V texte uverejnenom na blogu iDnes.cz sa česká ekonómka Markéta Šichtařová vyjadrila k tomu, čo sa v nedeľu dialo na severovýchode Španielska – v Katalánsku. Polícia a národná garda vyslaná centrálnou vládou v Madride sa v Katalánsku pokúšala silou brániť konaniu referenda o nezávislosti regiónu. Stovky ľudí utrpeli zranenia. A EÚ nijako nereagovala. Pritom keď mal Západ dojem, že sú v Srbsku utláčaní kosovskí Albánci, zasiahol. V roku 1999 lietadlá NATO zaútočili na Srbsko, ku ktorému Kosovo patrilo a podľa niektorých politikov dodnes patrí.
„Európa má dvojaký meter. Keby totiž mala jeden meter, muselo by dôjsť k bombardovaniu Madridu. Prečo Madridu, keď je od Katalánska tak ďaleko? Pretože Belehrad takisto bombardovali, hoci neleží v Kosove. Lenže existuje azda niekto, kto by uveril, že sa priazni Bruselu bude tešiť Katalánsko a nie zvyšok Španielska? Veď Brusel už dokonca oznámil, že v prípade odtrhnutia Katalánska sa rozhodne nebude hnať do toho, aby krajinu prijal do EÚ. Všetci vedia, že Brusel sa postaví za Madrid, nech už vyvinie proti Kataláncom akékoľvek násilie. Trestať za vlastný názor, to je to, čo Brusel vie,“ skonštatovala ekonómka.
Brusel sa podľa ekonómky nechce nechať pripraviť o moc. Odchod Veľkej Británie z EÚ zmenšil pole, na ktorom bruselskí úradníci môžu uplatňovať svoju moc. Teraz sa zdá, že by o tú istú moc mohli prísť aj v Katalánsku, čo sa im podľa Šichtařovej ani trochu nepáči.
Aj v roku 1989 v Československu zasahovala komunistická polícia proti demonštrantom, ktorí volali, že majú holé ruky. Skončilo sa to pádom celého režimu, ale pokojným pádom. Šichtařová však podotkla, že v Španielsku môže byť ešte horúco, pretože južné národy Európy sú horkokrvné a v určitej chvíli sa dostanú do bodu, v ktorom sa nezdráhajú siahnuť po násilí. Európania už s tým majú svoje skúsenosti. Pamätajú si vojnu na Balkáne, ktorá sa začala rozpadom Juhoslávie a skončila sa v roku 1995.
Celý text si môžete prečítať TU.
