Predčasné voľby vo Veľkej Británii sa neskončili podľa predstáv Theresy Mayovej. Stratila parlamentnú väčšinu. Aké to môže mať dôsledky na celý proces tzv. tvrdého brexitu, ktorý avizovala?
Pretože Theresa Mayová nebude mať takú silnú pozíciu, akú si predstavovala, bude sa jej o podmienkach brexitu horšie diskutovať, respektíve každý detail bude zložitejšie pretlačiť parlamentom. Nemyslím si, že by to v konečnom dôsledku bolo pre Britov priaznivé. Tu by bola užitočnejšia vyššia akcieschopnosť.
EÚ je pripravená rokovať o brexite, hoci aj zajtra, ako to avizoval Donald Tusk. Zmení sa podľa vás teraz niečo, keď sa voľby v Británii skončili tak, ako sa skončili? EÚ totiž iba s veľkou nevôľou akceptovala referendum o brexite…
Zmenila sa len vnútropolitická situácia v Británii, a to len mierne. Mayová stále zostáva najsilnejšou politickou silou. Nie je teda dôvod čakať, že by sa niečo malo zmeniť na vzťahu Británia verzus zvyšok EÚ.
Theresa Mayová Zdroj: TASR
Inou otázkou je celková situácia v krajinách EÚ. Vlna imigrácie však neprestáva, západné krajiny, hlavne Nemecko, Taliansko či Francúzsko neustále tlačia na krajiny nášho regiónu s kvótami, v prípade ich neprijatia nám hrozia sankciami. Je to v poriadku?
To je už oveľa ošemetnejšia otázka. Jedna vec je technická – smie to EÚ podľa zákona robiť? Tu zrejme odpoveď znie, že áno, aj keď existujú určité nejasnosti. Druhá vec je otázka normatívna – je vhodné či morálne správne na nás ako na strednú Európu tlačiť? A tu celkom iste odpoveď znie, že nie. Táto EÚ je totiž iná ako tá, do ktorej sme vstupovali. Vtedy sme netušili, že nás budú nútiť prostredníctvom kvót prijímať ekonomických migrantov, ktorých tu nechceme a ktorí ani nechcú ísť k nám. Treba dodať, že v tomto bode má Slovensko zložitejšiu pozíciu v rozhovoroch ako ostatné stredoeurópske krajiny – má totiž euro. Je teda preň prakticky nemysliteľné vystúpiť z EÚ. Ostatné stredoeurópske krajiny by hypoteticky z EÚ mohli vystúpiť podobne ako Briti, keby tlak na ne prevyšoval únosnú hranicu, pretože by neboli limitované jednotnou menou. Nemyslím si, že by to mohol byť prípad Poľska, ale Česko a Maďarsko by hypoteticky mohli časom pristúpiť k referendu o zotrvaní v EÚ. Ale dnes na to tieto krajiny ešte zrejme nie sú zrelé.
Stále neutícha ani otázka tzv. dvojrýchlostnej Európy. Dokonca v týchto dňoch aj slovenský premiér Fico vyhlásil, že Slovensko chce určite patriť do A kategórie, tzv. jadra, teda medzi tie „lepšie“ štáty, a argumentoval napríklad aj tým, že Slováci využívajú euro, čiže sú členom eurozóny. Ako to vnímate vy?
Myslím si, že pán Fico to chápe úplne chybne. Nie je to otázka „lepších“ a „horších“ krajín. Je to otázka inej filozofie. Krajiny A majú väčší sklon k integrácii, hrajú sa na kvóty, smerujú k spoločnej zahraničnej politike. Krajiny B odmietajú stratiť národnú identitu a vzdať sa svojej zahraničnej politiky. Pripadá mi schizofrenické, že Slováci sa najprv snažili vybojovať si nezávislosť od Česka, čo sa im nakoniec podarilo, a teraz by dobrovoľne strkali hlavu do nového chomúta. Skupina krajín A totiž nezadržateľne smeruje k novej federácii a výraznému potlačovaniu národnostného princípu.
Robert Fico Zdroj: TASR
Tak Česko, ako aj Slovensko sú ekonomicky prepojené najmä s Nemeckom. Doteraz však existujú výrazné disproporcie v odmeňovaní za tú istú prácu. Živým príkladom sú automobilky, kde v Česku a na Slovensku pracovníci za prakticky rovnakú prácu ako v Nemecku majú rádovo výrazne nižšie mzdy. Myslíte si, že je šanca zmazať tieto rozdiely? Bude na to ochota?
Nie je to otázka ochoty, je to otázka ekonomických zákonov. Slováci si uškodili tým, že prijali euro, čím v podstate zakonzervovali svoj devízový kurz – úplne rovnako ako Česi, ktorí to isté urobili nie prostredníctvom prijatia eura, ale prostredníctvom viac ako trojročného obdobia intervenčného režimu. Tieto kroky v oboch krajinách zmrazili kurz na nízkej úrovni, čo prinútilo firmy, aby začali konkurovať nie kvalitou, ale nízkou cenou. Z oboch našich ekonomík sa tak čoraz viac stávali montovne – firmy si začali zakladať na tom, že sú schopné vyrábať lacno. Preto tu tie nemecké automobilky máme – pretože pre nich lacno montujeme autá. Len čo by sme mzdy zvýšili, automobilky odídu alebo našich ľudí nahradia roboty. Robotizácia práce v automobilkách je dnes už jednoduchá. Kým sú naši ľudia lacnejší ako roboty, automobilky u nás zostávajú.
Čo to teda v praxi znamená, že máme byť radšej ticho?
Tým nehovorím, že by mzdy na Slovensku a v Česku nemali rásť – naopak, mali by rásť. Ale súčasne sa musíme pripraviť na to, že potom niektorí investori skrátka odídu. A tiež si musíme uvedomiť, že zvyšovanie miezd pôjde ľahšie v Česku než na Slovensku. Uplynulé viac ako tri roky sme sa vyvíjali zhodne – mali sme v podstate fixný kurz. Lenže v Česku už bol tento fixný kurz odblokovaný. Výsledkom bude posilňovanie koruny voči euru (už ho pozorujeme) a rastúci tlak na podniky preorientovávať sa na technológie a vyššie mzdy. Bude sa postupne meniť zakonzervovaná úroveň českej ekonomiky (teda možno, ak opäť nedôjde k nejakej ďalšej chybe v hospodárskej politike). Na Slovensku, ktoré má euro, však tento stimul bude chýbať.
V Česku je v súčasnosti najnižšia miera nezamestnanosti v EÚ, niečo nad 4 %, aj na Slovensku výrazne klesla, dokonca pod 8 %. Nie sú tieto údaje klamlivé aj vzhľadom na to, že evidovaní nezamestnaní majú nárok na podporu pol roka, po tejto lehote však drvivá väčšina z nich vypadáva z oficiálnej evidencie? Odborníci na Slovensku odhadujú, že reálna nezamestnanosť je oveľa vyššia. Ako vidíte tento problém vy?
Takto sa na to hľadieť nedá, pretože ľudia, ktorí vypadli z oficiálnej evidencie, sú v každej krajine. Nezamestnanosť sa počíta z ľudí, ktorí prejavujú ochotu pracovať, aktívne si hľadajú prácu. Tí, ktorí si prácu aktívne nehľadajú, v štatistikách nie sú a platí to pre každú sledovanú krajinu. Takže v prípade každej krajiny by sme boli s počtom nepracujúcich ľudí oveľa vyššie, keby sme sledovali počet ekonomicky neaktívnej dospelej populácie.
Takže tie čísla sú podľa vás odrazom reality?
A ako je možné, že v Česku a na Slovensku máme takú nízku nezamestnanosť? No, už sme o tom vlastne medzi riadkami hovorili. Je tu nepriama úmera medzi výškou miezd (poprípade výškou minimálnej mzdy) a mierou zamestnanosti. Keby mzdy prudko vzrástli, zároveň by prudko vzrástla nezamestnanosť.
Je užitočné, ak Česko, Slovensko, ale aj Maďarsko a Poľsko koordinujú svoje mnohé aktivity aj smerom k Bruselu spoločne? Má reálna sila V4, predstavujúca po vystúpení Británie z EÚ jednu sedminu celkovej populácie EÚ, aj skutočný vplyv, ktorý musí brať Brusel vážne? Má táto spolupráca perspektívu, a ak áno, v ktorých oblastiach?
Úprimne dúfam, že to zmysel má. Ak budeme postupovať synchronizovane, mohlo by sa nám podariť napríklad postaviť hrádzu proti kvótam na imigrantov a ďalšej diskriminácii, ktorú voči nám Brusel skúša. Tou diskrimináciou mám na mysli napríklad pokusy vylúčiť našich dopravcov z nemeckého či francúzskeho trhu a podobne.
Je pre Česko v súčasnosti aktuálna otázka prijatia eura? Zaznievajú aj hlasy, že by ste nemuseli absolvovať celý náročný proces, ktorý je na to potrebný. Aký je váš názor, pomohlo by euro Česku?
Euro by Česku veľmi uškodilo. Uplynulé tri roky to predviedli. Stačilo si akoby nanečisto na tri roky prijať euro, teda zafixovať kurz, a hneď nám klesla produktivita práce, zakonzervoval sa starý stav ekonomiky a ušli nám technológie. Česi by urobili obrovskú chybu, keby prijali euro.
Ako vnímate inštitút minimálnej mzdy? Tento ekonomický fenomén podľa mnohých deformuje trh, znepríjemňuje život najmä zamestnávateľom, na ktorých vzniká tlak v podobe vyšších daní a odvodov. Váš názor?
Doteraz o mnoho nešlo. Teraz však s nástupom štvrtej priemyselnej revolúcie začína ísť o veľa. Nikdy nebolo také ľahké nahradiť ľudí strojom. Zvýšme si minimálnu mzdu o 100 % – a uvidíme ten uragán. To nám zrazu narastie nezamestnanosť! Ale vlastne len skryto, ako ste o tom predtým hovorili, pretože tí najmenej kvalifikovaní ľudia budú nezamestnateľní a nebudú sa o prácu ani usilovať, pretože pre nich vhodná práca jednoducho prestane existovať.
Od novembra chce české ministerstvo financií po vzore Slovenska zaviesť tzv. účtenkovú lotériu. Je to podľa vás istý tlak na obchodníkov, aby museli používať registračné pokladnice? Je takýto krok vôbec užitočný? Pre koho?
Je to bohapustá buzerácia. Podporovanie gamblingu. Po zavedení elektronickej evidencie tržieb sú tento rok verejné financie opäť v horšom stave než vlani pred jej zavedením, takže jej efekty sú žiadna celá nula nula nič. Až na to, že nám skrachovalo množstvo krčiem.
Krajiny V4 veľmi často bojujú medzi sebou o veľkých investorov. Často zvíťazí ten, kto poskytne najväčšie úľavy, teda tzv. investičné stimuly. Je tento nástroj podľa vás systémový? Existuje niečo, čo by mohlo zohrávať pri výbere krajiny podstatnejšiu úlohu ako práve tzv. investičné stimuly?
Je to nanič. Pomáha to práve len konzervovať starú úroveň našej ekonomiky. Takéto podnety obyčajne lákajú hlavne firmy, ktoré tu idú za lacnou výrobou – preto ich tak lákajú nízke dane. Lenže to zase znova zvýrazňuje charakter našich ekonomík ako montovní a zase znova to konzervuje prostredie nízkych miezd. Neposúva nás to ďalej. My potrebujeme technologických investorov.
Od roku 2020 sa prakticky skončí v EÚ pomoc z eurofondov. Mnohé krajiny si dokonca tieto peniaze rátali do príjmov štátneho rozpočtu, čím boli mnohé ukazovatele, najmä schodok rozpočtu či rast HDP, pomerne deformované a skreslené. Ako si ekonomiky našich krajín poradia bez eurofondov?
Lepšie ako dnes! Nebudú sa financovať nezmysly, ale len naozaj užitočné projekty. A nebude taký tlak na zhoršovanie našich verejných financií, pretože dnes musíme európske fondy kofinancovať.
V Česku už nie je vo vláde Andrej Babiš, no popularita jeho strany je naďalej nad 30 %. Hore stúpa ODS, naopak, ČSSD zaznamenáva výrazný pokles dôvery. Blížia sa parlamentné voľby, očakávate zemetrasenie na českej politickej scéne? Aké scenáre môžu nastať?
Nie som politológ, ale všetko nasvedčuje tomu, že Andrej Babiš drvivo vyhrá. Zrejme sa stane premiérom.
Andrej Babiš Zdroj: TASR
