Bude treba obnoviť RVHP, tvrdí expert. Radu vzájomnej humanitárnej pomoci pre krajiny Vyšehradskej štvorky

    0
    Deti utečencov zo Sýrie (Autor: SITA)

    Po novembri 1989 bolo stále jasnejšie, že Československo sa rozpadne. Česko a Slovensko boli natoľko ekonomicky rozdielne krajiny, že chceli ísť svojou vlastnou cestou. A keď si ju vybrali, nakoniec sa spoločne zišli v EÚ a úzko spolupracujú. To isté podľa Rušáka čaká aj Európsku úniu, len deliaca línia povedie inou cestou. Bude vychádzať z počtu moslimov žijúcich v jednotlivých európskych krajinách.

    V krajinách bývalého sovietskeho bloku žije málo vyznávačov islamu, menej ako jedno percento populácie. V západnej Európe je už tento podiel oveľa väčší, medzi 7 až 30 percentami. Každý z blokov EÚ si preto bude musieť v migračnej kríze počínať inak. Našou úlohou je Západu pomôcť, ekonomicky a napríklad aj vojensky, ale prívalu moslimov na naše územie sa musíme brániť. Jedného dňa tak budeme opäť úzko spolupracovať, rovnako ako Česko a Slovensko.

    „Jednotne však budeme musieť v oboch európskych sférach zaviesť jasné a spoločné pravidlá pre utečencov a migrantov. Pravidlá naozaj spoločné, aby žiadna krajina nemohla byť pre nich atraktívnejšia ako krajiny ostatné. A zladiť tieto pravidlá so sociálnym zabezpečením utečencov/migrantov takým spôsobom, aby toto zabezpečenie bolo len dočasné, nemohlo byť základnou motiváciou na ekonomickú migráciu a aby nebolo nespravodlivé, ba diskriminačné voči občanom hostiteľských štátov, ktorí na to sociálne zabezpečenie utečencov/migrantov musia svojou prácou zarábať,“ zdôraznil autor.

    Budeme sa musieť pripraviť aj na možnosť, že dôjde k uzavretiu hraníc. Je namieste prehĺbiť spoluprácu Vyšehradskej štvorky a možno aj s ďalšími štátmi bývalej RVHP, kde žije minimum moslimov. Tá skratka však bude tentoraz znamenať „Rada vzájomnej humanitárnej pomoci“. Prirodzeným spojencom takej rady bude potom Rusko.

    Ale to nie je všetko. Uznáva, že utečenci potrebujú pomoc, ktorá by nemala zahŕňať len budovanie utečeneckých táborov. V krajinách utečencom kultúrne blízkym by mohli vznikať aj mestá „na zelenej lúke“ alebo skôr „na žltej púšti“, kde by ľudia mohli plnohodnotne žiť. Keby sa navyše utečenci na stavbe takéhoto mesta podieľali, vytvorili by si k nemu vzťah a starali by sa oň.

    „Myslím si, že nové mestá by mohli prispieť k pozdvihnutiu sebavedomia moslimov, z ktorých mnohí sa dávajú na cestu boja proti všetkému a proti všetkým práve v dôsledku deprivácie z biedneho života v nepeknom prostredí svojich rodných krajín alebo z bezcieľnej a beznádejnej existencie nezamestnaných a od sociálnych dávok závislých obyvateľov z vlastnej vôle uzavretých get v západnej Európe. Mimochodom, pokiaľ ide o energiu pre tieto lokality, tak spočiatku by bolo možné prostredníctvom existujúcich vedení, prípadne prostredníctvom nejakých novovybudovaných, posielať elektrinu z EÚ. Napríklad ČR má taký prebytok inštalovaného výkonu, že namiesto predaja pod cenu do Nemecka by sme mohli posielať elektrinu do tých táborov/miest; zásobili by sme pokojne aj niekoľko stotisícové mestá,“ vyjadril svoj názor Rušák.

    - Reklama -