Medzi Srbskom a Čiernou Horou nastali v pondelok nezhody po tom, ako Belehrad poprel genocídu spáchanú v bosnianskej Srebrenici v 90. rokoch minulého storočia. Čiernohorský parlament minulý týždeň prijal rezolúciu odsudzujúcu masakru z roku 1995, pri ktorej v Srebrenici zahynulo viac ako osemtisíc mužov a chlapcov.
Rezolúcia o Srebrenici dôrazne odsudzuje genocídu, zakazuje jej popieranie a zavádza pamätný deň masakry. Zároveň sa v nej uvádza, že za genocídu by nemali byť všeobecne vinní Srbi, ale iba jednotlivci, ktorí sa dopustili tohto vojnového zločinu.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v holandskom Haagu v prípade genocídy v Srebrenici odsúdil na doživotie bývalého veliteľa bosniansko-srbských síl Ratka Mladiča a niekdajšieho lídra bosnianskych Srbov Radovana Karadžiča, ktorých mnoho ľudí v Srbsku dodnes zvrátene uctieva ako „legendy“ a „ikony“.
Srbské vedenie zareagovalo na čiernohorskú rezolúciu s hnevom. Podľa šéfa tamojšej diplomacie Nikolu Selakoviča je správanie Čiernej Hory „pokrytecké a cynické“, pričom rezolúcia sa podľa neho „snaží stigmatizovať celý srbský národ“.
Čiernohorské ministerstvo zahraničných vecí však podotklo, že uvedený dokument nie je namierený proti Srbom, ale iba tým jednotlivcom, ktorí spáchali najhorší zločin na európskom kontinente od čias druhej svetovej vojny.
