Obsiahly status na sociálnu sieť Facebook dnes spolu s fotkami zavesil prezident Andrej Kiska. Rozprával sa s utečencami, ktorí tu žijú a dokonca sa majú dobre. Opísal ich osudy i život medzi nami.
„Šesťročná Asma chce byť prezidentkou. Vyskúšala si aj moju stoličku. Jej sestra Zahra mi dnes opísala príbeh, ako ich malého brata pred šiestimi rokmi v Afganistane uniesli a rodina musela zaplatiť výkupné. Po jeho oslobodení sa rozhodli okamžite ujsť z krajiny. Vedeli, že chcú ísť do Európy. Nevedeli kam. Nakoniec zadržala päťčlennú rodinu slovenská polícia. Zostali na Slovensku a sú tu veľmi šťastní,“ rozpráva jeden z množstva príbehov utečencov, ktoré majú zväčša rovnaký scenár.
„Zahra má 16 rokov, chodí na gymnázium a učí sa na samé jednotky. Chce byť lekárkou, rovnako aj jej brat,“ Pokračuje ďalším príbehom a zveruje sa ďalej. „Slováci majú čisté srdce, sú tu veľmi dobrí ľudia, povedal mi dnes v Prezidentskom paláci Ameer Mayyahi, utečenec, ktorý prišiel na Slovensko pred mnohými rokmi z Iraku. Vyštudoval STU. Má veľmi rád slovenské tradície aj náš jazyk. Hoci jeho rodina dnes žije v USA, Ameer chce zostať na Slovensku. Pracoval pre UNICEF, dnes podniká.“
Bez bariér
Prezidenta dojal aj príbeh Mohammada, ktorý utiekol z Afganistanu pred 17 rokmi, keď Taliban obsadil Kábul. Jeho príbeh je trochu iný, pretože nemieril do neznáma, ale vedel, že chce ísť na Slovensko. V Kábule totiž stretol Slovenku, ktorá tam v tom čase pracovala a ponúkla mu, že ak bude čokoľvek potrebovať, môže sa jej ozvať. „Ozval sa. Pomohla. Mohammad dnes pracuje ako tlmočník pre migračný úrad, pracuje na rôznych rozvojových projektoch,“ dodáva prezident.
Ďalej opísal osud somálskej rodiny, ktorej otec odišiel z krajiny, lebo chcel zabezpečiť lepší život svojim deťom. „Keď prechádzal cez Slovensko, zavolal dcére, že našiel miesto, kde budú v bezpečí. Kde im nepôjde o život. Naima prišla a je tu šťastná. Tento rok začína študovať na univerzite v Bratislave a pracuje ako tlmočníčka.“
Prezident prizvukuje aj to, že nebadal jazykovú bariéru medzi ním a týmito ľuďmi. Všetci totiž plynulo hovoria po slovensky. „Spýtal som sa ich, čo by povedali iným utečencom, že si vážia na našej krajine. Odpovedali jednotne – dobrosrdečnosť našich ľudí,“ píše prezident a tlmočí ich vďaku, pretože medzi našimi ľuďmi našli najlepších priateľov a ochrancov.
„Cítim, že na Slovensku chýba diskusia o tom, či sme pripravení dobrovoľne a iniciatívne podať pomocnú ruku ľuďom v núdzi. Som presvedčený, že by sme to dokázali. Stretol som množstvo ľudí, zástupcov mimovládnych organizácií, kresťanské komunity, ktoré sú ochotné pomáhať. A pomôcť vie určite aj štát,“ dodáva v závere prezident a apeluje na politikov: „Len sa z toho nesmie spraviť jedna veľká politická predvolebná téma.“
Reakcie (ne)potešili
Hneď po zverejnení statusu sa začali zhromažďovať komentáre od občanov. Mnohé z nich však boli aj silno hanlivé, ale mnohé prezidentov počin vyzdvihovali. „Človek má pomáhať človeku, sme rôzni, láskou a dobrotou dosiahneme viac ako osočovaním a robením zla. Nech si píše kto čo chce, stále budem hovoriť – milujem ľudí a ak budem mocť, budem im pomáhať. A viem, že mnohí mi to nevrátia, ešte mi aj dajú po hube, ale to som ja. Násilím sa nič nevyrieši, len pokazí. Moja úcta, pán prezident,” napísal moderátor Richard Vrablec.
Niektoré komentáre mali aj rasistický podtext a ich autori zjavne nedbajú ako na zákony, tak ani na svoj materinský jazyk. Preto ich prejavy uvádzame v plnom znení aj s gramatickými chybami. „Toto nemyslite vazne pan prezident …. Malo tu mame nasich ktory potrebuju pomoc? A ked uz sme u toho na slovensku mame 600 000 ciganov a ktory stat si ich odnas aspon 10 000 zobere aby nam pomohol ? Ani jeden a ani jedneho stoho je jasne ze zatvorit hranice vojskom cast poslat do madarska na pomoc jednym zmala ktory maju rozum aby im pomohli chranit hranice !!!”
„A takto sa dámy a páni útočí na city. Ja by som len chcel vedieť, ako chcú podobných ľudí zabezpečiť, keď nedokážu zabezpečiť ani len Slovákov. No a hlavne, toto je možno to jedno normálne percento, zvyšok by som sem nepustil,” píše ďalší komentátor.
Odporcom imigrantov však naložila Slovenka Ivana, ktorá žije v susednom Rakúsku. „Nechápem, prečo sa všetci bojíte niečoho nového. Veď sú to ľudia, ktorí utekajú, pretože im ide o život. Tu v Rakúsku, kde žijem som videla, že väčšina tých ktorí prichádzajú sú slušní a vzdelaní ľudia, ktorí by sa najradšej vrátili domov – len to teraz nie možné. Pán prezident sa len snaží, vám všetkým otvoriť oči. Veď aj Rakúsko prijalo v 68-om vyše 150.000 Čechov a Slovákov a pomohlo v núdzi. A Rakušania nenariekali, že ich niekto o niečo ukráti. Takže prestaňte konečne myslieť len na seba a pomáhajte ľuďom, ktorí to potrebujú. Večná závisť a žiadne otvorené a demokratické myslenie – je to fakt smutné. A na príklade pána prezidenta vidieť, že utečenci na Slovensko nechodia zneužívať sociálny systém, ale tvrdo pracujú a snažia sa!”
