„Tí ľudia, ktorí v Španielsku organizovali demonštrácie za prijímanie imigrantov, nesú plnú zodpovednosť za útoky, ktoré sa teraz stali, nesú zodpovednosť za tých mŕtvych. […] Vedeli, že to bude viesť k tým vraždám a k tým útokom. Sú to amorálni ľudia, ktorí vedia, že spôsobujú vraždy, vedia, že spôsobujú zabíjanie malých detí, vedia, že spôsobujú mučenie, ale aj napriek tomu je tá ich túžba po grantoch a po peniazoch taká silná, že sa nedajú zastaviť. Oni preferujú tú cestu, aby tak, ako sa teraz zabíjalo v Barcelone, sa zajtra zabíjalo v Prahe, Brne, Hradci, Tepliciach či kdekoľvek v Českej republike,“ povedal český sociológ Petr Hampl. To sú silné slová. Čo si o nich myslíte?
Absurdita našej doby spočíva v tom, že väčšina tých, ktorí podobné akcie organizujú, verí, že koná dobro pre svet, pretože západná civilizácia (a s ňou všetci tí, ktorí ju milujú a chcú udržať nažive) je zdroj všetkého zla, zaslúži si odísť na smetisko dejín a byť nahradená čímkoľvek a akýmkoľvek spôsobom. Očakávať od nich nejaké vedomie morálnych hodnôt je nerealistické až naivné. Preto sa s nimi nedá logicky argumentovať, o to menej víťaziť, a už vôbec nie ich obmedzovať, ak veríme v slobodu prejavu a zhromažďovania. Správame sa (ako nedávno pripodobnil jeden anglický novinár), ako keby sme pri futbalovom zápase stále nahrávali loptu protihráčom a divili sa, ako je možné, že prehrávame. Nachádzame sa na vrchole vlny západnej civilizačnej samovraždy. A ako kedysi vysvetlil jeden slávny historik, civilizácie umierajú útokom zvnútra umožňujúcim útok zvonku.
Na svojej nedávnej prednáške ste hovorili o moslimskej natalite. Môžete tu uviesť niektoré čísla? Vo Viedni vraj napríklad tvoria moslimovia už 50 percent detí v škôlkach… Viktor Orbán povedal, že „ak veci budú ďalej pokračovať týmto spôsobom, v západnej polovici Európy bude moslimská prítomnosť dominantná dokonca ešte v priebehu života našej generácie“.
Presné štatistiky sa už nedajú sledovať, pretože tempo prírastku sa zrýchľuje a štatistické prepočty sa rodia pomalšie. Posledné spoľahlivé štatistiky počtu a percent moslimov v európskych krajinách sú z roku 2014 od Carnegie Endowment for International Peace a 2015 od Pew Research a uvádzajú kritické 4 percentá moslimov v niekoľkých európskych krajinách (tie 4 percentá sa pokladajú historicky za hranicu, pri ktorej moslimovia prestávajú byť „integrovaní“ a prechádzajú do agresívnejšej nálady). Sú to Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Holandsko, Belgicko a Švajčiarsko.
Odvtedy, ako vieme, prišlo ďalších pár miliónov a ešte viac sa ich v Európe narodilo, takže k tým krajinám pribudli Taliansko a Španielsko, zatiaľ čo Nemecko stúplo na 8 % a Francúzsko na 10 až 12 %. Zvláštnym prípadom je Bulharsko s 13 %; tam sa po prijatí do EÚ vrátili tisíce etnických Turkov a ich potomkov, ktorí predtým emigrovali do Turecka z komunizmu. Mnohí z nich sa teraz s bulharskými pasmi sťahujú do západnej Európy. V mojej londýnskej štvrti pribudlo niekoľko na prvý pohľad bulharských reštaurácií a obchodov, v ktorých sa okrem bulharčiny hovorí aj po turecky. A už tam nie je jediný anglický obchod, aké kedysi bývali na každom rohu. Klasické anglické fish and chips prevádzkujú Turci a Pakistanci, dnes to väčšinou býva spoločne s kebabmi.
Taliansky think tank Centro Machiavelli tento rok spočítal, že pri súčasných trendoch bude Taliansko v roku 2065 zo 40 % imigrantské (teda islamsko-africké). Taliansko má negatívnu pôrodnosť, ročne o 200 000 nižšiu, ako je úmrtnosť. Nemecko je na tom ešte horšie. Podrobne sa o tom môžete dočítať v mojich knižkách Jak zabít civilizaci z roku 2015 a Poslední naděje civilizace z roku 2016. Ale, ako hovorím, štatistiky už to nestačia doháňať.
A pán Orbán zjavne sleduje rovnaké zdroje a štatistiky a dokáže si to niekoľko rokov dopredu spočítať. Na rozdiel od západných politikov. Nie je teda náhoda, že Orbán sa stáva akýmsi „churchillovským idolom“ pre západných mediálnych kontradžihádistov ako jediný politik so skutočnou mocou a popularitou vo svojom národe, ktorý má vôľu Európu brániť. Maďarsko teraz zároveň dosť prispieva na pomoc krajinám, odkiaľ migrácia prúdi – tam.
Viktor Orbán. Zdroj: TASR
Často sa hovorí o islame a Európe, ale čo islam a mimoeurópske krajiny? Napríklad teraz sa hovorí o „vyháňaní“ moslimov z Mjanmarska… Čo ďalšie krajiny? Platí Huntingtonova téza o „krvavých hraniciach islamu“?
To vyháňanie je, samozrejme, skutočné vyháňanie bez úvodzoviek, ale kto sleduje tamojšie udalosti, musel už pred desiatimi rokmi zaznamenať agresívnu rozpínavosť moslimských Rohingov v Mjanmarsku, vyvražďovanie celých budhistických dedín, násilné konverzie na islam. A trvalo dosť dlho, než povestná tolerantná trpezlivosť budhistov prešla do sebaobrany – a potom už nie polovičato.
Rohingovia sú imigrantské etnikum, ktoré sa do Mjanmarska sťahovalo z terajšieho Bangladéša v časoch, keď Mjanmarsko bolo súčasťou britskej Indie, čiže bez hraníc. Takže to vyháňanie je vlastne návratom domov. Určitá podobnosť so sudetskými Nemcami by nám mala brániť v kritizovaní Mjanmarčanov a v návrhoch na odobratie Nobelovej ceny ich národnej hrdinke.
A ďalšie krajiny? V Ázii už podobne dlhodobejšie Thajsko, najnovšie Filipíny. V Afrike Nigéria, Čad, Malawi, Sudán, Etiópia… O tamojších krvavých hraniciach medzi islamom a kresťanstvom alebo staroafrickou kultúrou sa môžeme dočítať denne. Akosi nám to narušuje populárny politickokorektný mýtus, že súčasná globálna islamská agresia je odpoveďou na západný kolonializmus a imperializmus.
Ako sa k imigrácii a k hrozbe islamizácie a terorizmu stavia štát Izrael? Čítal som, že si chráni svoj „židovský charakter“. Nemali by sme sa Izraelom inšpirovať? Pokiaľ ide o obranu, stavbu múru proti nežiaducej imigrácii, boj s terorizmom, obranu národnej identity a tak ďalej?
Izrael má asi 20 % občanov nežidovského vyznania, z ktorých väčšinu tvoria moslimovia. Je to, mimochodom, jediná krajina na Blízkom a Strednom východe, kde pribúda kresťanov. Jednak štedrou pôrodnosťou tých, ktorí sa tam narodili, jednak prijatím kresťanských utečencov z islamizovaného Betlehema, kde sa pôvodná kresťanská väčšina mení pod palestínskou správou na menšinu. Izraelskí kresťania tiež nedávno vyhlásili lojalitu židovskému štátu ako náboženská obec – podobne ako drúzovia od samého začiatku – vrátane dobrovoľnej služby v armáde.
Po páde Saigonu aj Izrael prijal tisíce „boat people“ utekajúcich z Vietnamu a dal im azyl a potom občianstvo. Všetci sú dokonale integrovaní do izraelskej demokracie. Je to malá a husto obývaná krajina a jej etnická skladba žije zatiaľ v pohode, ale ďalší ľudia, zvlášť ilegáli, by ju už mohli rozvrátiť. A že si stráži svoj „židovský charakter“? Koľko židovských krajín (na rozdiel od kresťanských alebo moslimských) má na svete na výber? A to, že by si európske krajiny mali strážiť svoj národný charakter a kultúru, je predsa samozrejmosť, na ktorú by sme sa nikdy nepýtali, keby nám ju EÚ nevymazávala.
A Izrael ako vzor? Tiež, samozrejme, áno. O čom vlastne bolo to nepochybne významné a médiami takmer zamlčané budapeštianske stretnutie Netanjahua s Orbánom, Sobotkom, Ficom a pani Szydlovou? Máme z neho nejaké záznamy? Vieme, o čom rokovali? Ako budú spolupracovať?
Zľava český premiér Bohuslav Sobotka, izraelský premiér Benjamin Netanjahu, maďarský premiér Viktor Orbán, premiér SR Robert Fico a poľská premiérka Beata Szydlová. Zdroj: TASR
Napísali ste tiež knihu o konci bieleho muža, hovoríte o nadradenosti západnej civilizácie. Nebojíte sa, že vás označia za rasistu?
Mne sú rasy ľahostajné a pokladám ich za nerelevantné. Nie je to tak dávno, čo skutočný belošský rasizmus perzekvoval bielych Slovanov (o bielych Židoch nehovoriac), belošské katolíctvo belošských protestantov a naopak. Tú nerelevantnosť mi okrem iného potvrdzuje prieskum úspešnosti jednotlivých etník v britských školách. Na špici sú Indovia (hinduisti a sikhovia), na opačnom konci Pakistanci a Bangladéšania (moslimovia). Pritom všetci sú rovnaká rasa. Takže rozdiel v schopnostiach či IQ – alebo čo iné chcete merať – nemá nič spoločné s rasou a všetko spoločné s ideológiou. Okrem toho je zjavné, že Indovia patria medzi etnikum, ktoré je najintegrovanejšie do britskej kultúry, Pakistanci najmenej. Podobne zjavná je jednoduchšia integrácia kresťanských karibských černochov na rozdiel od moslimských afrických. Hovorím o väčšine; aj táto migrácia prináša osobnosti ako britský majster sveta v behu na dlhé trate alebo niekdajší kapitán francúzskeho futbalu. Takže som vďačný profesorovi Billovi Warnerovi, ktorý nedávno, po mnohých obvineniach z rasizmu, vymyslel slovo „civilizácionista“.
Civilizácionista?
Ja viem, že nám sa to zle vyslovuje, ale mali by sme si naň zvykať a hrdo sa k nemu hlásiť. Civilizácionista je ten, kto pokladá svoju civilizáciu za lepšiu, ako sú ostatné, bez ohľadu na rasu. Dôkaz, že západná civilizácia je vo všetkých smeroch lepšia ako všetky ostatné, nájdeme už len v tom, koľko ľudí uteká do nej a koľko z nej. Že túto civilizáciu pôvodne vytvoril človek bielej pleti, možno viac súvisí s podnebím nútiacim človeka tvoriť než s farbou pleti. Teda človek akejkoľvek rasy hlásiaci sa k tejto civilizácii a dobre v nej fungujúci je pre mňa lepším spojencom ako človek bielej rasy pracujúci na jej zničení – a niežeby ich bolo málo. Podobne by sme mali zásadne odmietnuť nálepku „islamofób“ a hlásiť sa namiesto toho k termínu „kontradžihád“ (Counterjihad), ktorý používajú už niekoľko rokov známi internetoví novinári ako Robert Spencer a Pamela Gellerová alebo politici ako Geert Wilders a Marine Le Penová.
Keď to otočíme, vo svojej najnovšej knihe ste písali o situácii na univerzitách v USA a na Západe. Nie je to dnes tak, že pod rúškom humanizmu začína vládnuť protibelošský rasizmus?
Dávate mi otázky, na ktoré zároveň odpovedáte, takže tu môžem povedať len stručné: máte pravdu. A podrobne tie rasistické absurdity (vrátane bielych profesorov vyzývajúcich na zničenie bielej rasy) opisujem hneď na začiatku svojej najnovšej (a varujem, že ani zďaleka nie konečnej) knižky Pohřbívání svobody.
