Podľa najväčšej zamestnávateľskej organizácie na Slovensku – AZZZ SR, sa jej súčasný štrajk v bratislavskom závode koncernu VW priamo nedotýka, aj preto prezident AZZZ SR Tomáš Malatinský nechcel zaujať priame stanovisko:
„Nie sme účastníkmi tohto procesu ani na jednej strane sporu, preto mi je ťažko sa vyjadrovať. Investor prišiel na Slovensko medzi prvými s istými predstavami. Medzi výhody Slovenska iste patrila aj cena práce, ktorá v dnešnej konkurencii logicky narastá,“ konštatuje T. Malatinský. Ak je situácia vo fabrike taká, ako tvrdí manažment VW Slovakia, teda že priemerná mzda vo fabrike, nerátajúc do toho vrcholový manažment, presahuje 1 800 eur, a pritom priemerná mzda v našej ekonomike nepresahuje ani tisíc eur, je to podľa neho dôvod na štrajk? „Z tohto pohľadu určite nie je, ale štrajkujúci sa na to pozerajú zrejme inak,“ hovorí T. Malatinský.
Podľa neho je nie vždy vhodné, ak sa do vecí súkromných investorov starajú politici. Ak vezmeme do úvahy napríklad vyjadrenia premiéra Roberta Fica, podľa ktorého by bolo spravodlivé, aby zamestnanci v slovenskom závode VW mali rovnocenné podmienky so zamestnancami v Nemecku či inde, môžu sa zdať požiadavky odborárov opodstatnené. Nehrozí však podľa T. Malatinského napríklad to, že Nemcom dôjde trpezlivosť a komparatívnu výhodu lacnejšej pracovnej sily budú hľadať inde? „Tieto hrozby sú tu stále, očakávam, že sa môžu dostaviť, keď doľahnú na automobilový priemysle krízové časy. Ak sa také rozhodnutie spustí, bude ťažké zastaviť to. Je určite pravda, že sa zdá nespravodlivé, keď zamestnanci v Nemecku sú lepšie zaplatení za tú istú prácu ako u nás, ale táto nespravodlivosť je všade a má mnoho príčin. Na druhej strane, aj náklady na život sú u nás stále nižšie ako v Nemecku,“ tvrdí T. Malatinský.
Tomáš Malatinský Autor: SITA
Na otázku, či sa situácia z VW môže postupne preniesť aj na ostatné automobilky pôsobiace u nás a či to môže vystrašiť napríklad prichádzajúci Jaguar Land Rover, prezident AZZZ SR odpovedal narovinu:
„Ostatné automobilky určite podrobne sledujú dianie vo Volkswagene a ich rozhodnutia, ako sa tento spor uzavrie, budú mať iste dopad na správanie sa v ostatných automobilkách – možno aj inde. Land Rover – Jaguar dôkladne zvažoval svoju investíciu a predpokladám, že svoj projekt dokončí. Ako dlho tu investície ostanú, závisí od toho, či výhody na Slovensku pre podnikanie budú prevyšovať nad nevýhodami,“ zamyslel sa nahlas šéf našej najväčšej zamestnávateľskej organizácie.
Pritom ekonomická situácia Slovenska nie je v súčasnosti vôbec zlá. Najnovšia správa OECD nás vníma ako krajinu s jedným z najvyšších rastov HDP v Európe, a teda vníma nás ako stabilnú ekonomiku. Vidí teda T. Malatinský nejaké prípadné riziká, aby sme nezaspali na vavrínoch? Vieme dobre, že tento rast ťahá najmä automobilový priemysel. Čo podľa neho ostatné odvetvia? „Nemyslím si, že za úspechom rastu HDP je len automobilový priemysel, aj keď je jeho významnou súčasťou. Slovensko zvládlo transformačný proces ekonomiky, splnilo kritériá pre zavedenie eura, má pomerne stabilný politický systém s funkčným sociálnym dialógom a sociálnym zmierom. Aj keď podnikateľské prostredie má ešte veľké rezervy a administratívna záťaž nás stále viac ťaží, v mnohých odvetviach sa nám darí dosahovať európske a možno aj svetové parametre,“ optimisticky sa pozerá do budúcnosti bývalý minister hospodárstva.
Na našu otázku z iného konca krajiny, teda okolo ďalšieho vývoja U.S. Steel v Košiciach, kde je v ostatnom čase nejako ticho a kde sa očakáva, že tento oceliarsky gigant preberú Číňania, nechcel T. Malatinský špekulovať:
„Aj U.S. Steel je organizácia, ktorá nie je združená v AZZZ SR, preto mi je veľmi ťažko zaujať k tomuto procesu stanovisko.“ Napriek tomu na záver pomenoval exminister hospodárstva najväčšie bariéry, ktoré v súčasnosti vidí ako tie hlavné a ako tie, čo najviac bránia u nás rozvoju podnikateľského prostredia: „Táto otázka by mohla zabrať čas na jeden seminár, ale aktuálne by som sa chcel vyjadriť k zákonu o partneroch verejného sektora, k čomu sme zorganizovali odbornú konferenciu, na ktorej sme vyjadrili podnikateľské postrehy z aplikačnej praxe. Zmyslom zákona malo byť identifikovať ‚korupčníkov', ale obávam sa, že zaťažíme najmä tých serióznych, vystavíme ich riziku pomerne vysokých sankcií, budeme mať zvýšené náklady na strane podnikateľov, ale aj štátu a efekt bude minimálny.“
