Ginette bola očarovaná a unesená úžasnou prírodnou panorámou a keď sa po niekoľkých hodinách putovania usadili na dva neveľké kamene, aby si zajedli, tak začala zasnene hovoriť:
“Nemôžem sa ubrániť dojmu, že tu v pradávnych mýtických dobách sám olympský najvyšší boh Zeus musel dať príkaz tvorivým silám kozmu, aby tu všetko skamenelo a znehybnelo, a tak ostalo navždy v bezčasovosti. Zaživam tu všetko tak, akoby čas prestal existovať. A je to nádherný pocit. Ako to vnímaš ty, drahý môj?”
Denis sa nad jej poetickým vyjadrením pousmial, nežne ju pobozkal a povedal:
“Aj pre mňa je to podobný zážitok a keby ešte znehybnelo aj slnko na oblohe”, pritom ukázal na žiarivú guľu nad ich hlavami, “tak by čas skutočne celkom prestal existovať, v každom prípade aspoň tu, pre nás dvoch.”
Potom sa vydali na ďalšiu púť. Bolo poludnie a mali za sebou aspoň osem kilometrov putovania drsnými, ale jedinečne krásnymi Las Caňadas. Mali pocit, akoby sa nachádzali v hľadisku akéhosi prírodného kina, kde sa im premietajú nové a nové zábery a obrazy. Reťaz kopcov, ktorá dookola obopínala Tejde a vytvárala okolo neho vysoký kamenný “múr”, mala tu a tam priestranné prielomy a či priechody a na tých miestach sa zraku objavili v monotónnosti skál stromy a ich zeleň tak vystriedala farbu skalných útesov.
Pod Las Caňadas sa totiž rozprestierajú lesy, tvorené obrovskými píniami. V nich leží aj najvyššie položená obec ostrova, Vilaflor, v nadmorskej výške 1 400 metrov.
Po nejakom čase sa opäť zastavili, aby sa občerstvili ovocím, ktoré mali so sebou. Usadili sa pod obrovskou gigantickou, asi 50 metrov vysokou skalou, s názvom Los Roques. Mala tvar dlhého štíhleho krku, na ktorom bola nasadená, vzadu sploštená, s líniou krku splývajúca “hlava”, s predsunutou “bradou” a čľapatým, nevýrazným “nosom”.
Dopriali si každý dva veľmi chutné tenerifské banány a kým ich sediac pojedali, tak sa Denis rozhovoril:
“Počas viacerých rokov bolo nad Kanárskymi ostrovmi zaznamenané nezvyčajne veľa UFO-fenménov, a to v takom množstve, ako nikde inde na svete.”
Ginette pozrela na neho s údivom a opýtala sa:
“Netušila som, že taký renomovaný astronóm a exaktný prídovedec, ako si ty, verí na UFO.”
“Tu predsa nejde o vieru alebo nevieru”, namietol Denis a pokračoval, “ale o pozorovanie a analyzovanie. V tomto prípade sú to reálne existujúce fakty, ktoré nemožno tvrdohlavo a dogmaticky odmietať podľa nezmyselnej pseudovedeckej filozofie, ktorej motto je – čo nesmie byť, to ani byť nesmie a nemôže byť.”
“Tak to ma teraz naozaj zaujíma, o akých faktoch to hovoríš.”
“Sú viaceré. Pre mňa v tomto smere však bolo najrozhodujúcejšie stretnutie s významným americkým astronómom, Allenom Hynekom, ktorý bol na začiatku svojej vedeckej kariéry nezmieriteľným odporcom akejkoľvek UFO-hyptézy. Zaujímavé na jeho prípade je to, že práve preto chcel za každú cenu vedecky dokázať nezmyselnosť tvrdení o existencii UFO.
Čo však čert nechcel, stalo sa mu niečo celkom iné, ako bol presvedčený. Ako známeho astronóma, ktorý chcel dokázať neexistenciu UFO, ho USA Air Force tým poverili a jeho projekt, v rámci ktorého skúmal a analyzoval všetky hlásené UFO fenomény, mal meno Project Blue Book. Mimochodom, Hynek je mojím krajanom. Narodil sa v USA, v roku 1910, ako syn Čechov, prisťahovalcov………..
Pokračovanie nasleduje.
Roman Bednár
Článok publikujeme so súhlasom autora, pôvodný text nájdete na www.roman-bednar.com.
