Slobodnú republiku Liberland vyhlásil Vít Jedlička 13. apríla tohto roka na území s rozlohou sedem kilometrov štvorcových, ktoré sa nachádza západne od srbského mesta Sombor. Prezident Liberlandu už od začiatku tvrdil, že o toto územie nemá záujem Srbsko ani Chorvátsko. Slovenské médiá však informovali, že táto informácia nie je pravdivá a v skutočnosti si túto oblasť nárokujú oba balkánske štáty. Problém „územia nikoho“, na ktorý sa Jedlička odvoláva, vraj vyplynul z toho, že časť hranice medzi nimi vytyčuje rieka Dunaj, ktorá v tomto úseku zmenila tok.
Srbi ani Chorváti nemajú so vznikom Liberlandu problém
Jedlička však tvrdí, že už 11 dní po vzniku „miništátu“ Srbi verejne vyhlásili, že územie Liberlandu nie je ich, a že so vznikom Liberlandu nemajú žiadny problém. „To bolo pre vznik Liberlandu kľúčové. Takže informácia, že na územie si nárokujú oba štáty, je nezmyselná. Do dnešného dňa si naň nenárokuje ani Chorvátsko,“ povedal. Jedlička tvrdí, že Chorváti si na územie Liberlandu nárokovať nemôžu, lebo by to bol akt agresie. „My sme územie Liberlandu už začali osídľovať. Naši občania tam bývali v stanoch, no chorvátska polícia ich odtiaľ vysídlila,“ dodal.
Sme relatívne dosť perzekuovaní národ
Čo sa týka vzťahov Liberlandu so susednými štátmi, Jedlička hovorí, že so Srbskom má slobodná republika nadštandardné vzťahy, ale s Chorvátskom je to o čosi komplikovanejšie. „Snáď sa naše vzťahy zlepšia po voľbách, ak sa zmení politická klíma,“ dúfa politik. Pokračoval, že v čase pred založením Liberlandu mohli na toto územie obyvatelia Chorvátska pokojne chodiť. Tým, že Chorváti postavili hranicu na území s Liberlandom, podľa neho fakticky uznali jeho existenciu. Pri pokuse vstúpiť na územie štátu Liberland chorvátska polícia Víta Jedličku už niekoľkokrát zadržala. „Cez noc ma zadržali a ráno pustili. Zaplatil som aj pokutu,“ priblížil. Niekoľko občanov Liberlandu, ktorí sa pokúsili prejsť cez hranice Chorvátska, však skončilo o čosi horšie.
Vo väzení zostali až sedem týždňov. „Sme relatívne dosť perzekuovaní národ. Keď prejde cez chorvátske hranice Sýrčan, tak tomu sa nič nestane, ale keď prejde Liberlanďan do Liberlandu, tak mu hrozia takéto veľké tresty. Berieme to však ako ochranu hraníc zadarmo, lebo my by sme neboli schopní postaviť na ochranu hraníc sto policajtov,“ povedal Jedlička.
Pripravuje sa vizualizácia miništátu
Hlavným problémom Liberlandu je, že územie je ťažko dostupné. Vedie k nemu jediná, autom prístupná cesta, ktorá prechádza cez oplotené chorvátske štátne lesy. Cesta je z veľkej časti poľná. Ceduľa pri vjazde z hlavnej asfaltovej cesty upozorňuje na zákaz vjazdu. Vybudovanie celej krajiny nebude ľahké. Nie je tam žiadna infraštruktúra, okrem rozpadnutého a 30 rokov opusteného rodinného domu, ktorý Liberland vyhlásil za svoju radnicu. Predstavitelia krajiny sa však chystajú vyhlásiť medzinárodnú architektonickú súťaž o vizualizáciu Liberlandu. Jej oficiálny začiatok je podľa Jedličku naplánovaný na 15. október v Chicagu. Informáciu o konaní súťaže pošlú 12 architektom, ktorí sa prihlásili o občianstvo v Liberlande. Investorov bude prezident hľadať v Dubaji. Podľa jeho plánov by konečná podoba vizualizácie Liberlandu mohla byť hotová do troch mesiacov. Krajina zatiaľ počíta s 10-tisíc obyvateľmi. V miništáte by mali vyrásť výškové budovy, vrátane bánk, nemocníc, technologických či webhostingových spoločností. Vízia prezidenta je z Liberlandu vytvoriť jedno z najvyspelejších technologických centier v Európe.
Vít Jedlička so svojimi podporovateľmi. (Zdroj: Facebook)
Mali by rozumieť, čo je minimálny štát
Na svojej web stránke už evidujú až 380-tisíc žiadateľov o občianstvo. O slobodnú krajinu sa zaujímajú aj Slováci. Do dnešného dňa požiadalo o občianstvo Liberlandu až 235 z nich. Prezident uviedol aj požiadavky, ktoré musia splniť úspešní žiadatelia o občianstvo. „Nechceme komunistov, fašistov, extrémistov, kriminálnikov či ľudí, ktorí sú v bankrote,“ povedal. Budúci občania musia zdieľať hodnoty Liberlandu, ktoré sú predovšetkým úcta k druhým ľuďom, dobrovoľné dane a tolerancia voči náboženskej či etnickej príslušnosti spoluobčanov. „Ľudia by jednoducho mali rozumieť tomu, že štát by mal byť minimálny,“ dodal. „Rozhodli sme sa udeľovať aj čestné občianstvo ľuďom, ktorí významným spôsobom pomohli Liberlandu. Zatiaľ sme ho udelili 130 osobám,“ uviedol Jedlička. Na zvýšenie transparentnosti pri udeľovaní čestného občianstva by podľa neho mal slúžiť meritný systém (systém zásluh), ktorý sa v súčasnosti už testuje.
Dobrovoľné dane
Dane by mali byť dobrovoľné a financovanie štátu by malo fungovať na princípe fundraisingu, teda dobrovoľných zbierkach. „Je to revolučná myšlienka pre tých, ktorí sú unavení z vysokých daní a byrokracie,“ vyhlásil Jedlička. Vyjadril sa, že doteraz vyzbierali na chod krajiny približne 70 000 dolárov v podobe darov, pričom investície tvoria asi 45-tisíc dolárov. Uviedol tiež, že Liberland by chcelo finančne podporiť aj niekoľko investičných skupín. Proces dohody je však podľa neho trošku zdĺhavý.
Najmodernejší register firiem na svete
Čo sa týka oficiálnej meny, o tej sa ešte len rozhodne. Jedlička si praje, aby bola v krajine absolútna menová sloboda. Zatiaľ funguje len vnútorná zúčtovacia jednotka v podobe meritného systému. Hlava Liberlandu by chcela v blízkej budúcnosti založiť najmodernejší register firiem na svete prostredníctvom technológií. Budú v ňom zaregistrovaní Liberlanďania, ktorí si budú navzájom pomáhať v rôznych oblastiach – bezpečnosti, daňovom poradenstve atď…
Ambasádori Liberlandu sú už po celom svete
Liberland má v súčasnosti už aj sieť zastupiteľských kancelárií v rôznych kútoch sveta. „Máme už približne 40 ambasádorov po celom svete,“ upresnil Jedlička. Prezradil, že medzi zástupcami majú aj významné osobnosti z radov diplomatov či politikov. Ich mená zatiaľ nechcel prezradiť. V súčasnosti má Liberland svojich ambasádorov nielen v Európe, ale aj v južnej či severnej Amerike. Svoju kanceláriu otvorili už aj v Číne, na Novom Zélande, na Filipínach a v Thajsku.
Svoje diplomatické zastúpenie má Liberland aj v Českej republike.
Stvoriteľ Liberlandu plánuje do budúcna krajinu začleniť do jedinej medzinárodnej organizácie, konkrétne do EFTA (Európske združenie voľného obchodu). Miništát si chce podľa jeho prezidenta zachovať neutralitu po vzore Švajčiarska.
Základom je priama demokracia
Prvé slobodné voľby by chcel prezident Liberlandu vyhlásiť už o rok. Parlament by mal mať 20 členov. Liberland má už koncept novej ústavy, do ktorej vybrali to najlepšie z ústav USA, Švajčiarska alebo Estónska. Ak sa bude ústava v budúcnosti meniť, musia sa na zmene zhodnúť všetci poslanci. Jej draft sa už posiela spriazneným diplomatom do celého sveta na pripomienkovanie. Obsahuje okrem iného základné pravidlá ako nezadlžovanie sa alebo, že každý zákon budú môcť občania vetovať prostredníctvom online referenda. Keďže je Liberland medzinárodný projekt, oficiálnym jazykom krajiny má byť angličtina.
Utečenci len odvádzajú pozornosť od skutočných problémov
Čo sa týka aktuálnej témy – utečeneckej krízy v Európe, prezident Liberlandu sa vyjadril, že podľa neho táto situácia vyhovuje predovšetkým niektorým európskym politikom, lebo utečenci odvádzajú pozornosť od skutočných problémov EÚ. Na otázku, či majú utečenci do Liberlandu dvere otvorené, Jedlička povedal, že oni nikoho z územia nevyhadzujú, ale chcú tam ľudí, ktorí budú zdieľať libertariánske hodnoty a zároveň nejakým spôsobom pomôžu pri rozvoji krajiny.
Liberland už uznal jeden štát
Zatiaľ uznal Liberland ako suverénny štát len Severný Sudán. Ide o krajinu, ktorú rovnako ako Liberland vyhlásil minulé leto na „území nikoho“ Američan Jeremiah Heaton. Jeho kráľovstvo sa rozprestiera medzi Egyptom a Sudánom. Prezident chce, aby Liberland uznali aj ostatné krajiny, no zároveň dodáva, že „v medzinárodnom práve nie je vôbec nutné, aby na vás niekto reagoval“. Podľa neho sú aj tak všetky štáty virtuálne, pretože sú to len koncepty uložené v našej hlave. „Pár štátov, konkrétne tri, sú ochotné sa o vzniku Liberlandu baviť a aj ho uznať,“ uviedol. O aké krajiny ide, však konkretizovať nechcel.
O ďalšom vývoji v Liberlande vás budeme informovať.
