Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu v Európskom parlamente (EP) priznala, že v rámci očkovacej stratégie EÚ došlo k niekoľkým chybám. Na jej vystúpenie reagovali aj viacerí slovenskí europoslanci, ktorí sa zhodli na tom, že v otázke vakcín proti koronavírusu musia ísť bokom geopolitické spory.
Martin Hojsík (PS) uviedol, že jednou z hlavných úloh EP je kontrolovať eurokomisiu, ktorá sa nezodpovedá členským štátom. Spresnil, že poslanci už v septembri chceli byť pri tom, ako sa vyjednávajú dodávky vakcín a ako sa štruktúrujú zmluvy.
“Je oprávnené, že si Von der Leyenová sype popol na hlavu. Má za čo, pretože nás k tomu nepustili. Možno by sa nám podarilo odhaliť niektoré problémy skôr,” domnieva sa Hojsík. Aj napriek tomu verí, že EÚ bude mať dostatok dodávok vakcín, lebo už koncom februára sa očakáva navýšenie ich výroby, minimálne u firmy Pfizer/BioNTech.
Skôr sa obáva, či krajiny potom dokážu dostatočne rýchlo očkovať a či presvedčia svojich občanov o potrebe očkovania. “Mám obavy, či na Slovensku budeme mať dostatok injekčných striekačiek, očkovacích miest a funkčný systém registrácií. Nech sa tie vakcíny zbytočne nevyhadzujú,” uviedol Hojsík.
Eugen Jurzyca (SaS) pripustil, že veľké spoločné obstarávanie má svoj význam, ak sa urobí dobre. K postupu EK má tri hlavné výhrady: zmluvy s dodávateľmi mali byť transparentné a cena hoci aj vyššia, lebo pri vakcínach nemusí platiť taktika stláčania cien; do tretice mu chýba účinný mechanizmus sankcií pre výrobné firmy.
“Výsledkom je to, že keď sa pozrieme na mieru vakcinácie tak Spojené kráľovstvo je na tom oveľa lepšie ako ktorýkoľvek členský štát EÚ,” uviedol.
Podľa jeho slov Únia má objednaných veľa vakcín, ktoré však ale zrejme prídu neskoro. Ak by sa Únia poponáhľala, nemusela by mať podľa jeho názoru taký sklz za Britániou, USA, Izraelom či Spojenými arabskými emirátmi.
Michal Wiezik (Spolu) nie je voči komisii až taký kritický, lebo si uvedomuje komplexnosť a zložitosť procesu rokovaní. EK sa podľa neho snažila vyrokovať čo najlepšie podmienky pre Európanov z hľadiska ceny a bezpečnosti vakcín. “To nás v prvej fáze dobehlo, lebo štáty, ktoré vyrokovali tú vakcínu drahšie ale rýchlejšie, tak s očkovaním začali skôr. Z dlhodobého hľadiska však postoj eurokomisie bude prospešný,” uviedol. Zároveň však dodal, že vírus “žije svojim životom”, vznikajú nové mutácie, takže ťažko hovoriť o konci procesu, skôr o potrebe vývoja a výroby ďalších vakcín a to na celosvetovej úrovni. “Nepomôže, ak sa zaočkujeme len v EÚ. Potrebujeme celosvetovú iniciatívu, ináč si ten vírus bude žiť vlastným životom a doplatíme na to všetci,” povedal Wiezik.
Robert Hajšel (Smer-SD) sa vyjadril, že obhajuje cieľ spoločného európskeho postupu pri obstarávaní vakcín, lebo snaha bola zabezpečiť ich rýchlu a férovú distribúciu do všetkých členských štátov.
“Už dlhšie trvajúce sklzy v dodávkach vakcín však spôsobujú obrovské sklamanie našich občanov a preto musíme umožniť výrobu vakcín vo všetkých členských štátoch, ktoré to dokážu zabezpečiť. Musíme prinútiť producentov, aby sa vzdali patentov, keďže dostali na výskum a výrobu peniaze našich daňových poplatníkov,” zdôraznil Hajšel a vyslovil sa za “ozajstnú rozhodnosť a transparentnosť, pokiaľ ide o vymáhanie plnenia kontraktov”.
Zároveň by podľa neho EÚ mala urýchliť administratívny proces schvaľovania ďalších vakcín, aj keď pochádzajú z Ruska alebo Číny, ak sú naozaj účinné a bezpečné.
