľnilo napätie medzi Čechmi a Slovákmi a dnes máme dobré vzťahy, ale českí politici sa vraj vtedy obávali, že Slovensko sa prikloní k Rusku.
„V stávke bola veľkosť štátu. My by sme inak patrili medzi desať najväčších krajín EÚ,“ pripomenul politik. Obratom však dodal, že to nie je jediné hľadisko, z ktorého môžeme k rozdeleniu Československa pristupovať. Existovala vraj vážna obava, že Slovensko sa prikloní na stranu Ruska a nestane sa ani členom EÚ, ani členom NATO. „Bola to veľmi vážna obava, áno,“ prezradil Ruml.
Nakoniec hosť konštatoval, že Slovákom sa dnes možno darí lepšie ako Čechom. Slovensko je členom eurozóny, zatiaľ čo Česi sa stále sťažujú, že sa nemajú lepšie. V novembri 1989 pritom ľudia verili, že v tomto čase už budú bližšie k Západu, než sú.
„Česi stále čakajú, kedy sa veci pohnú k lepšiemu, ale aby sa chytili za nos a povedali si, že my za to môžeme, že sa tu veci nehýbu k lepšiemu, to sa tu nedeje,“ povzdychol si Ruml.
Celé interview si môžete pozrieť TU.