Sýrska rodina utiekla zo svojej vojnou zničenej vlasti a nakoniec skončila v Škótsku. Štyridsaťdvaročný otec štyroch detí s tridsaťpäťročnou manželkou sú podľa vlastných slov šťastní, že sa dostali do krajiny, kde sa zrodila moderná demokracia.
„Ľudia sa tu k nám správajú naozaj dobre, naozaj veľmi pekne. Škótsko je krásna krajina. Milujem tunajšie počasie, mám rád zimu. Ale šesť až sedem mesiacov v roku tu nie je kam ísť,“ povzdychol si otec rodiny Abd, ktorého skutočné meno redakcia britského denníka pozmenila, aby neboli poškodení tí členovia jeho rodiny, ktorí žijú stále v Sýrii.
Abdovi sa zdá, že ostrov je plný starších ľudí, ktorí sem prišli zomrieť. „Nič sa tu nedeje, nudím sa tu. Mám z toho depresie. Zdá sa mi, že tu môžem urobiť len jednu vec – zomrieť. Zomrieť, nič iné mi nezostáva,“ hovorí Sýrčan.
Dúfal vraj, že sa dostane s rodinou do Londýna alebo do Manchestru, ale nestalo sa tak. Vždy, keď začne hovoriť o sťahovaní, miestni obyvatelia ho uzemnia poznámkou, že bolo vynaložených veľa peňazí, aby sa mohol z utečeneckého tábora na Blízkom východe dostať až na ostrov Bute, takže má byť vďačný a zostať tam. „Cítim sa byť ponížený. Neprišiel som sem na to, aby niekto kontroloval každý môj krok,“ dopĺňa utečenec. Keby sa dostal do Londýna alebo do Manchestru, dostal by sa vraj do moslimskej komunity v niektorom z týchto miest a cítil by sa lepšie, rýchlejšie by sa naučil po anglicky a ľahšie by si našiel aj prácu.
Do Británie sa Abdova rodina dostala v novembri 2015 v rámci programu presídlenia 20-tisíc najohrozenejších Sýrčanov z utečeneckých táborov do roku 2020. Utečenci získali v Británii status ochrany, s ktorým môžu pracovať. Abdova rodina je podľa vlastných slov vďačná za možnosť žiť v mieri a bez bombardovania. Práve pred padajúcimi bombami vraj ušli zo sýrskeho mesta Homs do utečeneckého tábora v Libanone a odtiaľ ďalej do Európy.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
