„Myslím si, že EÚ je kresťanský klub, ktorý nás nikdy neprijme, a to ani keby sme sa stali najdemokratickejšou krajinou na svete,“ uviedla Kulinová. Podľa nej sa moslimské Turecko nestane členom EÚ ani po konci Erdoganovej éry. Rokovania o vstupe Turecka do EÚ sa začali v roku 2005, ale odvtedy takmer nikam nepokročili. Brusel Ankare dlhodobo vyčíta nedodržiavanie ľudských práv a porušovanie slobody slova.
Na zatýkanie ľudí v Turecku pre kritiku prezidenta poukázala v rozhovore aj Kulinová. „Erdogan nie je v jednoduchom postavení, pretože Turecko prechádza veľmi ťažkým obdobím, ale zatvárať novinárov a spisovateľov?“ rozhorčila sa. Prenasledovanie svojich kritikov Erdoganova autoritárska vláda ešte zintenzívnila po vlaňajšom pokuse časti tureckej armády o prevrat.
Recep Tayyip Erdogan. Zdroj: SITA
„Nevieme a ešte dlho vedieť nebudeme, kto za tým vlastne stál, ale Erdogan to využil ako príležitosť,“ povedala Kulinová. Po pokuse o prevrat vlani v júli bol v Turecku vyhlásený výnimočný stav, ktorý umožňuje prezidentovi vládnuť pomocou dekrétov. Na ich základe vláda prikročila k rozsiahlym čistkám v štátnej správe a prevzala aj mnoho súkromných podnikov vrátane vydavateľstiev a novín. O prácu prišlo asi 160 000 ľudí vrátane sudcov, policajtov či učiteľov, z toho okolo 50 000 ľudí skončilo za mrežami.
Homosexuáli v Turecku a ďalšie citlivé témy
Okrem troch desiatok kníh je Kulinová aj autorkou dvoch otvorených listov Erdoganovi. V prvom z listov kritizovala náboženskú výchovu na školách, ktorá musí byť podľa nej dobrovoľná. „Vaši verní stúpenci neradi vidia nezahalené ženy, ja som moslimka, ktorá sa nezahaľuje. Kto ma ochráni pred hnevom niektorých voličov?“ spýtala sa Erdogana v druhom liste Kulinová, ktorá vo svojich knihách píše aj o odvážnych a kontroverzných témach.
„Ak sú (homosexuáli) bohatí a slávni, tak ich milujeme, uctievame, chodíme na ich koncerty, ale ak sú chudobní, tak ich dokážeme aj zabiť, otcovia zabíjajú svojich synov, niektorí napádajú ľudí na ulici,“ podotkla v rozhovore Kulinová, ktorá vraj pre knihu o homosexuálnom vzťahu staršieho ženatého muža s jeho mladým zamestnancom prišla o časť svojich čitateľov.
Citlivou témou je podľa nej aj kurdská otázka. „Turci a Kurdi sa nedokážu zmieriť v dôsledku chýb, ktoré urobili obe strany,“ uviedla s ľútosťou Kulinová. „Nie je to tak dávno, čo sme nesmeli slovo ,Kurd‘ ani nahlas vysloviť, hovorilo sa ,ľudia z juhovýchodného Turecka‘,“ opísala situáciu spisovateľka. Z jej kníh zatiaľ vyšla v češtine len jedna, a to Poslední vlak do Istanbulu (Nefes Nefese).
Kurdský problém priblížila Kulinová v knihe Bir Gün (Jeden deň). Pôvodne chcela napísať o živote Leyly Zanovej, ktorá sa v roku 1991 stala prvou kurdskou poslankyňou tureckého parlamentu. Začala v ňom verejne hovoriť po kurdsky, čo bolo až do roku 2002 ilegálne, a v roku 1994 bola odsúdená na 15 rokov väzenia za údajnú spoluprácu so Stranou kurdských pracujúcich (PKK). Tá vedie ozbrojený boj za kurdský štát. „Zanovú som kontaktovala, ale ona nechcela, možno o tom so mnou nechcela hovoriť, tak som si vytvorila vlastnú Leylu s iným menom a iným životom,“ dodala Kulinová.
