Utečenecká kríza, ale aj vyhrotenie vzťahov medzi Západom a Ruskom sú dôvodom „stavebného boomu“ na hraniciach mnohých štátov. Maďarsko pri svojej zúfalej snahe zabrániť utečencom vstúpiť do krajiny dokončilo plot na hraniciach so Srbskom 15. septembra. Nejde však o prvý plot, ktorý je dôsledkom utečeneckej krízy. Už v polovici 90. rokov Španielsko podobným spôsobom ohraničilo svoje marocké enklávy Ceutu a Melillu. V roku 2012 postavili plot na hraniciach s Tureckom aj Grécko a Bulharsko a posledné dni sa objavili správy, že plotom svoje hranice ochráni Rumunsko.
Nové Maginotove línie
Ukrajina zasa pre obavy z možnej ruskej invázie začala minulý rok na svojich hraniciach budovať tzv. stenu, ktorá má byť akousi novodobou Maginotovou líniou. Ukrajinského nápadu sa chytili aj pobaltské štáty, ktoré chcú taktiež na hraniciach s Ruskom postaviť bariéru.
Ázia a Amerika
Podľa Economistu od pádu Berlínskeho múru postavilo ploty, pevnosti a bariéry na svojich hraniciach až 40 krajín. Na Blízkom východe sa týmto spôsobom začali brániť štáty, ktoré zatiaľ nie sú priamo zasiahnuté početnými vojnovými konfliktami v regióne. Keď koncom roka Izrael dokončí múr na hraniciach s Jordánskom, uzavrie sa tým fakticky po celom svojom obvode. Podobným spôsobom sa bránia aj ďalšie krajiny v Ázii a v Amerike. Ploty vyrástli v nepokojnom Kašmíre, o ktorý sa sporia India a Pakistan, na americko-mexickej hranici, kde USA niekoľkokrát renovovalo svoju „protiimigrantskú“ bariéru, ale aj na hraniciach latinskoamerických krajín.
Najznámejšou fortifikovanou hranicou však dodnes je demilitarizovaná zóna medzi dvoma Kóreami. Pri súčasnom trende sa však ponúka otázka, dokedy potrvá, kým Kórejskému polostrovu nezoberie toto nemilé prvenstvo niekto iný.
Pôvodný článok nájdete TU
