Donald J. Trump vládne už mesiac. Možno nejako vysledovať, čo z krokov, ktoré vykonal, vykonal preto, že chcel – a čo preto, že ho k tomu okolie dotlačilo? Prípadne, ako sa to prejavilo v jeho príhovore v Kongrese?
Už to nebol prejav búrliváka, pôsobil veľmi zmierlivým dojmom. Zopakoval svoje priority, ale už ich viac vysvetľoval, snažil sa vzbudiť diskusiu o tom, že jeho migračná politika nie je protimigračná, ale zdôrazňoval dôvod bezpečnosti. Američania preverujú žiadateľa pri migračnom procese dva roky. Aj ich tajné služby sa dostali do pomerne zvláštnej situácie, keď nebolo možné u mnohých z ľudí preveriť ich životy desať rokov späť, či neboli napríklad vyškolení al-Káidou alebo inou teroristickou organizáciou na páchanie teroristických činov a tým vylúčiť, že by predstavovali pre USA bezpečnostné riziko. Príhovor bol viac štátnický a tomu nasvedčuje aj to, že ho funkcia začala významne ovplyvňovať.
V komentároch k príhovoru zazneli slová o tom, že “podáva ruku”. Je to podľa vás signál, že by si mohol vybudovať dominantné postavenie aj voči Kongresu? Napríklad aj k “svojim” republikánom, ktorí ani príliš “jeho” často nie sú?
Rozhodne áno. Prejav bol natoľko zmierlivý, že aj mnohí kongresmani, ktorí Trumpa skôr kritizovali, tentoraz jeho slová ocenili ako veľmi pragmatické, takže príjemne prekvapil. Myslím si, že prejav skutočne taký bol. Iný. Nebola to klasická rétorika Donalda Trumpa, ktorú poznáme z tlačových konferencií.
Príjemne prekvapil aj vás?
Príjemne ma prekvapili niektoré pasáže, keď hovoril o bezpečnosti, o nutnosti spolupracovať s partnermi. Bol to aj dobrý signál pre Európsku úniu. Prvýkrát sme mohli vnímať, že USA dávajú prednosť tomu, že sa budú venovať vlastnej obnove, čo je príležitosť pre európske firmy a európske štáty ďalej spolupracovať so Spojenými štátmi napríklad na rozvoji technológií, značiek a firiem.
Aj čo sa týka už spomínaného príhovoru, prezident nespomenul Rusko. A to možno povedať aj o mnohých jeho predchádzajúcich vystúpeniach. Máme to chápať tak, že je mu Rusko teraz jednoducho ľahostajné alebo ešte len vyčkáva, prípadne ide o reakciu na predchádzajúce aféry spojené práve s Ruskom?
Zatiaľ len buduje vzťah k Rusku, niektoré veci musel prehodnotiť na základe informácií, ktoré ako prezident dostáva od tajných služieb. Ruská propaganda aj informácie, ktoré sa šírili ako hoaxy pred prezidentskými voľbami, sa prešetrili a dokázalo sa, že smerujú do Ruska. Situáciu Donald Trump musí reflektovať. Povedal by som, že je vo fáze štúdia politiky a diplomatických vzťahov. Samozrejme, množstvo ľudí v jeho okolí asi bolo aj orientovaných prorusky, ale keď sa dnes pozrieme na podobu kabinetu a najbližších spolupracovníkov Donalda Trumpa, príliš prorusky orientovaných ľudí tam nie je.
Myslíte si, že dal teda tému “k ľadu” aj pre preverovanie stykov dnes už bývalého bezpečnostného poradcu Bieleho domu Michaela Flynna s ruským veľvyslanectvom alebo v súvislosti s tým, že teraz bojuje o kreslo minister spravodlivosti Jeff Sessions pre stretnutia s ruským veľvyslancom?
Áno, aj tieto kauzy hrali úlohu. Mnoho ľudí, ktorí aktívne vystupovali pre zlepšenie vzťahov s Ruskom, sa stiahlo. Myslím si, že si postup pripravuje. A navyše, téma rusko-amerických vzťahov sa musí odpracovať. Predsa nie je možné povedať, že na zabranie Krymu malo Rusko právo a že sa sankcie nebudú ďalej uplatňovať. Iste, Donald Trump toto nechcel urobiť, ale skôr chcel, aby sa vo svete, kde je nutné s Ruskom spolupracovať, napríklad v Sýrii, našla cesta ku komunikácii.
V akej ekonomickej kondícii vlastne je Rusko? Stále platia sankcie, ktoré do krajiny obmedzujú prílev kapitálu a sú obavy, že čoskoro dôjde k vyčerpaniu rezervných fondov. Čo ceny ropy a plynu a surovinové kontrakty? Je Rusko na trajektórii k takémuto zhoršeniu životnej úrovne, že už to pre Putina nebude politicky udržateľné?
Keď chcete hodnotiť nejakú ekonomiku, možno hodnotiť len HDP. Nemožno hodnotiť iba nezamestnanosť alebo iné čiastkové údaje. Je dôležité sa pozrieť aj na štruktúru inovácií, aký majú vplyv na HDP Ruska, koľko sa stavia železníc, opravuje ciest atď. Pomerne dosť vidieť, že Rusko investície do infraštruktúry v niektorých častiach začalo škrtať. To sú v ekonomike signály, ktoré naznačujú širší problém. Nemožno to interpretovať len na jednu stranu. Zároveň začína posilňovať ropa a niektoré ďalšie suroviny, čo môže naopak pozitívne ovplyvniť ekonomiku.
Keď sa vrátime k usporiadaniu medzi USA-Európou-Ruskom-Čínou, je niečo, čo by sme si mali v poslednom čase všímať a často sa o tom nehovorí?
Je zaujímavé, že Rusko a Čína začali viac spolupracovať. Vidíme to v niektorých afrických krajinách, kde preberajú úlohu hegemóna a spoločne investujú a postupujú. Je snaha o väčšiu komunikáciu, výmenu diplomatov, organizovanie rôznych fór a účasť na nich. Toto ani Európa, ani Spojené štáty nevidia úplne najradšej. Čína sa pre Rusko ponúka ako dlhoročný partner. Môže to mať vplyv aj na ďalšie štáty. Mongolsko má strach, aby u nich nedošlo k rabovaniu nerastného bohatstva. Japonsko oznamuje neľúbosť. Môže dôjsť k ohrozeniu stability. Po rozpade Sovietskeho zväzu bol svet jednoznačne postavený a bol veľmi dobre čitateľný, ale dnes spojenie Ruska a Číny môže rovnováhu sveta narušiť.
A, mimochodom, čo Európska únia? Mnohí ľudia majú obavy o budúcnosť EÚ. Vy ste vo francúzskych prezidentských voľbách vsádzal na Francoisa Fillona, ale vyzerá to, že asi šancu dostať sa k postu hlavy štátu mať nebude…
Fillon vďaka škandálom nemá šancu vôbec žiadnu. Amon je socialista a vďaka svojim ultraľavicovým a až extrémne ekologickým názorom sú jeho šance ešte menšie. Potom zostávajú dvaja kandidáti. Emanuel Macron a Marine Le Penová. Tieto voľby nebudú pre niekoho, ale skôr proti niekomu. Ako sa skončí prvé kolo, to nie je dôležité. Rozdiel medzi Le Penovou a Macronom nebude veľký. V druhom kole, ak sa tam Macron dostane, vyhrá, lebo všetci budú voliť proti Marine Le Penovej.
Čo to prinesie, ak uspeje Emanuel Macron?
Uspeje pomerne zaujímavý mladý nekonfliktný politik, ktorý je proeurópsky, ktorý zároveň chce určitú reformu európskych inštitúcií. Uspeje človek, ktorý má ambície niečo meniť, je veľmi vzdelaný a má vo svojom okolí mnoho ľudí s obrovským renomé a skúsenosťami. Aj keď to nedeklaruje dopredu, najskôr sa pustí do reformy francúzskych financií. Francúzsko je veľmi zadlžené, dlh neustále stúpa, rad opatrení napríklad v sociálnej sfére je nezmyselných. Macron na mňa robí dojem, že bude chcieť tieto veci zmeniť.
A kombinácia s Martinom Schulzom? Samozrejme, do volieb je ďaleko, ale napriek tomu, ako sa pozeráte na vzostup preferencií SPD v Nemecku a na popularitu ich kandidáta na kancelára?
Hovorím všetkým, ktorí nadávajú na Angelu Merkelovú, že im garantujem, že za Martina Schulza to rozhodne nebude lepšie. Aj keď s jeho názormi v drvivej väčšine nesúhlasím, musím povedať, že je neskutočne pracovitý politik a má ťah na bránu. To, čo odpracoval teraz v Nemecku… Už na jeseň som hovoril kolegom, keď vyhlasovali, že bude lepšie, keď Schulz odíde do Nemecka a bude tam kandidovať, že to odmaká, smiali sa a neverili, že bude populárny. Angela Merkelová má prvýkrát v histórii skutočného protikandidáta. Schulz sa nebojí ísť medzi ľudí, veľa to hrá na seba a je zvyknutý obrovským spôsobom pracovať. To je jeho neskutočná výhoda. Aj keď s ním nemusíme súhlasiť, musíme ho, bohužiaľ, rešpektovať.
V migračnej politike s ním absolútne nesúhlasím. Je demagóg. Využíva svoju rétoriku, chce trestať štáty, ktoré neprijímajú utečencov. Vôbec nerozumie kontextu migračnej politiky. Keď tu chodili samostatní chlapi, dával nám kázanie, že je potrebné prijať migrantov a myslím si, že pri mnohých veciach nedomýšľa dôsledky.
Česká politická reprezentácia nezdieľa práve Schulzove názory. Čo očakávať?
Keď vyhrá, rad ľudí bude pozerať. On názory meniť určite nebude. Bude chcieť viac tlačiť Nemecko, bude viac orientovaný na západnú politiku s veľkými hráčmi, ako je Francúzsko. Na východnú Európu sa nepozerá príliš priaznivo a nie je veľký zástanca štátov strednej a východnej Európy.
- Reklama -
