Pápež vo svojich slovách potvrdil, že sa stretol s premiérom Gentilonim, ale nehovoril s ním na túto tému. „(Stretnutie) prebehlo ešte pred týmto problémom, ktorý sa objavil o niekoľko týždňov – skoro mesiac – neskôr. Došlo k nemu teda pred týmto problémom,“ objasnil pápež.
„Cítim povinnosť vyjadriť vďačnosť Taliansku a Grécku, pretože otvorili srdce migrantom. Ale nestačí otvoriť srdce. V otázke migrantov je dôležité najprv otvoriť srdce, vždy. Existuje aj Boží príkaz ich prijať, ,pretože ty si bol otrokom, migrantom v Egypte‘ – to hovorí Biblia. Ale vlády musia tento problém riešiť za pomoci cnosti, ktorá prislúcha tomu, kto vládne, a tou je múdrosť,“ poznamenal pápež a dodal, čo to znamená.
„Po prvé: koľko máme miest? Po druhé: nielen prijímať, ale aj integrovať. Tu v Taliansku som videl krásne príklady integrácie. Keď som bol na Univerzite Roma Tre, kládli mi otázky štyria študenti. Posledná z nich mi bola povedomá, keď som zbadal jej tvár. Áno, bola to jedna z tých, ktorí rok predtým leteli so mnou v lietadle z ostrova Lesbos. Naučila sa jazyk, a keďže študovala biológiu vo svojej vlasti, urobila si rozdielové skúšky a v štúdiu pokračovala. Naučila sa reč… Tomu sa hovorí integrácia,“ povedal jasne pápež.
Počas inej cesty, keď sa vracal zo Švédska, hovoril pápež o švédskej politike integrácie, keď podľa jeho slov krajina múdro uviedla: „Počet je stanovený a viac nemôžeme.“ Pretože inak je tu „nebezpečenstvo neintegrovania sa“.
„Po tretie: je tu humanitárny problém. Uvedomuje si ľudstvo tamojšie lágre v púšti? Videl som fotografie… Sú tam vydierači,“ pokračovala hlava rímskokatolíckej cirkvi v súvislosti s tým, že migranti, ktorí zostávajú v Líbyi, sú nútení žiť vo veľmi strastiplných a neľudských podmienkach.
„A posledná vec, ktorú chcem povedať, sa týka predovšetkým Afriky. V našom kolektívnom podvedomí je akési motto, princíp: ,Z Afriky treba ťažiť.‘ Dnes v Cartagene sme videli príklad tohto vykorisťovania, v tomto prípade ľudského. Jeden predstaviteľ vlády k tomu poznamenal jednu peknú pravdu: ,Tí, ktorí utekajú pred vojnou, to je iný problém; ale množstvo tých, ktorí utekajú pred hladom – investujme tam, aby rástli.‘ V kolektívnom podvedomí je však zapísané, že vždy, keď idú rozvinuté krajiny do Afriky, je to preto, aby z nej ťažili. A toto musíme zvrátiť: Afrika je priateľka a treba jej pomôcť rásť. Ďalšie problémy vojen potom spadajú inam,“ uzavrel pápež.
Celý text si môžete prečítať TU.
