Medzi ľuďmi sa rozšírila správa, že za koncom „zlatého veku“ československého zbrojárskeho priemyslu stojí prvý český prezident Václav Havel a jeho pacifizmus. Čo vy na to?
Určite je časť pravdy na tom, že za problémy, ktoré nastali v deväťdesiatych rokoch v zbrojárskom priemysle, zvlášť v tej slovenskej časti, môže Václav Havel. Avšak nielen on. Problémy sa začali hromadiť už od konca osemdesiatych rokov, pritom najväčší exportný úspech sme dosiahli v rokoch 1986 až 1987. Všeobecne ale celá socialistická časť sveta nevedela reagovať na nástup výpočtovej techniky, pretože nemala súčiastky. Od toho totiž začali byť viac závislé zbraňové systémy.
Pravda je, že keby sme tak zbytočne trhy neopustili, firmy by dostali šancu buď sa s tým porátať, alebo skrachovať. Avšak rozumejme aj dobe. Tanky sa maľovali na ružovo, všetci sme snívali o celosvetovom mieri. Vnímal som to tiež tak. Bohužiaľ, sme si všetko len nahovárali. Časť slovenského zbrojárskeho priemyslu to úplne položilo a bolo to zbytočné.
Napriek tomu ste sa nedávno vyjadrili o akejsi renesancii českého zbrojného priemyslu. Ako k nej došlo?
Na Slovensku sa vyrábalo viac ťažkej techniky, teda delá či tanky. V Česku viac elektroniky či ručných zbraní, čo sa lepšie transformovalo na civilnú výrobu. Konverzii tohto priemyslu sa jednoducho viac darilo v Česku. Napríklad technológiu výroby protichemických masiek môžete lepšie využiť na výrobu napríklad v automobilovom priemysle. Inými slovami, Česko z toho prepadu vyšlo oveľa lepšie ako Slovensko. Typicky česká zbrojárska firma dnes z osemdesiatich percent robí pre civil a zvyšok ako vojenský materiál alebo tovar dvojakého využitia.
Aký veľký nárast odbytu zaznamenal zbrojársky a bezpečnostný priemysel po začiatku problémov na Ukrajine a na Blízkom a Strednom východe?
Podľa mňa má Európa od prvej svetovej vojny divnú stigmu. Veľmi neskoro reaguje na bezpečnostné riziká, ale o to viac o nich hovorí. Dôjde k anexii Krymu a všetci politici Európy začnú volať do zbrane. Sú toho plné noviny. Keď sa ale pozriete na realitu, je tým vyhláseniam veľmi vzdialená. Ak je to dané demokraciou, štvorročným volebným obdobím a potrebou zapáčiť sa pred voľbami, tak máme problém. Obranu svojich krajín si skrátka Európa vôbec neuvedomuje a zostáva len pri slovách. Ani väčšie krajiny ako lídri, napríklad Francúzsko či Nemecko, to s obranou nemyslia až tak vážne. Sú však mnohé krajiny, ktoré na to vedia reagovať. Napríklad Litva. Človek si povie, čo taká Litva zmôže. Ja na to, aspoň to skúsi. Lepšie umrieť ako hrdina než ako otrok.
V roku 1938 sme to zažili v Československu a podriadilo sa…
Presne tak. Všetci teoretici môžu povedať, že by sme sa neubránili, ale my sme to ani neskúsili. Podľa mňa by to napríklad Litovčania skúsili. Boli v priebehu dvoch rokov schopní veľmi významne zvýšiť rozpočet. V roku 2019 plánujú dať 2,36 percenta HDP na obranu. Sú ochotní zaviesť povinnú vojenskú službu, ktorú nedávno zrušili. Fíni to isté. S 1,4 percenta HDP sú schopní mať 250-tisíc kvalitne vycvičených a vyzbrojených vojakov. Navyše sú v päťmiliónovej krajine schopní mobilizovať až milión vojakov. Obrana vlasti je záležitosťou nás všetkých a nejde len o to, že platím dane, takže to niekto vyrieši. To si mysleli Babylončania či Rimania. A všetci vieme, ako dopadli.
Európa rozmaznaná svojím blahobytom stále vymýšľa, čím by sa ešte zaoberala, a zabudla, prečo štáty vznikli. Tie mali obyvateľstvo brániť pred vonkajším nepriateľom a zaistiť jeho bezpečnosť.
Jiří Hynek, prezident Asociácie obranného a bezpečnostného priemyslu ČR. Zdroj: Hans Štembera
A čo tak brať do armády cudzincov? Vo francúzskej cudzineckej légii sa to vypláca.
To je kapitola sama osebe. Tam je to o tvrdom drile, novej identite. Áno, sú veľmi kvalitne vycvičení, sú to výborné jednotky, ochotné čokoľvek urobiť. Akurát keby ste mali len tú légiu, je otázka, čo by sa stalo. Typickým príkladom je Babylon, kde babylonská armáda zistila, že Peržanov je veľa a už prelomili brány, tak vo zvyšku mesta začala rabovať. V armáde totiž nebol jediný Babylončan. Žoldnieri jednoducho zistili, že už im nikto nezaplatí, takže vyrabovali, čo sa dalo, a utiekli.
Správa z Nemecka, že možno bude brať do armády cudzincov, je veľmi zlý signál. Znamená to, že Nemec nie je ochotný brániť svoju vlasť. To je moment, keď by sme mali povedať dosť. U nás sú ozajstní profesionáli, ktorí to robia z lásky k vlasti a berú plat.
To zrejme súvisí aj s utečeneckou vlnou.
Chápem, že ľudia majú právo byť stotožnení so svojou starou vlasťou, ale z hľadiska bezpečnosti je to hrob. Človek by mal jasne deklarovať, či je Turek v Nemecku alebo Nemec. Dnes mi pripadá smiešne, keď niektorí ľudia hovoria, že migrácia nie je problém. Keď poviete opak, ste xenofób.
Väčšinu teroristických útokov v Európe vykonali už naturalizovaní cudzinci žijúci v Európe už v tretej generácii. Nevytvárame si tým teda problém pre naše ďalšie generácie? Podľa mňa Česi vôbec nie sú xenofóbi. Je tu veľa Vietnamcov, ktorí zalepujú dieru na trhu. Keď neviete, čo robiť, tak idete nakúpiť k nim. Dbajú na vzdelanie a výchovu svojich detí a sú obohatením spoločnosti. Ľudia voči nim nie sú nijako netolerantní. Rovnako by veľa stavebných činností bolo v ťažkostiach, keby tu nežili Ukrajinci.
Mám známeho Vietnamca, a keď som bol v januári u neho doma, mal tam rozsvietený vianočný stromček. Hovoril, že žije v Česku a rešpektuje jeho tradície. Ponúkal cukrovinky a ospravedlňoval sa, že manželka ich veľmi piecť nevie, ale dcéry už to zvládajú bezchybne. To je pre mňa migrant, ktorý spoločnosť obohacuje. Dianie na Západe je bezpečnostným rizikom. Keď to praskne, tak z toho budeme mať problémov nad hlavu.
Nie je v tomto kontexte zmena smernice o držbe strelných zbraní z dielne Európskej komisie krokom späť?
Je to jednoznačné obmedzenie práv slušných občanov. Nositelia zbraní musia byť slušní občania. Musia byť beztrestní, odborne a zdravotne spôsobilí. Pôjdete dvakrát chytať ryby načierno, dvakrát vás chytia a prídete o zbrojný preukaz. Ľudia so zbrojákom nie sú bezpečnostným rizikom. Najnebezpečnejšie ale nie je to, ako smernica znie, aj keď je úplne hlúpa. Najnebezpečnejší je fakt, že to vôbec niekomu mohlo napadnúť.
Hlavne to malo pomôcť v boji proti teroristom, ktorí útočia iba nelegálnymi prostriedkami.
Presne tak. Plne automatickými zbraňami, výbušninami, nožmi, nákladiakmi. V skutočnosti zbraň nezabíja, zabíja človek. A je potrebné eliminovať tých, čo zabíjať chcú. Nie tých, čo zabíjať nechcú. Ak naše európske elity uvažujú tak, že podobnými krokmi obmedzia terorizmus, tak je to krajne nebezpečné. Neuvedomujú si, ako docieliť bezpečnosť v Európe.
Na každom hrade mali okrúhlu vežu ako posledné útočisko. Keď sa dobyl celý hrad, tak v nej mali obrancovia ešte určitú šancu obrany či čakania na pomoc. Keď sa ľuďom zbrane úplne zoberú, tak im túto vežu zbúrajú.
Čo si myslíte o európskych úradníkoch, ktorí napádajú také veci?
Prirovnal by som ich k Husákom a Jakešom vo vrcholných časoch normalizácie, ktorí boli úplne odtrhnutí od reality. Predstavte si, že ste úradník Európskej komisie, bývate v rezidenčnej štvrti, kde je naozaj bezpečne, pretože to tam máte strážené. Ochranka je vyzbrojená, jazdíte pancierovaným autom do práce, kde sa vám všetci klaňajú a hovoria, ako to robíte dobre. A vy tomu nakoniec uveríte, čo je strašné.
Nebývate na predmestí Antverp, neviete, že sa tam ľudia boja chodiť po ulici. Na to však stačí ísť do Mníchova alebo Viedne. Kamaráti z Mníchova mi hovoria, že večer už nevychádzajú na ulicu. Nie je tam bezpečne a policajti pred tým zatvárajú oči, pretože nechcú mať problém. Keby totiž zakročili, tak sa dostanú hneď na druhý deň do novín. Tá politická korektnosť nás zabije.
Veľa politikov dnes volá po dvoch percentách HDP pre armádu podľa parametrov NATO, a pritom česká obrana nedokáže vyčerpať ani existujúci nižší rozpočet…
Dve percentá HDP je suma, ktorá je empiricky zistená, že by bola dostatočná, aby sme boli schopní zabezpečiť obranu Českej republiky na primeranej úrovni. Ak mi niekto hovorí, že nemá mechanizmus, ako tieto peniaze vyčerpať, hovorí, že nevie uchrániť našu krajinu pred vonkajším nepriateľom.
Keď Litovčania vedia zdvihnúť počas troch rokov výdavky na obranu pomaly na dvojnásobok a budú vedieť peniaze použiť, pretože majú suseda, ktorého sa zrejme oprávnene boja, tak prečo my nie? Sú odhodlaní susedovi ukázať, že bude mať neadekvátne straty.
Tak to robili Švajčiari celý život. Mali odhodlanie. Hitler by za druhej svetovej vojny Švajčiarsko mohol okupovať, akurát by zisky boli neadekvátne stratám. Švajčiari sa totiž rozhodli brániť vnútorné oporné body. Je to jedna zo psychológií obrany. Veľká krajina malú vždy prevalcuje, ale otázka je, čo z toho. Tvrdím, že kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. To pravidlo platí stále.
