Cestovné kancelárie majú dlhodobo problém s prežitím, podľa analýzy známeho ekonóma Jána Šeba ide o úplne neperspektívny biznis, do ktorého by neinvestoval. Ale vláda pre koronu prinútila ľudí, aby sa na rok stali z klientov veriteľmi cestoviek. „Osobne si myslím, že veľa ľudí sa nakoniec nedostane k peniazom ani zájazdom,” povedal pre ParlamentnéListy.sk Ján Šebo. Vláda podľa neho problém cestoviek len oddialila.
Cestovné kancelárie dostali vyše roka na to, aby vyriešili zájazdy klientov, ktoré sa nemohli pre koronavírus zrealizovať. Tisíce Slovákov tak majú “odložené” peniaze v cestovkách a takpovediac dúfajú, že všetko sa dobre skončí. Vy to vidíte ako?
Vláda de facto donútila klientov, aby poskytli bezúročný úver kanceláriám na jeden rok s tým, že títo veritelia, klienti pritom nedostali nič, len prísľub, že tá kancelária vydrží fungovať a na budúci rok im dodá zaplatené služby v rovnakej hodnote a kvalite. Ale je to len prísľub, nič viac.
Ľudia tomu veria. Veria, že si v podstate posunuli dovolenku – nemusí to tak byť?Samozrejme, že to tak nemusí byť, podstata je však niekde inde. Ak niekto odo mňa zoberie na rok peniaze, tak sa stávam jeho veriteľom, a buď mi dá za ten rok úrok, peniaze, to je jedna vec, že nech sa páči plus šesť percent, taká je rentabilita tržieb v týchto organizáciách. Alebo teda druhá vec, chcem spoluvlastnícky podiel, to znamená, že vstúpim do majetkovej štruktúry a vlastním kanceláriu. Ako spolumajiteľ sa nepodieľam na úrokoch, ale na výnosoch, rentabilita aktív je tam okolo 10 percent, alebo deväť. Takže toto je ten problém. V normálnej trhovej ekonomike, keď niekomu požičiate peniaze, tak za to pýtate úrok.
Tu ale vláda prišla s jednoduchým riešením a povedala: Viete čo, nebudete si pýtať úrok, budete veriť týmto kanceláriám, necháte im tam svoje peniaze a o rok dostanete svoje peniaze. Vybavené.
Ale minimálne za rok tu máme infláciu, takže by to malo byť navýšené, a okrem toho, kde je nejaký zisk z toho, že ja požičiam kanceláriám na rok peniaze? Toto je ten problém.
Ľudia sa ale nesťažujú, nie sú nejakí trhovo ekonomicky si počínajúci, nazvime to, lebo sú v podstate radi, že peniaze neprepadli, a azda neprídu o všetko nakoniec.
To je ale za predpokladu, že by ich vláda nebola donútila stať sa veriteľmi. Oni sa de facto dostali do pozície veriteľov. Keby som ja stále veril tým kanceláriám, ale vláda neurobí toto opatrenie, tak sa s tou cestovnou kanceláriou idem súdiť: vráťte mi moje peniaze, keďže neprišlo k plneniu, a ja ako váš klient a zákazník som nedostal, čo som zaplatil, tak mi vráťte peniaze. Ale keďže vláda rozhodla, že vy zostanete v pozícii klienta a zároveň dostávate prísľub, že v budúcnosti vám to plnenie bude realizované, ja tvrdím, že klienti sa dostali do pozície veriteľa, to znamená, požičiavajú peniaze tej kancelárii a za to im patrí úrok.
Nedá sa nesúhlasiť.
Keby ich vláda do toho nedonútila a povedala, padni komu padni – tieto cestovné kancelárie nie sú schopné z objektívnych dôvodov, je tam nejaká pandemická situácia, COVID-19, ale majú uzavretú poistku proti krachu, nech im poisťovne vyplatia, čo im patrí, tým klientom, lebo sú to klienti. Lenže vláda postavila klientov do pozície veriteľov, a to je už niečo iné. Minimálne by mali cestovky povedať: na budúci rok dostanete zájazd navýšený o šesť percent. Ak ste zaplatili tisícku, dostanete zájazd a služby v hodnote 1060 eur, lebo to je fér.
Otázka je, čo bude na budúci rok, lebo cestovný ruch nie je rozbehnutý ako po iné roky a cestovné kancelárie avizujú, že potrebujú peniaze, žiadajú štát o podporu, lebo im hrozia bankroty.
A teraz prichádzame k tomu najzaujímavejšiemu. Povedzme, že vy ste tým klientom a vás vláda donútila, že máte na rok požičať peniaze spoločnosti, ktorá funguje na trhu, ktorý je extrémne neperspektívny, to znamená, že ide do zániku. Jednoducho, cestovné kancelárie nemajú budúcnosť v biznis modeli, ako ho ponúkajú. Stále menej a menej klientov ide na dovolenku cez cestovné kancelárie, lebo to sú iba sprostredkovatelia nejakej služby. Väčšina ľudí si už objedná buď ubytovanie, alebo stravovanie, alebo dopravu napriamo, lebo čím ďalej menej sú ochotní platiť niekomu, kto im to sprostredkuje. A práve preto vláda donútila ľudí stať sa veriteľmi neperspektívneho biznisu.
Je nejaké východisko?
Buď vláda jasne prizná: vy klienti, áno, urobili sme z vás veriteľov a patrí vám úrok. A teda o rok vám cestovky vrátia peniaze aj so šesťpercentným úrokom, lebo taká je rentabilita tržieb. Alebo sa stanete spolumajiteľmi a budete mať dohľad nad manažentom a financiami kancelárie, a budete mať prehľad, čo tá kancelária robí.
Keď v Španielsku krachovali banky, vláda donútila ľudí stať sa akcionármi týchto bánk.
Principiálne neboli španielske banky schopné vyplatiť vklady a tým pádom banka postavila klientov do pozície, už nie ste klienti banky, už ste majiteľmi. A vláda tlačila z pozície moci, lebo predsa banka nebude mať tisícky majiteľov, to by sa skončilo ako na Slovensku privatizácia, že tisícky majiteľov nič nezmôžu, tak vláda donútila banky, aby boli ozdravené, dokázali vytvárať zisk a tým pádom zhodnocovať kapitál, ktorý tam nechtiac tí klienti bánk museli dať. A toto riešenie mohlo byť aj tu.
Keď vláda verila biznis modelu cestovných kancelárií, mala spraviť z klientov vlastníkov, že teda fajn, zaplatili ste si, síce nechtiac, ale vklad do tejto spoločnosti, ste majiteľom a ja tam najmem profesionálnych manažérov, aby tieto cestovky fungovali dobre. Alebo sa to dalo urobiť ešte krajším systémom: fajn, nemusíte klientom vrátiť tie peniaze teraz, ale vrátite ich o rok, ale to, koľko peňazí nemusíte teraz vrátiť, je určené tým, koľko majitelia týchto kancelárií nalejú kapitálu.
To znamená, že budú vlastným majetkom garantovať, že klientom na budúci rok splnia sľub, ktorý im dali. To je takzvaný systém kofinancovania. Keď si chcete nechať peniaze klientov, prosím, ale iba toľkých klientov, o koľko si zvýšite základné imanie spoločnosti. A verte mi, väčšina týchto cestovných kancelárií má minimálne základné imanie.
Vy ste robili analýzu podnikania cestoviek a z dlhodobého hľadiska to vyzerá problematicky, ak sa nestane zázrak a nedôjde k nejakému oživeniu týchto služieb cestovných kancelárií.
Takto – cestovné kancelárie majú pravdu v tom, že oni by veľmi radi poskytli tie služby, ale holt, zasiahli vlády nielen na Slovensku, ale aj v iných krajinách a obmedzili im podnikanie. To je holý fakt. Ak sa však pozrieme na dlhodobé hospodárenie cestovných kancelárií, o ktorom hovoríte, ešte predtým, ako vypukla pandémia, tak ich podiel na celkových pasívach konštantne klesá. Tempo rastu tržieb je omnoho pomalšie, a je to za posledných 19 rokov, je priemerné tempo rastu tržieb len okolo 3,3 percenta. Celý sektor tržieb, to znamená osobné služby, hotelierstvo, autoopravy, ubytovania, reštaurácie, tak celý tento sektor má rast okolo 5,8 percenta. Osobné služby rástli dokonca ročne o 11,3 percenta.
Z tých čísel teda vychádza, že celý tento sektor cestovných kancelárií je dlhodobo pomalý a nerozvíja sa.
Je to, povedzme, zastaralý biznis model v tomto odvetví. Tie kancelárie evidentne nie sú perspektívne do budúcnosti, ľudia sú schopní zabezpečiť si tie služby aj sami. To je dosť veľký problém na to, keď sa na to pozriem z investičného pohľadu, z pohľadu dôvery v efektívne fungovanie týchto organizácií, tak ako investor by som do tohto odvetvia nikdy neinvestoval. Alebo ináč povedané, finančné zdravie týchto organizácií je také nízke, že je dosť vysoká pravdepodobnosť krachu ďalších, hlavne menších a nesolventnejších organizácií.
A to bez ohľadu na koronavírus a pandemickú situáciu z vašej analýzy, čo som čítala, vychádza, že tieto organizácie sú schopné vyrobiť šesť centov zisku na euro tržieb a to je zúfalo málo.
A keď im ešte seknete dole tržby o 80 percent, ako sa im to stalo teraz… A nech je to za celý rok, že im to klesne o 50 percent… Oni sú kapitálovo tieto organizácie také podvyživené a zadlžené, že možno veľkí hráči začnú skupovať maličkých, ale veľa cestovných kancelárií bude mať výrazné existenčné problémy. To znamená, že vláda dotlačila ľudí, aby verili v neperspektívny biznis a odložila obrovský problém cestovných kancelárií. Osobne si myslím, že veľa ľudí sa nedostane k svojim peniazom ani zájazdom. Toto riešenie vlády nebolo riešením, ale odkladom problému.
