Sudca Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin podal 8. novembra 2017 na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania úmyselných trestných činov.
Oznámenie sa konkrétne týka pomoci pri hromadnom vraždení civilistov, ktoré sa udialo pri bombardovaní Juhoslávie tým, že bolo udelené povolenie preletov tzv. tankovacích lietadiel cez územie Slovenskej republiky. Z trestného činu má byť podľa Harabina podozrivá vtedajšia vláda v zložení Mikuláš Dzurinda a ministri ako Eduard Kukan, Brigita Schmögnerová či Ivan Mikloš. Oznámenie sa však netýka Jána Čarnogurského a Pavla Koncoša, ktorí za povolenie preletov nehlasovali.
„Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky 22. marca 1999 dostalo nótu Spojených štátov amerických, ktorou sa žiadal súhlas alebo povolenie preletov tzv. tankovacích lietadiel nad územím Slovenskej republiky. Severoatlantická aliancia sa 23. marca 1999 oficiálne obrátila listom (nótou) na vládu SR so žiadosťou o poskytnutie vzdušného priestoru na výkon vzdušnej operácie nad teritóriom Juhoslovanskej zväzovej republiky,“ píše sa v oznámení s tým, že vláda 24. marca 1999 toto povolenie udelila, pričom o tom neinformovala Národnú radu SR. Šiesteho apríla 1999 mala vláda navyše rozhodnúť o zjednodušení povoľovacieho systému na individuálne lety. Dôvodom mali byť integračné ambície Slovenska o členstvo v NATO.
„Stalo sa, že Kosovo je ako samostatný štát vytvorený a uznaný predovšetkým USA aj štátmi NATO, ktoré sa útoku na Juhosláviu aktívne zúčastnili, a na území Kosova je vybudovaná jedna z najväčších vojenských základní mimo územia USA s osem- až desaťtisíc vojakmi a príslušnou vojenskou technikou (Camp Bondsteel),“ konštatuje sa v oznámení ďalej.
Harabin v oznámení pripomína, že jednou z prvých obetí bombardovania bol dokonca 19-ročný Slovák z Padiny, pričom celé bombardovanie trvalo tri mesiace a zahynulo počas neho vyše dvetisíc civilistov.
„Verejní činitelia spoločným konaním v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech prekročili svoju právomoc a činom zadovážili inému značný prospech. Taktiež úmyselne odstránili prekážky na usmrtenie iných a tým činom došlo k úmyselnému usmrteniu viacerých osôb vrátane osôb mladších ako pätnásť rokov. Týmto spáchali spolupáchateľstvo trestného činu zneužívaním právomoci verejného činiteľa § 9 ods. 2, § 158 ods. 1 písm. b/, 2 písm. a/ Tr. zák. a spolupáchateľstvo pomoci k trestnému činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 10 ods. 1 písm. c/, § 219 ods. 1, 2 písm. a/, d/ Tr. zák.,“ uvádza trestné oznámenie, pričom tu bývalý predseda Najvyššieho súdu SR navrhuje začať vo veci trestné stíhanie.
Čakal som, že to spraví Čižnár aj sám, hovorí Harabin
PL.sk sa Štefana Harabina spýtali, prečo sa rozhodol trestné oznámenie podať až teraz. Bývalý minister spravodlivosti z čias prvej Ficovej vlády pritom tvrdí, že tak spravil z toho dôvodu, aby sa nestala táto vec v roku 2019 premlčanou. „Už pred desiatimi mesiacmi som na svojom videu vyzval generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby začal stíhať členov Dzurindovej vlády z roku 1999, ktorí bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a bez mandátu NR SR svojvoľne súhlasili s preletmi amerických bombardérov USA a NATO proti bývalej Juhoslávii. Tým, že členovia vlády za toto povolenie hlasovali, majú pomoc na vražde, pretože bolo zavraždených vyše dvetisíc civilistov,“ povedal pre PL.sk Harabin, pričom zdôraznil, že by nikdy neuznal nezávislosť Kosova.
„Keďže Čižnár nič nespravil tak, aby sa tento skutok nepremlčal, tak som podal trestné oznámenie na generálnu prokuratúru ja. Prokurátor by mal konať ex offo, keď bol spáchaný trestný čin, čakal som, že to spraví aj sám. Uvidíme, či bude konať, netreba ale zabúdať, že je to politický prokurátor,“ dodáva Harabin s tým, že cítil, že to bola jeho povinnosť, a odmieta, že by to bola predpríprava na jeho prezidentskú kandidatúru.
Štefan Harabin, Zdroj: OS
