Obavy z dlhodobého ekonomického prepadu má 8 z 10 ľudí. Oproti začiatku pandémie nového koronavírusu ide však o podstatný pokles. Väčšina verejnosti je zároveň v druhej vlne pandémie pripravená akceptovať radšej riziko vyššieho počtu nakazených než prísne opatrenia s dosahmi na ekonomiku. Vyplýva to z výsledkov siedmej vlny kontinuálneho prieskumu spoločnosti Actly, zameraného na postoje, skúsenosti a stratégie ľudí v čase pandémie ochorenia COVID-19.
S počtom pribúdajúcich prípadov sa opäť zvyšuje pocit ohrozenia novým koronavírusom.
„Prvýkrát od apríla sa cíti ohrozených viac ako 40 % ľudí. Podobne ako na jar, aj na konci leta sa ohrozenejší cítia starší ľudia, najmä dôchodcovia,” konštatuje spoločnosť. Pocit ohrozenia pritom klesá so vzdelaním.
Výsledky prieskumu ukazujú, že ľudia sa najviac obávajú dlhodobého prepadu ekonomiky, ide o 79 %. Traja zo štyroch sa obávajú o schopnosť Slovenska využiť miliardy z fondu obnovy. Vlastného ochorenia na COVID-19 sa obáva necelá polovica opýtaných, omnoho viac sa ľudia boja ochorenia niekoho blízkeho.
Obavy z dlhodobého ekonomického prepadu, zo zníženia príjmov domácnosti a zo zmeny životných plánov sú na najnižšej úrovni od začiatku pandémie. Naopak, obavy z dosahov situácie na úroveň vzdelania sú od začiatku pandémie najvyššie.
Počas leta zároveň dramaticky klesla podpora všetkých typov opatrení proti šíreniu nového koronavírusu a proti dosahom pandémie. Viac uznania ako kritiky si v prieskume vyslúžili opatrenia v oblasti prevencie šírenia nákazy a v oblasti podpory domáceho cestovného ruchu.
„Relatívne vyrovnaný pomer medzi negatívnymi a pozitívnymi hodnoteniami je aj pri ochrane seniorov. Najkritickejší sú ľudia voči podpore podnikateľov a pri zabezpečení sociálnych istôt,” dodala prieskumná spoločnosť.
Výsledky tiež hovoria o tom, že podobne ako v prvej polovici júla, tri štvrtiny ľudí na Slovensku nemajú pocit, že by bol ich bežný život koronakrízou významnejšie poznamenaný. V marci to bolo 42 %, v polovici apríla necelá polovica.
„Od konca apríla mierne pribúda počet ľudí, ktorí sú náchylní vnímať aj pozitívne dosahy koronakrízy. V súčasnosti je ich už viac ako polovica (51 %), kým prevažne zlé dôsledky pociťuje 38 %,” vyplýva z prieskumu.
Na začiatku druhej vlny pandemickej situácie 58 % domácností zámerne znižuje výdavky, ale veľká väčšina z nich iba mierne. Vývoj nákupných stratégií domácností podľa spoločnosti signalizuje pozvoľný rast mierneho optimizmu.
Prísne opatrenia majú väčšinovú podporu iba v kategóriách ekonomicky neaktívnych študentov a dôchodcov a v Košickom kraji. Naopak, medzi podnikateľmi je viac ako 70 % za minimálne opatrenia s rizikom viacerých chorých.
