V poslaneckých laviciach sedeli napríklad posledný premiér ČSFR Jan Stráský či exministri Vladimír Dlouhý, Karel Dyba, Ivan Kočárník či Jindřich Vodička, s ktorými si Mečiar podal ruku.
Klaus s Mečiarom sa zhodli, že rozdelenie bolo nevyhnutné, rozdelenie štátu bolo výnimočne priateľské, kooperatívne a výhodné pre obe krajiny, založené na obojstrannom rešpekte a priateľstve. Neriadený spontánny rozpad mohol viesť k násiliu ako napríklad v Juhoslávii či v Sovietskom zväze. Oba prípady boli pre oboch štátnikov mementom. Mečiar ostro skritizoval bývalého prezidenta Václava Havla.
Česi, nikdy nezabudneme, čo ste pre nás urobili
Mečiar na úvod svojho vystúpenia povedal, že prišiel do Prahy po 19 rokoch z úcty k Václavovi Klausovi, ktorého považuje za najvýznamnejšiu osobnosť novodobej českej politiky. Mečiar pripomenul emancipačné snahy slovenského národa a uviedol, že aj vďaka Čechom a vzniku Československa Slováci ako národ nezanikli a že Česi urobili počas spoločného štátu pre Slovensko mnoho pozitívneho. Československo bolo nutné aj kvôli vyrovnaniu sa s nemeckou a maďarskou menšinou. Po určitý čas to bol štát, ktorý vyhovoval obom národom. „Nikdy nezabudneme,“ povedal vďačne Mečiar s tým, že Česi Slovákom vrátili jazyk a pomohli im s vybudovaním inteligencie aj hospodárstva.
Zároveň pripomenul, že už v počiatku existovalo veľa špecifík Slovenska, ktoré napovedali, že spoločný štát nebude existovať navždy: prísľub autonómie Slovenska, ktorý nebol splnený, vznik Slovenského štátu, rok 1946, keď komunisti na Slovensku vo voľbách nezvíťazili, zatiaľ čo v českých krajinách vyhrali s prevahou, rok 1968, keď uvoľňovanie chceli Slováci využiť na federalizáciu. Hoci ČSSR bola od roku 1968 oficiálne federáciou, tak išlo fakticky o centrálny štát a jednotlivé republiky boli slabé.
Nedôveryhodný partner Havel a Pithart
Mečiar ostro kritizoval Václava Havla. Už jeho návrh, že by spoločný štát mal mať český aj slovenský názov, bol podľa neho nepripravený a vyvolal iba pnutie a „pomlčkovú vojnu“. Havlove výroky o pozastavení zbrojnej výroby na Slovensku viedli k tomu, že v krajine boli nezamestnané státisíce ľudí. V roku 1991 sa podľa slov Mečiara pokúsil exprezident Havel postaviť Slovensko do fašistickej polohy. Išlo o provokáciu Havla. Vtedy bol Mečiar odvolaný z postu slovenského premiéra, na ktorý sa vrátil po voľbách v júni 1992.
Podľa Mečiara začala federácia zanikať spontánne a prestali fungovať inštitúcie. Povedal, že v roku 1992 mu Václav Havel ponúkal, aby s ním rokoval o budúcnosti Česka a Slovenska. Mečiar však dodal, že to odmietol „pre nedôveryhodnosť partnera“ a rokoval radšej s Václavom Klausom. Ten podľa neho nikdy neporušil dané slovo.
Mečiar sa tiež kriticky vyjadril k českému premiérovi Petrovi Pithartovi. Pithartov postoj vraj býval často: „Ráno áno, na obed možno a večer nie.“ Pithartov dvojdomček podľa neho nebral nikto vážne. Mečiar tiež uviedol, že sa mu dostal do rúk tajný dokument o tom, že Pithart mal pripravený aj scenár jednostranného odchodu Českej republiky z ČSFR. Klaus dodal, že takýto dokument nikdy nevidel.
Petr Pithart. Zdroj: TASR
Chýba nám dvojica politikov, ako sú Klaus a Zeman
„Chýba nám dvojica politikov, ako sú Klaus a Zeman,“ povzdychol si Mečiar s tým, že títo politici sa dokázali dohodnúť aj napriek svojim rozdielom na záujmoch štátu. Podľa neho spolupráca Českej republiky a Slovenskej republiky môže byť modelom pre Európu: ihneď fungoval voľný pohyb tovaru, osôb, kapitálu, avšak bez centrálnych inštitúcií.
Mečiar zdôraznil, že s Klausom nedopustili, aby im do procesu rozdelenia federácie hovoril ktokoľvek zo zahraničia. Česi a Slováci sú vzorom pre spoluprácu a žiadne národy teraz nemajú také dobré vzťahy ako tieto dva.
Mečiar tiež pripomenul, koľko úsilia stálo vybudovať nový slovenský štát. Mnoho inštitúcií ešte na začiatku roka 1993 neexistovalo a nebolo ani dostatok úradníkov. V Európskej únii tvrdili, že Slovensko nezvládne samostatnosť – to tvrdil predseda Európskej komisie Romano Prodi.
Rozdelenie bolo nebývalo kooperatívne, priateľské a dobre pripravené
Klaus vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že rozdelenie bolo nebývalo kooperatívne, priateľské a dobre pripravené. Po rozdelení nikdy na Slovensku necítil nenávisť voči Čechom či voči vlastnej osobe.
Rozdelenie bolo podľa neho nevyhnutným, správnym a logickým krokom. To však nevedel od začiatku. Český pohľad bol vždy odlišný, pretože centrálne inštitúcie sídlili v Prahe a Česi brali Československo samozrejmejšie. Klausa prekvapila pomlčková vojna a vďaka nej si uvedomil umelosť a nesamozrejmosť projektu Československa.
Podľa Klausa proti slovenským ašpiráciám agresívne reagovala Kalvodova ODA či Pithartova vláda. Klaus povedal, že Ján Čarnogurský chcel od začiatku nezávislé Slovensko. Klaus pripomenul, že pred voľbami 1992 o rozpade štátu neuvažoval, ale výsledok volieb mu ukázal niečo iné. ODS bola jediná strana, ktorá kandidovala v oboch republikách. Vo voľbách 1992 reformní komunisti v Občianskom hnutí a „slovenská kaviareň“ VPN neuspeli.
Ján Čarnogurský. Zdroj: SITA
Klaus nechcel „dvojdomček“ a postupný rozpad. Po prvých povolebných stretnutiach sa Klaus s Mečiarom zhodli, že rozdelenie je nevyhnutné. Rokovania boli podľa neho bolestné, zdĺhavé, niekedy aj tvrdé, ale vždy korektné. Klaus poďakoval Mečiarovi. Bez neho bol rozdelenie ČSFR nedopadlo tak dobre.
Václav Klaus priznal, že mu vyhovovalo, keď už boli všetci unavení, on si medzitým pripravoval komuniké a o štvrtej ráno nemal nikto iný nič pripravené, takže všetci nakoniec odsúhlasili Klausov návrh. Klaus povedal, že Slovensku rozdelenie pomohlo a že mu to úprimne želá. Svoj vlastný štát podľa neho Slováci zvládajú.
Prohavlovské skupiny…
„Prohavlovské skupiny na Slovensku zlyhali. U vás si svoje poznáte,“ povedal Mečiar. Ten tiež uviedol, že slovenská vláda teraz v otázke imigrácie ustupuje. „Nedobre to robí,“ povedal o Ficovej vláde.
Mečiar potom poznamenal, že pri rozdelení štátu museli riešiť aj také humorné veci, že „gazdiná“ mala domček na Slovensku, ale záchod už mala na českej strane. Mečiar zdôraznil veľkorysosť českej strany pri delení federálneho majetku.
Vyjadril sa aj k často pretriasanej otázke referenda. Čo malo byť otázkou? Zachovanie spoločného štátu? To by sa však začalo všetko odznova. Keby neboli dané jasné parametre fungovania federácie a republík, znovu by všetko smerovalo k rozpadu federácie. Klaus povedal, že o zániku spoločného štátu rozhodli voliči v júnových voľbách 1992.
