Širokého Váhostav sa teší na ďalšie stámiliónové zákazky, no neuhradené faktúry nemá kto zaplatiť

    0
    Podpredseda predstavenstva spoločnosti Váhostav Juraj Široký (uprostred) odchádza z polície po výsluchu v kauze Váhostav (Autor: SITA)

    Stavebná spoločnosť Juraja Širokého Váhostav je podľa denníka SME opäť v strate, hoci sa minulý rok vykúpila z dlhov. Naposledy spoločnosť skončila v zisku len v roku 2015, keď vláda škrtla väčšinu jej dlhov. Následne vykázala zisk až 30,3 milióna eur.

    Tržby firmy však medziročne klesli skoro o 40 percent. V roku 2015 presiahli 200 miliónov eur, pričom minulý rok to bolo 120 miliónov. Váhostav si však tento rok sľubuje polepšenie. Súvisí to najmä s výstavbou diaľničného obchvatu Prešova, ktorého jeden kilometer má vyjsť na 40 miliónov eur. Štát tiež stavia úseky rýchlostnej cesty R7 na juhu Slovenska cez PPP projekty, čo by mohlo predstavovať úspech aj pre Širokého spoločnosť. Dokopy tak plánujú robiť zákazky za 180 miliónov eur.

    Problémom môže byť, že Úrad pre verejné obstarávanie podozrieva firmu, že Širokého neskoro nahlásila do registra skutočných vlastníkov. To by mohlo znamenať trojročný zákaz podieľať sa na štátnych zákazkách.

    Hoci podnikateľ Juraj Široký povedal minulý rok, že nie je vlastníkom Váhostavu a ani ním nikdy nebol, tak po prijatí protischránkového zákona sa jeho meno objavilo v registri, ktorý vedie Úrad pre verejné obstarávanie. Viac sme o tom písali TU a TU.

    Váhostav by mohol tiež pred rozhodnutím úradu získať aj zákazku za 305 miliónov eur, pretože Železnice Slovenskej republiky vyberajú firmu na modernizáciu trate z Devínskej Novej Vsi po hranice s Českom. Spoločnosť sa už dnes podieľa na troch významných diaľničných stavbách – stavia dva úseky na diaľnici D1 a podieľa sa aj na výstavbe úseku D3 na Kysuciach.

    Čo sa týka nezaplatených faktúr, ktorých sa domáhajú veritelia Váhostavu, najvyšší súd rozhodol, že sa dodávatelia musia individuálne súdiť s bývalým riaditeľom Jánom Katom. Z toho vyplýva, že asi 1300 dodávateľov môže žiadať od Kata škodu 60,6 milióna eur. Ak by aj súd rozhodol, že Kato má platiť, nakoniec škodu možno uhradí poisťovňa, keďže manažéri Váhostavu sú poistení pre prípad zlých rozhodnutí. Polícia však prípad stále vyšetruje a prokuratúra nedostala návrh, aby podala obžalobu.

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu