Vyplienia Nemecko a potom okolie. Analytik odmieta slová, že „máme na rukách krv“ migrantov. Nové fakty o migrácii z Afriky

0
Talianski policajti stoja pri subsaharských afrických migrantoch, ktorí sedia na zemi po vylodení (Autor: TASR)

Organizácia Amnesty International vydala správu opisujúcu nakladanie s utečencami v Líbyi. Podľa nej tam dochádza k javom na hranici zločinov proti ľudskosti. Hovorí sa o zriaďovaní koncentračných táborov, mučení, znásilňovaní. Prekvapujú vás tieto zistenia na základe informácií, ktoré o veci máte?

Preštudoval som si podrobne materiál AI. Prekvapilo by ma, keby to tak, ako hovorí AI, nebolo.

Originál správy Líbyjská temná sieť tajných dohôd: zneužívanie utečencov a migrantov smerujúcich do Európy v angličtine TU.

Je vcelku jedno, či je dokument vyfabrikovaný na základe anonymizovaných výpovedí, vývoj v ňom opisovaný je pravdepodobný.

Keď migranti úplne nekoordinovane smerovali do Európy, bolo za optimálne riešenie na zlepšenie situácie často vyhlasované zriadenie záchytných táborov na africkej strane mora a koncentrácia migrantov tam.

Zriadenie záchytných táborov na africkej strane možno realizovať iba dvoma spôsobmi – násilnou okupáciou kusu cudzej krajiny za dohľadu niekoľkých delových člnov alebo korupciou. Európa si zvolila peniaze. Z hľadiska záujmov krajín Európy je to optimálne riešenie. Násilie nebudú páchať občania či orgány krajín EÚ ani EÚ samotná, ale orgány krajín, ktoré nehája ľudské práva tak fanaticky ako Európska únia. Skrátka, priznajme si, že niekto tú špinavú prácu urobiť musí. EÚ to byť nechce, a tak si na to najala tureckú a líbyjskú administratívu. Zaplatila im za to, že množstvo migrantov klesne. Ako, to už sa nikto nepýtal.

Teraz sa toto riešenie kritizuje. Môžu títo kritici ponúknuť ešte iné riešenie?

Jedine, že by tú detenciu a deportáciu chcela robiť EÚ sama. Ale to by EÚ musela najprv vypovedať medzinárodnú dohodu o utečencoch. Mimochodom – bolo by to férové a logické. Uvedomme si však, kto dohodu s Líbyou kritizuje. Amnesty International je mimovládna aktivistická organizácia, nie arbiter morálky. Tá pred seba vystrčila zdanlivo nigérijskú organizáciu Pathfinders Justice Initiative, čo je však v skutočnosti „neziskovka“ registrovaná v USA.

Navyše… Strategický bonus akcie: Nejde o vpustenie či nevpustenie státisícov migrantov do Európy. Tu ide aj o zámienku – o to, že Medzinárodný trestný tribunál v júni 2017 vydal zatýkací rozkaz pre vojnové zločiny proti Mahmúdovi al-Werfallimu, veliteľovi zvláštnych síl generála Chalífa Haftara, ktorý je teraz vedúcim líbyjskej národnej armády a riadi východ krajiny. V máji 2017 prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu oznámil zásadný záujem na začatí vyšetrovania trestných činov spojených s migráciou v Líbyi…

Ide o to, že EÚ tlačená realitou neregulovanej migračnej vlny urobila špinavý kšeft s líbyjskými bábkami, ktoré sa museli na realizáciu spojiť s faktickou vládou Líbye, ktorú neznáša nielen EÚ, ale aj USA, aby potom o rok neskôr mohla hrať hru na morálku… Taktika Piláta Pontského. Mahmúd al-Werfalli v role ukrižovaného – nechá sa? Ratko Mladić, Radislav Krstić, Zdravko Tolimir, Nebojša Pavković, Vlastimir Djordjević či Vladimir Lazarević robili to, čo by robil ktokoľvek v ich role, a skončili v rukách medzinárodného súdu.

V Afrike sú v pohybe smerom do Európy možno milióny ľudí…

Sú… Viete, mňa stále fascinuje, koľko tých chudobných a zbedačených, ktorí majú peniaze na cestu cez kontinent, je. Cestovať cez celú Afriku do Európy je pritom celkom drahé…

Viete si za týchto okolností vôbec predstaviť nejaké riešenie, ktoré bude dodržiavať všetky humanitárne štandardy?

Nie. Niekto sa musí dopúšťať dlhodobo násilia v masovom meradle. Iné riešenie nie je.

Napriek tomu pribúdajú ďalší imigranti do táborov v Európe…

To je vecou tichej dohody európskych pohraničných organizácií a neziskoviek s pašerákmi a rôznymi militantmi. V Líbyi a inde. To je politika západnej časti EÚ.

Čo by mohlo túto situáciu zmeniť? Vyhlásenie EÚ, že už nikoho ďalšieho neprijme? Alebo by nestačilo ani to?

Ako to vyhlásenie vykomunikujete? A ako ho zrealizujete? Vo svojej prvej analýze africkej migrácie pre server ParlamentníListy.cz som navrhoval argumentáciu guľometmi. Vidím ich stále ako jediné možné riešenie. Kým EÚ nevypovie Dohovor o právnom postavení utečencov, je povinná sa ku každému správať ako k žiadateľovi o azyl, aj keď je viac než zrejmé, že ide o ekonomického migranta. A čo s tými, ktorých treba deportovať späť, odkiaľ prišli? Dobrovoľne z krajín svojich snov neodídu. Dopustiť sa násilia? Repatriovať ich v putách pod dohľadom samopalníkov? Čo so ženami a deťmi?

Český server Britské listy okomentoval tieto informácie textom: „Tí občania Českej republiky, ktorí odmietajú prijímať utečencov, nesú priamu zodpovednosť za toto vraždenie, mučenie a znásilňovanie.“ Čo hovoríte na toto hodnotenie, ktoré robí z každého občana EÚ spoluvinníka týchto udalostí?

Súhlasím. Svojimi odmietavými názormi aj politickou voľbou sme sa rozhodli, že sa nespoluúčastnime na ošklbaní našej ekonomiky a bránime čiastočne aj ekonomiku EÚ. Zvolili sme v nemalej miere Babiša a Okamuru. Nezvolili sme Zelených, ČSSD s doteraz nevylúčeným Dienstbierom sa skoro nedostala do snemovne. Nie sme súcitní. Nie sme kresťania, aj keď niektorí tvrdíme, že áno. Delíme svoj altruizmus striktne na „náš“ a „cudzí“. To je zo sociálnodemokratického, komunistického aj kresťanského pohľadu pokrytecké… Preto sme spoluvinníkmi genocídy obyvateľov na územiach, kam sme sa rozhodli vyviezť západnú demokraciu na krídlach bombardérov alebo odtiaľ odviezť za lacno kolumbit, tropické drevo, mramor, ropu, urán či diamanty. Sme súčasťou predátorskej civilizácie. Nehrajme sa na svätuškárov a priznajme si, že máme už viac ako pol storočia na rukách krv nielen čiernych synov Afriky, ale aj chudákov celej zemegule. Vozíme im kalašnikovy a semtex, nie demokraciu. A kým sa nerozpadne EÚ a NATO, nebudeme robiť inú politiku.

Čo je to vôbec za podivnú konštrukciu, že tí, ktorí odmietajú prijímať utečencov, túto „priamu zodpovednosť“ nesú, ale tí, ktorí neodmietajú, sú zbavení viny?

Spomínate si na prejav plukovníka Kaddáfího v OSN v roku 2009? Povedal vtedy, že svet sa nespráva podľa zásad OSN. „Všetky štáty by mali mať rovnaký hlas. Pre tých, ktorí majú stále kreslo, je to politický feudalizmus. Nemali by sme to nazývať Bezpečnostnou radou, ale Teroristickou radou,“ tvrdil vtedy na adresu nadvlády veľmocí.

Muammar Kaddáfí

Muammar Kaddáfí Zdroj: SITA

„Na líbyjskej hranici som nedávno zastavil tisíce afrických migrantov na ich ceste do Európy. Spýtal som sa ich, prečo tam idú. Povedali mi, že chcú, aby bolo vrátené ich ukradnuté bohatstvo, inak sa nevrátia späť. Kto môže vrátiť bohatstvo, ktoré nám bolo ukradnuté? Ak sa rozhodnete vrátiť všetko bohatstvo, nebudú žiadni ďalší prisťahovalci z Filipín, Latinskej Ameriky, Indie a z Maurícia. Dajte nám späť naše ukradnuté bohatstvo! Afrika si zaslúži kompenzáciu 7,77 bilióna dolárov. Je to náhrada z krajín, ktoré mali v Afrike kolónie. Afričania budú vyžadovať túto sumu.“ […]

„Prečo krajiny tretieho sveta žiadajú odškodnenie? Aby už nikdy nebol kolonializmus, aby veľké a silné krajiny už nikdy nerobili z iných krajín svoje kolónie, lebo jedného dňa by museli zaplatiť odškodnenie. Kolonizácia by mala byť trestaná. Krajiny, ktoré spôsobili ujmu iným národom v koloniálnej ére, by mali platiť náhradu škody a utrpenia spôsobeného ich koloniálnou nadvládou.“

Preklad prejavu Muammara Kaddáfího v OSN v roku 2009 v češtine TU.

Stalo sa. Masy sa pohli, odhodlané si vziať, čo im patrí. Ak nechceme zaplatiť dlh 7,77 bilióna dolárov, Afričania pôjdu tam, kde tie peniaze sú. Majú na to morálne právo. Právo okradnutých. Najprv vyplienia Nemecko a potom sa poobzerajú po okolí.

Ak sa dohodneme s politikmi z inej krajiny, že vyriešia nejakú situáciu, pričom pri tomto riešení dochádza k porušovaniu ľudských práv – možno to podľa vás označiť za „sprisahanie“ v tom zmysle, aký to slovo v našom jazyku má?

Viete, mňa fascinuje váš eufemizmus „vyriešia nejakú situáciu“. My všetci sme predsa vedeli dopredu, že bez násilia sa zabránenie migrácii v Líbyi aj Turecku nezaobíde. My sme si zaplatili, že „niekto“ tých migrantov pochytá, zavrie ich do nejakého koncentráku v púšti, vymláti z nich všetky peniaze a zbaví ich tak možnosti sa do Európy dostať. Otroctvo a sexuálne otroctvo pochytaných je bonus za špinavú prácu. Straty sú povolené v neobmedzenej miere. Len to nesmie byť v EÚ.

Európska únia umožnila líbyjskej pohraničnej stráži pochytať zvýšený počet ľudí na mori tým, že jej poskytla školenie a vybavenie vrátane lodí, technické prostriedky ako radary, noktovízory, vysielačky a ďalšiu pomoc. Po druhé sa Európska únia zaviazala poskytovať technickú a finančnú podporu líbyjským orgánom zodpovedným za riadenie zadržovacích centier, kde sú utečenci a prisťahovalci držaní a podľa Amnesty International rutinne vystavovaní vážnemu porušovaniu ľudských práv. Po tretie sa EÚ dohodla s líbyjskými miestnymi úradmi a s vodcami kmeňov a ozbrojených skupín – a povzbudila ich na zastavenie pašovania a na zvýšenie hraničných kontrol na juhu krajiny. Legitimita týchto dohôd je smiešna. EÚ sa dohodla s vládou, ktorú síce uznáva OSN, ale nikto iný. Táto partia prozápadných bábok sa musela dohodnúť s tými, ktorí tej krajine naozaj vládnu. Peňazí nakoniec ostalo pre všetkých dosť. Namiesto prepravy zarobia miestni na otrockej práci zadržaných utečencov.

V bezprávnej krajine sa utečenci a prisťahovalci stali zdrojom, ktorý treba využiť – a komoditou, okolo ktorej sa podľa Amnesty International rozrástlo celé odvetvie.

Áno, je to sprisahanie s cieľom masového potlačenia niečich práv. V Líbyi je migrácia zakázaná. Líbyjský zákon kriminalizuje nelegálny vstup, pobyt aj odchod z krajiny, ktoré sa trestajú odňatím slobody, pokutou a nakoniec deportáciou. Líbya dôsledne odmietla podpísať „ženevský“ Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z roku 1951, a tak ním nie je nijako viazaná, na rozdiel od krajín EÚ. Tie sú viazané aj článkom 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, ktorá uznáva práva osôb požiadať o azyl pred prenasledovaním v iných krajinách. To všetko EÚ vedela vopred. A nie, že nie.

Dohovor OSN o právnom postavení utečencov v češtine TU.

Medzinárodná organizácia pre migráciu vypočítala, že do konca septembra 2017 bolo v Líbyi 416 556 migrantov, ale skutočný počet je pravdepodobne vyšší. Podľa IOM viac ako 60 % migrantov v Líbyi pochádza zo subsaharskej Afriky, 32 % z ostatných severoafrických krajín a len asi sedem percent z krajín Ázie a Stredného východu. Takmer pol milióna migrantov sa touto trasou do Európy dostalo v uplynulých troch rokoch; viac ako 10 000 sa utopilo v mori.

Výsledkom realizácie dohody EÚ a Líbye je prudký pokles počtu námorných migrantov, ktorí dosiahli pobrežie niektorého zo štátov EÚ. V roku 2017 do Talianska prišlo spolu 33 288 migrantov, čo je o 67 % menej ako v rovnakom období v roku 2016. Rovnako klesol aj počet utopených. Takže sa netvárme, že sa nás to netýka.

Kým sa nezmení článok 14 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a Dohovor OSN o právnom postavení utečencov, bude trvať schizofrenická situácia, ktorá dáva medzinárodnoprávnu palicu „vítačom“. Pritom v roku 1948 nikomu nenapadlo, že organizovanou masovou migračnou vlnou možno docieliť destabilizáciu politického a bezpečnostného systému aj ekonomík cieľových krajín.

Nesú európski politici, ktorí tieto rokovania s Líbyou a ďalšími krajinami viedli, zodpovednosť za udalosti, ktoré opisuje správa Amnesty International, a možno voči nim vyvodzovať nejakú medzinárodnú trestnoprávnu zodpovednosť?

No, aktivisti by chceli. Teoreticky je to medzinárodnoprávne možné. Ale, prepáčte, toto už nie je právo. To je politika. Tu neplatí zákon, ale moc. A potom je možné čokoľvek. Čiže idiot, ktorý sa nechá v politike chytiť s dymiacou hlavňou v ruke, bude po zásluhe potrestaný…

Web Britské listy ponúka na migračnú kauzu veľmi vyhranený pohľad už od chvíle, keď označovanie imigrantov číslami písanými fixkou, ktoré sa realizovalo pri prehliadkach imigrantov, ktorí prišli vlakom do ČR, vyhlasoval za prax porovnateľnú s dianím v nacistických koncentračných táboroch. Nenarobil tento postoj, ktorý drvivá väčšina verejnosti tvrdošijne odmietala, vo verejnej debate viac škody ako osohu?

Podľa mňa nie. Prehnaný aktivizmus je demonštratívne výukový. Stačí ukázať postoj Britských listov, ktoré dnes reprezentuje niekoľko málo aktivistických autorov, editor Jan Čulík a jeho kamarát, tlačový hovorca Amnesty International pre Európu. Ďalej nemusíte nič vysvetľovať.

V nedávnej minulosti sa ukázalo, že niektoré neziskové organizácie nie sú v migračných kauzách také úplne nestranné, pretože v nich majú vlastné záujmy. Možno za týchto okolností považovať správy, ktoré tieto neziskové organizácie vydávajú (a nejde len o Amnesty International), za dôveryhodný zdroj informácií?

Žiadnu z aktivistických skupín nemôžete nikdy brať vážne. Aktivistickými skupinami sú napríklad politické strany. Zároveň možno brať vážne ktorúkoľvek z nich. Veď nejde o pravdu (tou sa zaoberajú tajné služby), ale o verejnú mienku. Čiže, povedané jandovským newspeakom, ide o „hybridnú vojnu“. Ja napríklad beriem vážne aktivistku, ktorú legalizovali v New Yorku, aby rozprávala v britských televíziách o tejto kauze – ide o Evon Idahosuovú, „aktivistku bojujúcu proti modernému otroctvu v subsaharskej Afrike“ a zakladateľku organizácie Pathfinders Justice Initiative, neziskovky s korešpondenčnou adresou v Nigérii a daňovo odpočítateľnou registráciou podľa § 501 (c) (3) daňového zákona v New Yorku (DIČ 46-5601806). Tá pre britskú televíziu podľa prekladu Jana Čulíka povedala na otázku, či sú to autentickí utečenci, alebo ekonomickí migranti: „Vidíte ľudí, ktorí utekajú pred násilím, na severe krajiny od Boko Haram, ale väčšina týchto ľudí sú ekonomickí migranti. Sú to ľudia, ktorí prežívajú za jeden-dva doláre denne. Majú nulové ekonomické príležitosti. Nezamestnanosť mladých ľudí v Nigérii je asi 25 percent. Je to súčinnosť chudoby, absencia hospodárskych príležitostí…“

Takže v mene bezprostredného černošského ľavičiarstva priznala táto aktivistka, že EÚ môže väčšinu migrantov šupom poslať späť do Afriky…

„V Líbyi sú ľudia, ktorí nechcú byť vrátení späť, čo svedčí o ich zúfalstve a o tom, že vo svojich domovských krajinách v subsaharskej Afrike nemajú žiadnu nádej. Iných vrátili do ich domovských krajín presne do tej istej situácie, v ktorej boli zraniteľní už predtým. Takže ak neodstránite príčiny tohto problému, ak neodstránite chudobu, absenciu ekonomických príležitostí, vždy sa nakoniec ľudia budú snažiť chudobe uniknúť.“

Videorozhovor s Evon Idahosuovou v angličtine TU.

Preklad Britských listov v češtine TU.

Ľudia, ktorí „prežívajú“ za jeden-dva doláre denne, majú dosť peňazí na presun po kontinente, nelegálny pobyt v cudzej krajine a prekročenie Stredozemného mora. Dobrý vtip, nie? Nie, my neodstránime ich chudobu, pretože ich pôrodnosť v kombinácii s vyšším sociálnym statusom a mobilitou by bola pre Európu zničujúca. Pošlime radšej niektorým z nich tie kalašnikovy. O zvyšok sa postarajú sami.

Európska únia sa chystá na rokovaní premiérov prerokovávať tzv. Dublin IV, nový systém prerozdelenia migrantov a utečencov. Ľudia sa dozvedajú značne rozporné správy, čo je obsahom týchto návrhov najmä vo vzťahu ku kvótam. Môžete čitateľom objasniť, v čom táto reforma, ktorá sa má v Bruseli prerokovávať, spočíva?

Systém Dublin IV neplánuje Európska únia, ale Európska komisia. To je zatiaľ ešte celkom veľký rozdiel. A nádej na nepresadenie.

Podľa Komisie sa má stať hlavným migračným modelom – má okrem iného zaistiť ochranu migrantov a utečencov v regióne ich pôvodu a ich presídlenie priamo odtiaľ do EÚ. Systém by mal zahŕňať „mechanizmus spravodlivosti“, zriadenie trvalého kolektívneho prerozdeľovacieho mechanizmu s rozšírením definície práv samostatne sa presúvajúcich neplnoletých či skupiny rodinných príslušníkov (na zjednotenie rodín). Pravidlá sú striktné – ak je krajina vystavená neprimeranému počtu žiadostí o azyl presahujúcemu stanovenú referenčnú hodnotu (viac ako 150 % referenčného počtu, ktorý sa určí na základe jej rozlohy a ekonomickej situácie), budú všetci ďalší noví žiadatelia v danej krajine (nehľadiac na štátnu príslušnosť) prerozdelení naprieč EÚ, kým počet žiadostí opäť neklesne pod uvedenú hodnotu. Členský štát bude mať možnosť sa dočasne na relokácii nezúčastniť. V takom prípade bude musieť za každého žiadateľa, za ktorého by bol inak zodpovedný, zaplatiť štátu, ktorému bola daná osoba pridelená, príspevok solidarity 250 000 eur.

Súčasný dublinský systém je nefunkčný a vedie k treniciam medzi „starými“ krajinami EÚ a krajinami Vyšehradu, nová verzia je neprijateľná pre viac krajín. Dublin IV má posilniť mandát Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO) a dať kompetencie agentúre Európskej únie pre azyl, ktorá bude uplatňovať referenčný kľúč, presadzovať právo Únie a operatívne normy týkajúce sa azylových konaní, podmienok prijímania a potrieb ochrany.

Najkonfliktnejšie bude určenie referenčného počtu a „harmonizácie azylových konaní a noriem, aby sa vytvorili rovnaké podmienky v celej Európe, a tým sa obmedzili motivačné faktory vedúce k opatreniam na obmedzenie neregulárnych sekundárnych pohybov“. Štandardom „harmonizácie“ sa môže stať sociálna dávka pre migranta podľa sociálnych dávok priemeru EÚ, podľa sociálnych dávok Nemecka alebo vo veľkosti sociálnej dávky českej či maďarskej… Obávam sa, že to, čo je dostatočné a prijateľné pre jedného, bude pre iného ekonomicko-sociálne a politicky neúnosné. Problém je, že krajiny EÚ nemajú „rovnakú“ ekonomickú úroveň ani rovnakú či spoločnú daňovú a sociálnu politiku.

Tlačová správa EK k Dublinu IV zo 4. 5. 2016 v slovenčine TU.

Nariadenie, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy na určenie členského štátu príslušného na posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie) v angličtine TU.

Oznámenie EK: Smerom k reforme spoločného európskeho azylového systému a zlepšeniu možností legálnej migrácie do Európy v angličtine TU.

Je súčasná nálada v Európskej únii naklonená pokračovaniu prerozdeľovacích kvót alebo politici skôr zastávajú názor, že to bolo nezmyselné riešenie? Aj v tomto dostávajú čitatelia a poslucháči protichodné informácie.

Protichodné informácie dostávajú občania o celej Európskej únii a jej inštitúciách už dlho. Možné je zrejme všetko. Od Schulzových Spojených štátov európskych cez euroskeptické exity až po rozpad celej EÚ.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu