utorok, 28 septembra, 2021
15.9 C
Bratislava
ÚvodArénaKechlibar: Keď je prázdny barel drahší ako barel plný ropy

Kechlibar: Keď je prázdny barel drahší ako barel plný ropy

Aby bolo  jasné – skutočný, fyzický sud  plný ropy má ešte stále kladnú hodnotu. Do záporu sa prepadla hodnota na termínovom trhu, čo je viac-menej  špekulácia na cenu budúcu. V tomto prípade májovú. Ale aj tak – záporná cena  ropy v akomkoľvek kontexte, to je neslýchaná vec. Asi tak, ako boli dlho nemysliteľné záporné úroky. 

Čo  sa teda stalo? Obchodovať s komoditami sa dá rôzne, ale pri drvivej väčšine transakcií mení príslušný tovar majiteľa iba virtuálne, bez toho, aby opustil sklad. Určite sa to nerobí tak, že by si jednotliví obchodníci medzi sebou posielali  celé vlaky naložené  uhlím alebo sójou z Frankfurtu do Paríža a podobne. 

Ibaže v prípade ropy West Texas Intermadiate (WTI), ktorej budúca cena teraz išla do záporu, tam tá požiadavka fyzického odberu je. Nie pre každého obchodníka v reťazci, to nie. Iba pre toho, kto tú ropu vlastní ako posledný. Čo v prípade termínového  trhu znamená v momente,  keď sa “budúcnosť stane prítomnosťou” a má dôjsť k realizácii kontraktu, s ktorým sa už dopredu obchodovalo.

Regule obchodu WTI stanovujú, že ten, komu zostanú papiere v ruke naposledy, je povinný ropu skutočne odobrať, a to v meste Cushing (Oklahoma), čo je veľká križovatka amerických ropovodov. Za normálnych okolností ale s touto ropou kšeftujú ľudia, ktorí sami žiadne skladovacie kapacity nevlastnia. Jednoducho sa  spoliehajú  na  to, že tú nakúpenú ropu zasa predajú ešte predtým ako sa termín naplní a že na konci tohoto reťazca predajov a nákupov bude stáť nejaká firma, ktorá sa skutočne zaoberá spracovaním ropy a potrebuje surovinu k svojej práci. 

Lenže svetová spotreba ropy klesla počas koronavírusovej epidémie natoľko, že všetky skladovacie priestory a zásobníky na svete sú už skor plné. Zrazu si teda množstvo špekulatívnych hráčov uvedomilo, že máj sa blíži a že by si tú  ropu od nich takisto nikto odkúpiť nemusel…

Zavládla medzi nimi panika a snaha zbaviť sa záväzkov  za každú  cenu,  dokonca aj zápornú.  Isteže,  v deň D by neprišiel  k nim domov kamión  a nevylial  im  tú  ropu do záhradky,  takým  žartom  bránia zákony o ochrane  životného prostredia. Ale  porušenie zmluvy býva drahé. Súdiac podľa pohybu na burze, také drahé, že dostať mínus 40  dolárov za barel  je stále ešte lacnejší variant.  

Na porovnanie – pri rope Brent, kde povinnosť fyzického odberu neexistuje a všetko sa rieši v peniazoch, je cena na termínovom trhu stále ešte kladná, hoci najnižšia za posledných 20  rokov. 

Zatiaľ teda možno povedať, že obchodníci očakávajú, že v máji nebude v USA prebytočnú ropu kde skladovať.  (Voči júnu sú optimistickejší, tam je hodnota stále  ešte nad nulou.)

Nedostatok  skladovacích kapacít môže byť celkom veľký problém, hovorí zaujímavá poznámka,  na ktorú  som v tejto súvislosti narazil v diskusii investorov na Reddite. Nemôžem úplne garantovať,  či je to pravda,  ale fyzikálnu a technickú  logiku to má.  O čo ide?

Transaljašský ropovod, 1300  km dlhá spojnica severu a juhu Aljašky, je stavaný na to, aby viedol ropu a vo  veľmi nízkych teplotách,ktoré tam hore, na vrchole sveta obvykle panujú. Lenže ropa  obsahuje prímesy, ktoré sa pri nižších teplotách usadzujú na  stenách rúry a musia ich odstraňovať. V praxi sa spolieha na to,  že samotný tok ropy  a jej trenie o steny vedie  k vnútronému zahrievaniu celého  systému. Tým  sa  celý problém  so  zanášaním ropovodu nečistotami dá udržať v rozumných medziach.  To ale vyžaduje udržiavať minimálny prietok. Transaljašský ropovod má kapacitu 2  milióny barelov denne.  V posledných rokoch  ale prietok kvôli  nižšiemu odbytu poklesol na 500 000 barelov denne, čo už spôsobuje  práve tie vyššie zmienené  problémy so zanášaním rúry. Pri takto nízkom  prietoku sa musí ropa tečúca ropovodom na niektorých miestach umelo zahrievať, aby vo vnútri  ropovodu nedošlo ešte aj k vytváraniu vodného ľadu. V tomto prípade ide o ropu vyťaženú  pod hladinou Severného  ľadového oceánu, takže prímes slanej (a teda extra korozívnej)  morskej vody je garantovaná. 

Čo  sa teda s  touto drahou infraštruktúrou stane v momente, keď vyťaženú  ropu nebude mať kto odoberať? Pokiaľ sa  tok ropy vo  vnútri ropovodu zastaví,  hrozia mu také  škody, že už by potom  nemuselo dávať ekonomicky zmysel znovu ho opravovať. Lenže kým  ropa tečie zo severu na juh,  niečo  sa s ňou na  tom  južnom  konci  robiť musí. Čo sa teda presne bude robiť,  ak sa skladovacie kapacity minú? Voziť tú ropu niekam do púšte a tam  ju páliť?  

Ak som dobre pochopil, na túto otázku momentálne nikto nepozná odpoveď. Zaujímavá doba, skutočne.

728*90

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu

- Reklama -

NAJČÍTANEJŠIE

- Reklama -
Slovensko
Pozitívne vzorky 408,609 Úmrtí 12,596 Uzdravení 386,148 Infikovaných 9,865 Last updated: 28. septembra 2021 - 06:40 (+02:00)
Koronavírus (COVID-19), súhrn a štatistiky
- Reklama -