Zdá sa, že rokovania o koalícii CDU/CSU, FDP a Zelených stroskotali. Prečo? Kde je hlavný dôvod?
Hlavný dôvod tkvie v spore FDP a Zelených, ktorý sa týka príchodu rodinných príslušníkov súčasných azylantov do Nemecka, čo FDP zásadne odmietala. Svoju rolu zrejme zohrala aj nezhoda oboch strán vo veci prechodu áut na elektrický pohon – Zelení chceli presadiť zákaz benzínových motorov už od roku 2030, čo bolo pre liberálov ako zástancov aspoň sčasti trhového hospodárstva neprijateľné.
Angela Merkelová hovorí o predčasných voľbách. Ale tie by vraj pomohli AfD a FDP. Takže čo sa bude diať ďalej?
Po stroskotaní trojkoalície sa začínajú v SPD ozývať hlasy, že odmietnutie veľkej koalície CDU/CSU/SPD by zo strany sociálnej demokracie predsa len nemuselo byť definitívne. Predseda SPD Schulz, ktorý bol hlavným zástancom prechodu SPD do opozície, sa dostane pod veľký tlak, aby ustúpil.
Nemci by veľmi neradi prišli o svoju povesť superstabilnej krajiny, kde sa po voľbách vždy vláda zostaví. Okrem toho prieskumy ukazujú, že v prípadných nových voľbách by CDU, CSU aj SPD hrozili ďalšie straty. V celom politickom systéme sa formuje obrovský tlak, aby sa predčasnými voľbami neprihrali ďalšie hlasy AfD. Tomu budú chcieť nakoniec všetci (možno s čiastkovou výnimkou FDP) za každú cenu zabrániť.
Čo to celé znamená pre Angelu Merkelovú? Nebude už ďalej kandidovať? Udrží sa?
Merkelová sedí pevne vo svojej pozícii. V uplynulých rokoch za pomoci svojich spojencov odstránila všetkých konkurentov v CDU, jej pozícia je v tejto chvíli ešte stále neotrasiteľná. Pomáha jej však jej absolútna neschopnosť sebareflexie, neúspech pokojne označí za úspech a môže sa spoľahnúť, že až na pár zanedbateľných hlasov (mladá CDU) bude v CDU pokoj.
CDU je strana, ktorá sa za Merkelovej premenila na monolit, ktorý horlivo predstiera vnútrostranícke postupy, ale v realite panujú vnútri pomery, ktoré sa neveľmi líšia od „vnútrostraníckej demokracie“ v KSČ. Zjazdy CDU neslúžia na výmenu kritických názorov, ale – ako napísal dobrý znalec vnútorných pomerov v tejto strane – na rituál oslavy „svätej Angely“.
Angela Merkelová. Zdroj: TASR
Aký vplyv môže mať istá nestabilita v Nemecku na Európsku úniu? Neoslabí sa motor Macron – Merkelová, keď ani Macron nemá úplne dobrú pozíciu?
Europolitici v celej Európe sa, pochopiteľne, obávajú nemeckej nestability, pretože polototalitný spolok s názvom EÚ drží pohromade jedine os Paríž – Berlín. Ale obávať sa nemusia, Nemecku zďaleka nestabilita nehrozí, aj keď sa o tom píše a ešte nejaký čas písať bude.
Čo sa vlastne stalo v AfD, keď odišla Frauke Petryová so svojím manželom?
Frauke Petryová bola príliš ambiciózna. Jej názory sa navyše menili podľa situácie v strane. Kedysi bola napádaná za extrémny nacionalizmus, potom sa obrátila proti národoveckému krídlu a nakoniec začala koketovať s establishmentom. Ale predovšetkým precenila svoje sily. Teraz je celkom zrejmé, že keď jej vyprší štvorročný mandát, v politike skončí – alebo skončí v CDU. Jej „Modrá strana“ je smiešny, úplne beznádejný projekt.
Frauke Petryová. Zdroj: TASR
Nová šéfka AfD Alice Weidelová priznala, že je lesbička. Pracovala tiež pre Goldman Sachs. Tak ako to teda je? Posunula sa AfD viac k „ultrapravici“ alebo k neomarxizmu?
Weidelová je v súčasnosti spolupredsedníčkou parlamentnej frakcie AfD, predtým bola zvolená do dvojčlenného tímu na vedenie volebnej kampane. Jej voľba vzhľadom na homosexualitu a predovšetkým na výchovu dieťaťa s inou ženou je pre stranu, ktorá sa hlási k tradičným rodinným hodnotám, absolútne nepochopiteľná.
Ale sme v Nemecku. AfD je stranou rozumných ľudí, ale predsa len partajou Nemcov, ktorí si za niekoľko ostatných desiatok rokov zvykli na to, že kultúrna revolúcia sa stala samozrejmou súčasťou nemeckej reality. To okrem iného znamená, že homosexuálne partnerstvo (od júna tohto roku potom podľa zákona aj manželstvo) je tam niečím celkom normálnym, a to zrejme aj pre mnoho ľudí v AfD. Aspoň som nezaznamenal žiadny výraznejší odpor proti voľbe Weidelovej v jej radoch.
Potom tu môže u niektorých politikov AfD hrať rolu ešte ďalší dôvod: AfD je často napádaná ako homofóbna a protiženská strana, akékoľvek je to absurdné (ale absurdita je už dávno súčasťou nemeckej politickej reality), takže voľbou homosexuálnej ženy na čelo strany sa aspoň niektorým týmto kritikom môžu „zavrieť ústa“.
Petra Bystroňa z AfD sledovala bavorská kontrarozviedka zhruba päť mesiacov. Dôvodom bola podľa nemeckých médií opakovane vyslovovaná sympatia voči organizácii Identitárne hnutie Bavorsko (IBB), ktorá „javí silnú príbuznosť s nacionalistickou ideológiou krajnej pravice“. Štyridsaťštyriročný politik, ktorý sledovanie považoval za predvolebný podraz bavorskej CSU, pod ktorú spadá tamojšie ministerstvo vnútra, sa v súvislosti s tým obrátil na súd. Teraz bolo sledovanie ukončené. Čo vypovedá celá vec o Nemecku?
Bystroňovo sledovanie rozviedkou pre jeho sympatie k identitárnemu hnutiu má dve stránky. Po prvé prezrádza, že v onom domnelo vzornom demokratickom Nemecku je vnútorná rozviedka zneužívaná na politické ciele v prospech kartelových strán. Nie je to zďaleka prvý prípad, kedykoľvek v minulosti „hrozilo“, že by sa do Bundestagu mohla dostať nová pravicová strana, nasadil establishment túto rozviedku, teda Spolkový úrad na ochranu ústavy, ako sa to presne volá, a tá svojím sledovaním vypálila dotknutej strane ciachu pravicového extrémizmu, ktorá ju nakoniec zahubila. V prípade AfD to kartelovým stranám a celému systému prvýkrát nevyšlo. Bystroňa prestali sledovať zrejme preto, že sa dostal do parlamentu. Toho sa úrad zrejme zľakol.
Druhý aspekt sa týka tých identitárov. Skupina mladých ľudí, ktorá formou rôznych recesistických podujatí, ako napríklad spustením transparentu zo strechy Brandenburskej brány, protestuje proti výpredaju národnej identity európskych národov, je však v Nemecku považovaná dobre že nie za ohrozenie bezpečnosti štátu. Máločo môže lepšie ilustrovať hĺbku odklonu Nemcov od všetkého, čo akokoľvek súvisí s národom, s jeho minulosťou či tradíciami.
Petr Bystroň. Zdroj: Kubinska & Hofmann
Hovorí sa o tom, že je u nás ohrozená západná „liberálna demokracia“. Ale môže byť pre nás Západ vzorom? Napríklad Marine Le Penovú stíhajú za to, že na Twitteri zverejnila fotografie popraveného amerického novinára Jamesa Foleyho Islamským štátom vrátane odrezanej hlavy. V Spojenom kráľovstve pokutovali muža, ktorý verejne čítal vyjadrenie Winstona Churchilla o islame. V Nemecku odsúdili žurnalistu Michaela Stürzenbergera na šesťmesačné podmienečné väzenie za zverejnenie (inak z verejných zdrojov dostupnej) fotografie, na ktorej si jeruzalemský mufti hadži Amin al-Husseini podáva ruku s Adolfom Hitlerom. Od 1. októbra platí v Nemecku zákon, podľa ktorého sú sociálne siete ako Facebook, YouTube alebo Twitter povinné do 24 hodín odstrániť zo svojich stránok „kriminálny obsah“, napríklad „ohováranie“, a to bez ohľadu na to, či sú zverejnené fakty pravdivé alebo nie. Pokuta môže dosiahnuť až päťdesiat miliónov eur…
Západ už dávno vymenil slobodu za rovnosť a takzvanú sociálnu spravodlivosť. Sloboda je pre západných politikov a filozofov už len trápnou spomienkou na časy, keď štát nebral ľuďom polovicu ich zárobku, neprerozdeľoval polovicu národného dôchodku a nemiešal sa ľuďom do ich súkromných životov.
Nemecký zákon, o ktorom hovoríte (so strašným názvom Netzwerkdurchsetzungsgesetz), nie je nič iné ako začiatok cenzúry internetu. A to si myslia zďaleka nielen vyhranení kritici vládnuceho systému. V Nemecku nepanovala plná sloboda slova ani predtým, pretože plná sloboda názoru je len tam, kde nie je človek za vyslovenie svojho názoru nijako postihnutý – teda nielen tým, že ho nezavrú do väzenia, ale ani tým, že nie je spoločensky ostrakizovaný, vyhodený zo zamestnania, predvolaný k nadriadenému, aby sa „ospravedlnil“. Okrem toho väzenia (ale už aj to možno úplne neplatí – pozri príklad, ktorý ste uviedli) nič z toho v Nemecku neplatilo a neplatí. Prevažná väčšina súkromných aj verejnoprávnych médií v Nemecku zastáva vyhranene ľavicovo liberálny názor a napáda každého, kto je „napravo“. Obávam sa, že po vstupe AfD do Bundestagu by sa táto mrazivá atmosféra „boja proti pravici“ mohla ešte priostriť.
