Ako teraz vyzerá situácia vo Francúzsku pred prezidentskými voľbami a ako hodnotíte šance jednotlivých kandidátov?
Z prezidentských kandidátov sa zdá, že najväčšiu nádej na zvolenie má François Fillon. Fillon je praktizujúci katolík. Je ženatý od roku 1980 a je to otec piatich detí. Španielsky denník El País píše, že Fillon je tradičný katolík, ktorý má viesť laické Francúzsko. Švajčiarsky La Tribune de Genève ho opisuje ako horlivého obhajcu rodinných hodnôt.
Tento rok mu vyšla kniha Vaincre le totalitarisme islamique (Poraziť islamský totalitarizmus). Kniha začína vetou: „La France que nous aimons est, aujourd’hui, menacée.“ (Francúzsko, ktoré milujeme, je dnes ohrozené.) Fillon v knihe hovorí, že bez toho, aby sme to chceli, sme vstúpili do vojny, ktorá bude trvať dlho a prinesie státisíce obetí vo svete, vyženie milióny utečencov na cesty vyhnanstva, ohrozí krehké demokracie a posilní diktatúry.
Stále platí, že má vašu podporu Marine Le Penová?
Plánujem voliť v máji v prvom kole Fillona, aby som zabránil ľavicovému kandidátovi dostať sa do druhého kola. Ak bude v druhom kole Fillon proti Le Penovej, v druhom kole budem voliť Le Penovú. Čo by som si prial zo všetkého najviac, je, aby sa vytvorila koalícia pravice s takzvanou krajnou pravicou.
Ako teraz vo Francúzsku médiá informujú o problematike islamizácie a imigrácie? Sú stále politicky korektné alebo sa ich pohľad mení?
Médiá trochu začínajú meniť svoj postoj. Ľavica je vo Francúzsku naozaj veľmi diskreditovaná. V televízii už novinári nepoužívajú taký ľavicový jazyk. Napríklad pri úmrtí Fidela Castra sa o ňom hovorilo ako o diktátorovi a tyranovi. Ale napríklad známy ľavicový večerník Le Monde sa mi zdá stále rovnaký.
A je vo Francúzsku vôbec sloboda slova? Alebo hrozí, že človeku za kritiku islamu hrozí pokuta či väzenie?
Spisovateľ a novinár Éric Zemmour, ktorému nedávno odvolací súd potvrdil predchádzajúce odsúdenie zaplatiť pokutu 8 000 eur za „podnecovanie k nenávisti voči moslimom“, povedal nedávno v televízii, že Francúzsko je dnes najviac slobodu usmrcujúcou demokraciou sveta. Povedal tiež, že Marine Le Penová sa mýli, keď hovorí, že islam je zlučiteľný s demokraciou.
Vo Francúzsku publikujem na serveri Riposte laïque. Jeho riaditeľ Pierre Cassen bol odsúdený v marci 2012 a musí zaplatiť pokutu 4 000 eur plus uhradiť výdavky žalobcom. Po odvolaní sa suma vyšplhala na 30 000 eur.
Christine Tasinová, profesorka klasických jazykov v predčasnom dôchodku, spoluzakladateľka nášho servera, bola v lete 2014 odsúdená na tri mesiace väzenia podmienečne a musí zaplatiť 3 000 eur. Náš spolupracovník Pascal Hilout bol odsúdený a musí zaplatiť 1 500 eur.
Našťastie francúzskych odporcov islamizácie finančne podporuje americká organizácia Legal Project, založená hnutím Middle East Forum, ktoré vedie néo-conservateur Daniel Pipes.
Od roku 2012 server Riposte laïque publikuje vo Švajčiarsku. Napriek tomu je teraz súdne stíhaný vo Francúzsku, stále pre „podnecovanie k rasovej nenávisti“.
Vo februári 2016 parížsky súd odsúdil švajčiarskeho predsedu Alaina Jeana-Maireta na zaplatenie pokuty 5 000 eur a 3 000 eur ako odškodnenie francúzskej Lige proti rasizmu. Švajčiarsky poslanec a advokát Jean-Luc Addor to označil za hrubé porušenie švajčiarskej národnej suverenity.
Ale sloboda slova je dnes vo Francúzsku ohrozená ešte oveľa vážnejšie. V liste prezidentovi republiky, zverejnenom 28. novembra 2016, Mons. Georges Pontier, predseda Konferencie francúzskych biskupov, žiada, aby bol v mene slobody slova stiahnutý návrh zákona, ktorý odsudzuje elektronické servery informujúce ženy o rizikách pri umelom prerušení tehotenstva. Podľa tohto vládneho návrhu zákona, ktorý má byť teraz diskutovaný v národnom zhromaždení, má trest dva roky väzenia a 30 000 eur pokuty stihnúť tých, ktorí budú informovať o možných zdravotných následkoch potratov. „Tento návrh zákona spochybňuje naše slobody,“ hovorí Mons. Georges Pontier. Asociácia „za život“ zhromaždila už 40 000 podpisov proti tomuto návrhu zákona.
Môžete povedať, ako ste vnímali protesty policajtov vo Francúzsku a o čo tam z vášho pohľadu išlo?
Udalosti začali, pokiaľ viem, 8. októbra tohto roku. Dvoch policajtov vážne popálil Molotovov koktail v obci Viry-Châtillon (Essonne). Krátko nato v obci Mantes-la-Jolie (Yvelines) policajti neopätovali streľbu násilníkov a boli za to pochválení. „Pre našich nadriadených je lepší mŕtvy policajt ako zranený zločinec,“ komentovali to policajti. Potom, 18. a 19. októbra, sa konali veľké manifestácie policajtov na Elyzejských poliach v Paríži, v Marseille, v Nice a v Évry. Policajti žiadajú prísnejšie tresty za útoky, ktoré sú na nich páchané. Konštatujú, že súdy sú úplne ľahostajné voči ich osudom.
A ako teraz vyzerá bezpečnostná situácia v krajine? Benjamin Kuras upozornil, že imigranti veľmi často napádajú práve aj samotných policajtov, a varoval, že Francúzsko je na pokraji občianskej vojny. Uviedol, že každý mesiac je zranených vyše 500 policajtov. Minulý rok to bolo 6 850 útokov na policajtov a strážnikov, z nich 5 730 utrpelo zranenia. Tento rok bolo zranených 3 270 policajtov len za prvé štyri mesiace…
Podľa štúdie uverejnenej tento rok v októbri organizáciou Observatoire national de la délinquance et des réponses pénales (Národné observatórium kriminality a trestnej odpovede) bolo v roku 2015 zranených 12 388 policajtov. Šesť policajtov zahynulo pri výkone služby. Počas prvých šiestich mesiacov roka 2016 bolo zranených 6 753 policajtov (3 267 počas misie, 3 486 počas bežnej služby, napríklad pri výcviku). Traja boli zabití počas ozbrojeného útoku.
V apríli 2015 minister vnútra vyhlásil pred senátom, že každý rok je viac ako 10 000 policajtov a strážnikov zranených pri výkone funkcie a niekoľkí sú zabití.
Benjamin Kuras potom citoval spisovateľa Philippa de Villiersa, ktorý upozornil na existenciu tajných a nezákonných dohôd štátu odovzdávať časti francúzskeho územia bez odporu nadvláde zákonov šaría. Profesor islamológie na Lyonskej univerzite Fabrice Balanche priznal existenciu mnohých „území, do ktorých sa polícia neodváži vstúpiť, kde je autorita štátu v podstate neprítomná a kde sa vytvorili islamské miništáty“… Aké o tom máte poznatky vy?
Vskutku, Europe 1, jeden z hlavných francúzskych televíznych kanálov, uverejnil 17. októbra tohto roku rozhovor s Philippom de Villiersom, predsedom Hnutia za Francúzsko, bývalým poslancom Európskeho parlamentu a kandidátom na prezidenta republiky.
De Villiers sa domnieva, že zodpovední politici by mohli byť donútení, aby zastavili islamskú hrozbu nad národným územím, teda prijať rozdelenie Francúzska s istými moslimami. Hovorí: „Podľa spravodajských služieb sa politická trieda, v každom prípade jej časť, pripravuje podpísať, keď nastane ten správny deň, nový Nantský edikt, v následku ktorého budú určité časti Francúzska podriadené islamskému zákonu šaría.“ A de Villiers uvádza, že sám prezident Francúzskej republiky údajne povedal: „Ako by sme sa mohli vyhnúť rozdeleniu krajiny, keď sa to už aj tak deje.“
Pripomeňme len, že Nantský edikt dočasne ukončil boje medzi katolíkmi a protestantmi vo Francúzsku v 16. storočí. Ale čitatelia Troch mušketierov si možno spomenú, že protestantské prístavné mesto La Rochelle sa vďaka tomuto ediktu stalo de facto anglickou základňou vo Francúzsku.
Čo sa týka profesora Fabrica Balancha, tak sa mi predovšetkým páči jeho myšlienka rozdelenia Sýrie v budúcom roku. Bašár Asad si udrží moc len v časti krajiny – pod ochranou Ruska a Iránu. Dúfajme, že nová americká administratíva toto riešenie podporí.
Ako sa dá podľa vás ešte Francúzsko, prípadne ďalšie európske krajiny, zachrániť pred islamizáciou?
Jedinou možnou záchranou Francúzska a ostatných krajín západnej Európy je vypudenie miliónov moslimov. Tak, ako boli vyhnaní Nemci zo Sudet a z území pripojených k Poľsku. Dva úplne odlišné národy, s úplne inou mentalitou sa proste nemôžu deliť o moc v jednej krajine.
Ak Česi a Poliaci nemohli koexistovať v jednom štáte s Nemcami, tak Francúzi nebudú môcť koexistovať s moslimami. Najmä v situácii, keď majú moslimovia jednoznačnú náboženskú povinnosť vykonávať nadvládu nad neveriacimi alebo ich vypudiť. Dnes vyháňajú kresťanov zo Sýrie, Iraku, severných oblastí Nigérie a iných krajín. Včera ich vyháňali z Malej Ázie a severnej Afriky. Len z Alžírska vyhnali v roku 1962 viac ako jeden milión Francúzov.
Ale na to, aby sa Francúzi a ďalší Európania odhodlali zastaviť imigráciu a odsunúť prisťahovalcov, musia prekonať svoj individualizmus, lenivosť, zbabelosť, neochotu riskovať. A musia byť schopní prekonať perverznú morálku potratov a homosexuálnych svadieb, ktorú tu vo Francúzsku tak dobre háji Socialistická strana.
Čo hovoríte na víťazstvo Donalda Trumpa a aký to bude mať podľa vás dopad?
Samozrejme, bol som nadšený víťazstvom Donalda Trumpa. Spojené štáty sú najsilnejšia mocnosť sveta. Po dvoch mandátoch demokrata Obamu sa k moci dostal zase republikán Trump. Predstavuje víťazstvo bielej strednej triedy. To je populácia, ktorá vytvorila Spojené štáty a má právo hrať stále prvé husle v americkom národnom koncerte.
Zo slova „rasa“ sa dnes v západných krajinách stalo čosi skoro neslušné. Zodpovedá však skutočnosti, ktorú nemá zmysel popierať. Tak, ako jednotlivci nemajú všetci rovnaké nadanie, rovnaké schopnosti, je to aj s rôznymi ľudskými skupinami. Všetky národy a rasy nemajú rovnaký podiel na vybudovaní ľudskej civilizácie. Tí, ktorí majú podstatný podiel, majú nielenže právo, ale aj povinnosť si svoju vedúcu rolu udržať.
Dr. Martin Janeček (narodený v roku 1942 v Prahe) má po matke židovských predkov a jeho otec bol katolík. Má český, francúzsky a izraelský pas. V roku 1964 odišiel antikomunista Janeček do zahraničia a usadil sa vo Francúzsku, kde získal občianstvo. Na Parížskej univerzite vyštudoval dejiny, dejiny umenia a medzinárodné vzťahy. Po dosiahnutí doktorského titulu pôsobil ako učiteľ na škole výtvarných umení v Orléans a v Paríži, od roku 1976 až do dôchodku pracoval na francúzskom ministerstve školstva. Od roku 1979 žije striedavo v Prahe a v Paríži. Publicisticky sa angažuje v problematike vzťahov s moslimským svetom, o ktorom sa veľa dozvedel počas svojich ciest od Maroka až po Malajziu. Svoje poznatky a názory publikuje vo francúzskych a českých médiách (Prostor, Křesťanská revue, Proglas, Slovo z Jeruzaléma). Je autorom knihy Islámská rozpínavost včera, dnes a zítra.
