Hlavy štátov a vlád členských krajín EÚ si v sobotu, po dvoch hodinách rokovaní na mimoriadnom summite EÚ v Bruseli, zobrali prestávku, počas ktorej chcú preštudovať nový 65-stranový návrh predsedu Európskej rady Charlesa Michela.
Cieľom dvojdňových rokovaní, ktoré sa začali v piatok, môžu sa však preklopiť až do nedele, je nájsť kompromisnú dohodu o podobe sedemročného rozpočtu EÚ a o pláne obnovy po koronakríze v hodnote 750 miliárd eur.
Podľa informácií webovej stránky politico.eu Michel po technickej prestávke pokračuje v rokovaniach v menšom formáte: ako prví prišli na rad lídri Skupiny šetrných (F4) – Dánska, Holandska, Rakúska a Švédska –, ku ktorým sa pripojila aj fínska premiérka Sanna Marinová. Spolu s nimi si za rokovací stôl sadli predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a lídri Francúzska, Nemecka, Portugalska, Španielska a Talianska. Po formáte “sever proti juhu” by mali nasledovať aj ďalšie rokovania v menšom počte lídrov.
Zostávajúcimi spornými bodmi sú podľa Politico správa fondu na oživenie hospodárstva, vzorec na prerozdeľovanie grantov cez tento multimiliardový balík a vôbec celkový objem kombinovanej sumy viac než 1,8 bilióna eur, ktorú predstavuje dlhodobý rozpočet a jednorazový plán obnovy.
Server Politico tiež upozornil, že Michel v novom rokovacom balíku zvýšil financie pre tri hlavné okruhy – politiku súdržnosti, odolnosť proti krízam a základné hodnoty EÚ -, keď podľa nového plánu vyčlenil na túto oblasť 384,3 miliardy eur namiesto pôvodných 380,5 miliardy eur.
Ciele stanovené Európskou ekologickou dohodou by nemali novým návrhom utrpieť, pôjde na 30 percent dlhodobého rozpočtu EÚ. Znížiť by sa však malo financovanie rozvoja vidieka v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Michel navrhol znížiť objem nevratných grantov cez plán obnovy, ktoré by mali pokryť veľkú časť nákladov na ekologické a sociálne schémy agropolitiky, z 15 na 10 miliárd eur.
Veľké škrty navrhol Michel pre investičný program InvestEU. Ním navrhovaná suma 11,5 miliardy eur je oveľa nižšia ako plány eurokomisie, ktorá na podporu investícií chcela vyčleniť 30,3 miliardy eur. Znížiť by sa mali financie vyčlenené na nepredvídané udalosti a nové priority – z 25,1 na 20,1 miliardy eur.
Nedotknutý však zostal navrhovaný fond na riešenie dôsledkov brexitu v sume päť miliárd eur.
Nový návrh okrem iného predpokladá, že iba tie členské krajiny EÚ, ktoré sa zaviazali splniť národný cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, získajú prístup do Fondu spravodlivého prechodu (JTF), ktorý je v dlhodobom rozpočte určený na podporu krajín pri dekarbonizácii ich priemyselných odvetví.
Podľa Politico proti tejto podmienke kriticky vystupujú poľský premiér Mateusz Morawiecki a aj český premiér Andrej Babiš. Poľsko zatiaľ odmietlo prijať ciele EÚ v oblasti klimatickej neutrality. Poľský postoj však na druhej strane vyvolal námietky iných členských krajín, ktoré upozornili, že Poľsko bude jedným z hlavným príjemcom financovania cez fond obnovy. JTF by mal zo základného rozpočtu dostať 7,5 miliardy eur a cez plán obnovy ďalších 30 miliárd eur.
