Je takmer jasné, že voľby v Nemecku vyhrá CDU Angely Merkelovej. Keby ste mali mať tip, ako by ste odhadli výsledok jednotlivých strán, pokiaľ ide o percentá?
CDU 36 – 38 percent, SPD 22 – 24 percent, ostatní (AfD, FDP, Die Linke) okolo desať, Zelení 6 – 7 percent.
Aká koalícia bude podľa vás Nemecku po voľbách vládnuť?
Sú tri možnosti: pokračovanie veľkej koalície, CDU – FDP, CDU – FDP – Zelení. Špekulovalo sa veľa o rot-rot-grün, teda SPD – Die Linke – Zelení, ale vzhľadom na slabosť SPD to nepripadá do úvahy. Merkelová by zrejme najradšej vystriedala partnera, ale FDP – programovo úplne rozptýlená okolo ľavého stredu, s liberálnou pravicou už nemá nič spoločné, o čom svedčí absurdný programový dôraz na digitalizáciu – si dá pozor, aby sa neopakovala situácia z rokov 2009 – 2013, keď ju smrtiace objatie Merkelovej doviedlo k volebnej katastrofe 2013.
Stavil by som preto na možnosť trojkoalície; pretože Merkelová – od začiatku svojej kariéry prinajmenšom zelenkastá – postupne politicky zozelenela ešte viac, takže jej názory sa od názorov Zelených líšia len v detailoch. Navyše by trojkoalícia korešpondovala so širokým „národno-frontovým“ vyzrievaním nemeckej politiky konsenzu.
Angela Merkelová. Zdroj: SITA
Protiimigračná euroskeptická AfD sa dostane do Spolkového snemu. Bude to mať nejaký väčší dosah?
Prítomnosť AfD v Bundestagu je pre Merkelovú, Schulza and com. úplne hororová predstava. Náckovia v parlamente! Nebezpečenstvo, že Alexander Gauland, podpredseda AfD, by ako zrejme najstarší zvolený poslanec podľa tradície riadil ustanovujúce zasadnutie Bundestagu, bolo už eliminované zmenou rokovacieho poriadku. Ale ak AfD bude najsilnejšou opozičnou stranou (čo však nastane len v prípade vládnej účasti SPD), bude predseda jej poslaneckej frakcie automaticky vodcom opozície a strana bude mať právo na podpredsedu parlamentu a predsedníctvo rozpočtového výboru.
Partajný kartel (od CSU po Die Linke) sa preto bude snažiť o takzvaný ausgrenzung – pokiaľ možno sa s AfD nerozprávať (a to aj doslovne: nezdraviť jej poslancov na chodbách, ako sa to deje v niektorých krajinských snemoch) a všetky jej iniciatívy ignorovať. Vo všeobecnej rovine sa obávam, že posilnenie prítomnosti AfD v politickom a verejnom živote Nemecka povedie k zintenzívneniu „boja proti pravici“ a snahám zavesiť AfD na krk dozor vnútornej rozviedky, čo by bol prvý krok k jej likvidácii. Pokusným balónikom bol nedávny výrok ministra spravodlivosti, že niektoré časti programu AfD sú v rozpore s ústavou.
Merkelová vyhlásila, že islam patrí k Nemecku. S tým Nemci nesúhlasia. Často dochádza ku kriminálnym činom zo strany imigrantov. Napriek tomu Nemci radšej zvolia Merkelovú… Kde je príčina? To je stále komplex z nacizmu?
Nemci sú politickým a mediálnym ľavicovo-liberálnym mainstreamom dlhodobo podrobení disciplíne, zastrašovaní a pomocou politickej korektnosti umlčiavaní. Nad každým, kto sa verejne vzoprie oficiálnej willkommenskultur, visí Damoklov meč vypálenia hnedej ciachy – v tomto zmysle je nacizmus účinným strážcom nemeckého politického konsenzu, pre ktorý je zásadná opozícia čímsi nepochopiteľným a škodlivým. Nemcom sa navyše ekonomicky darí dobre a problémy spojené s migrantmi a cudzincami zažíva priamo na svojej koži síce nezanedbateľná, ale ešte stále jasná menšina populácie. Merkelová je vo všetkých ohľadoch ideálnym prototypom súčasnej nemeckej politickej kultúry konsenzu.
Na druhej strane, nepremenil sa pôvodný nacionalizmus až šovinizmus Nemcov na akýsi prevrátený euronacionalizmus, v rámci ktorého sa primkli k idei Európskej únie a prostredníctvom EÚ sa snažia ovládať ostatné členské štáty? Či už ide o kvóty, euro…
Neviem, či možno hovoriť v prípade Nemcov o euronacionalizme, ale je isté, že mnoho Nemcov – možno až polovica – by sa rado zbavilo svojho nemectva, za ktoré sa hanbí, a vymenilo ho za európanstvo. Takisto je nepochybné, že keď už boli nútení stať sa „záchrancami“ eurozóny, v tejto pozícii sa im zapáčilo a lichotí im, keď sa o Merkelovej píše ako o nekorunovanej kráľovnej Európy. Nemci boli odjakživa hrdí na svoju ekonomickú výkonnosť a ak sa teraz začína pretavovať do veľkého politického vplyvu, väčšina z nich proti tomu nič nemá. Iná vec je, že sa to prestáva páčiť ostatným európskym národom.
Čo hovoríte na protesty, keď ľudia Merkelovú vypískali či do nej dokonca hodili paradajku? Ide o nejaký autentickejší protest alebo sú to organizovaní priaznivci AfD?
Ostrejšie protesty proti Merkelovej sa odohrávajú skoro výlučne vo východnej časti Nemecka a sú nepochybne autentickým výrazom odporu a zúfalstva nemalej časti Ossis predovšetkým proti šialenej a zločinnej migračnej politike súčasnej vlády a kancelárky osobne.
Vy ste vo svojom článku napísali, že novinár Robin Alexander pred časom ponúkol nové vysvetlenie, prečo nemecká vláda v septembri 2015 otvorila hranice pred masovou imigráciou moslimov: na základe detailnej znalosti kuloárov spolkového kancelárstva v Berlíne došiel k názoru, že hlavnou príčinou bol banálny strach Merkelovej, ministra vnútra de Maizièra či prezidenta Spolkového kriminálneho úradu prevziať zodpovednosť za uzavretie hraníc… Samotná Merkelová nedávno povedala niečo v tom zmysle, že si za svojím rozhodnutím stojí a že predsa nemohla nechať do migrantov strieľať vodnými delami… Myslíte si, že je toto vyjadrenie pravdivé? Čo si myslíte o názoroch, že ide o akýsi plán, ako vytvoriť prostredníctvom migrácie nového euroobčana bez národnej identity, ako napísali Václav Klaus a Jiří Weigl? Orbán povedal, že za týmito vecami vidí Sorosa. O nevyhnutnosti migrácie hovorí aj OSN a tak ďalej…
Myslím si, že novinár Alexander je s ohľadom na svoju detailnú znalosť berlínskych politických kuloárov typickým príkladom človeka, ktorý pre stromy nevidí les. On pravdivo podrobne opísal, čo sa dialo 12. – 13. septembra 2015, keď sa v Berlíne rozhodovalo o prípadnom uzavretí hraníc, ale zabúda na to najdôležitejšie: už samotná diskusia vrcholných štátnych činiteľov, či pred státisícovými hordami Ázijcov a Afričanov zatvoriť alebo nezatvoriť hranice, je absolútne surreálna. Mozgy týchto ľudí sú nenapraviteľne infikované odporom k normálnemu svetu, v ktorom je prvým príkazom každého zodpovedného politika hájiť záujmy a bezpečnosť svojich občanov, sú beznádejne zachvátené vágnymi predstavami o akýchsi nových Nemcoch, ktorí sa za pomoci migrantov zmenia k lepšiemu.
Týždenník Spiegel napísal v kritickom okamihu nemeckej migračnej krízy, že Sýrčan z rozbombardovaného Aleppa sa môže stať vykupiteľom Nemcov z ich nacistickej minulosti… V tomto zmysle súhlasím s názorom Václava Klausa a Jiřího Weigla, že západné elity vidia v migrácii z Ázie a Afriky nástroj na postupnú likvidáciu tradičných, teda bielych, európskych národov.
Václav Klaus (vpravo) a Jiří Weigl. Zdroj: Hans Štembera
Vo svojom článku ste ďalej uviedli, že „ďalšia pohroma je na obzore“: asi 260 000 Sýrčanov podalo žiadosť o povolenie príchodu príbuzných, čo podľa triezvych odhadov znamená minimálne ďalší milión. Očakávate, že dôjde k tomu „zjednoteniu rodín“? Aký je v tejto veci vlastne vývoj?
Ten „familiennachzug“, teda príchod rodinných príslušníkov migrantov, predstavuje vo volebnej kampani chúlostivú tému hlavne preto, že sa partajný kartel obáva, že by obavy Nemcov z ďalších státisícov Arabov posilnili AfD. CDU preto hovorí o potrebe tento nachzug obmedziť, SPD a Zelení však trvajú na tom, že Nemecko má morálnu povinnosť migrantom príchod ich rodín umožniť. S rozhodnutím sa však čaká na obdobie po voľbách.
Môžete uviesť nejaké najnovšie udalosti v Nemecku týkajúce sa utečencov či politickej korektnosti?
Dve poznámky z diania v pozoruhodnej krajine za našimi západnými hranicami: vo Freiburgu sa začal proces s afganským utečencom, ktorý je podozrivý z brutálneho znásilnenia a vraždy študentky, ktorá sa angažovala v pomoci utečencom. Tvrdí, že má 17 rokov. Štátne zastupiteľstvo a súd si myslia, že by mohol byť predsa len starší, asi 21-ročný. Podľa fotografie v novinách vyzerá na 30 až 35 rokov. Mnoho Nemcov bude s napätím čakať, či aj v tomto prípade, rovnako ako v mnohých iných, nájde „pokrokový“ súd pre prípadne usvedčeného vraha poľahčujúce okolnosti vyplývajúce z jeho pôvodu.
Spolkový finančný súd nedávno rozhodol, že rýdzo mužským (respektíve ženským) spolkom budú odobraté daňové výhody. A tak teraz všetky rotary kluby, mužské (a ženské) spevácke spolky a iné diskutujú, čo s tým. Nemecké ťaženie za zničením všetkých rozdielov medzi pohlaviami zjavne nepozná hraníc.
Aký vplyv majú na politický systém nemeckí občania tureckého pôvodu a ako ho uplatnia?
Vplyv nemeckých Turkov pozvoľna narastá. Majú veľa spolkov, ale existujú aj nebezpečné turecké gangy, s ktorými si často nevie nemecká polícia rady. Vo vláde sedí turecká ministerka, v berlínskej SPD sa derie nahor ďalší nemecký Turek; názory oboch sú vyhranene multikultúrne a kritické voči takzvaným Biodeutsche. Inak Turci ovplyvňujú nepriamo nemeckú politiku tým, že do nej umožňujú svojou prítomnosťou zasahovať tureckým politikom. Väčšina Turkov v Nemecku volí tradične sociálnu demokraciu.
Kľúčová otázka: Čo môžeme od Nemecka a staronovej kancelárky Merkelovej očakávať? Nemecký minister vnútra Thomas de Maizière z CDU napríklad v rozhovore pre nemecký denník Rheinische Post povedal, že bude po nemeckých voľbách presadzovať jednotnú azylovú politiku v celej EÚ na základe nemeckého modelu, pretože tento model považuje za najlepší. V celej EÚ by podľa neho mal byť rovnaký, zjednotený základ dávok pre imigrantov…
Obrovská ekonomická váha Nemecka sa postupne viac a viac transponuje do politického vplyvu, ktorý však Nemci lakujú na európsko. Ale v skutočnosti aj v bruselských kuloároch rozhodujú čoraz viac oni; nedávno som sa dočítal, že skoro všetci eurokomisári majú na kľúčových miestach svojich rezortov Nemcov. Jednotné dávky pre migrantov sú pre bruselských sociálnych inžinierov nepochybne nesmierne lákavé, ale stále to nerieši ďalšiu podstatnú vec: noví migranti chcú ísť za svojimi súkmeňovcami do veľkých miest s paralelnými moslimskými spoločnosťami, kde majú mešity, dostatok zábavy a tiež – ako píše nemecký spisovateľ tureckého pôvodu Akif Pirrinçi – množstvo mladých bielych žien a dievčat, ktoré od jari do jesene významne šetria na svojom oblečení. Nič z toho, respektíve skoro nič z toho, u nás, našťastie, nie je. Ceterum autem censeo… Niežeby Nemecko malo byť zničené, ale že jedného dňa aj tak nezostane iná možnosť, ako postaviť na česko-nemeckých hraniciach poriadny plot.
