Prezident SR Andrej Kiska bude musieť vymenovať na tri neobsadené miesta ústavných sudcov z kandidátov, ktorých v minulosti odmietol. Vyplýva to zo stredajšieho rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) SR.
Prvý senát ÚS SR rozhodol, že základné práva skupiny kandidátov na ústavných sudcov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok prezident rozhodnutím o ich nevymenovaní porušil. Prezidentovo rozhodnutie zrušil a zároveň mu prikázal, aby vo veci znova konal a rozhodol tak, že z dostatočne zvoleného počtu kandidátov navrhnutých NR SR vymenuje troch za sudcov ÚS SR. Viac sme o tom písali TU.
Otázka na rozhodnutie ústavného súdu k téme vymenovania sudcov smerovala aj od čitateľa Parlamentných listov na líderku Obyčajných ľudí Veroniku Remišovú s tým, že aký má ona k tomuto rozhodnutiu postoj a či OĽaNO vyzve prezidenta na rýchle konanie.
Podľa Remišovej je to v prvom rade ponaučenie, aby boli ústavní sudcovia vyberaní starostlivejšie ako doteraz. „Často tam parlament zvolil ľudí, ktorí sa ústavnému právu v živote nevenovali, tak potom vyzerá aj rozhodovanie. Pri generálnom prokurátorovi ústavný súd povedal, že ho prezident vymenovať nemusí, ak nemá na funkciu predpoklady. Teraz pri ústavných sudcoch zas hovorí presný opak, že ich prezident vymenovať musí, aj keď nemajú predpoklady,“ odpovedala čitateľovi opozičná poslankyňa s tým, že rozhodnutie ústavného súdu v každom prípade musia rešpektovať a urobí tak podľa nej aj prezident.
„Ústavný súd sa dostane do ešte horšieho stavu, ako je dnes,“ dodala Remišová.
Naším cieľom je dobre spravované Slovensko
Na opozičnú poslankyňu padla otázka od čitateľa, prečo si strana OĽaNO stanovila ako najvyšší cieľ boj proti niekomu. „Veď to je pre kresťana nesprávna metóda, alebo…?“ spýtal sa čitateľ.
Veronika Remišová však toto rozhodne odmieta, pretože ich cieľ je hlavne dobre a čestne spravované Slovensko. „Našim hlavným cieľom určite nie je boj proti niekomu. Naším cieľom je dobre a čestne spravované Slovensko. To však neznamená, že nebudeme upozorňovať na chyby a zlodejstvá tých, ktorí vládnu dnes,“ odpovedala poslankyňa.
Čitateľ pod prezývkou Nemo dal Remišovej otázku týkajúcu sa kontroverzného podnikateľa Ladislava Bašternáka. „Ak hovoríte o podvodníkovi Ladislavovi Bašternákovi, tak mi teda skúste vysvetliť, ako je možné, že v troch prípadoch dostal tento človek, L. Baštrnák, na vratkách DPH vyplatené za vlády Dzurindu a Radičovej, kde sedel, mimochodom, aj Lipšic, Sulik, Matovič spolu 6 844 779,15? Kto je za to zodpovedný?“ spýtal sa čitateľ.
Remišová priznáva, že druhá Dzurindova vláda mala kopec horších káuz, pričom ona v tom čase v politike nebola. „Zo zverejnených informácií vidno, že ide o úplne iný prípad ako Kaliňákova ´doba kešu´ a prenášanie 12 miliónov eur v hotovosti. Tam to bol totiž očividný podvod. V roku 2011 tá firma stavala komplex Bonaparte, v ktorom býva premiér, a dostala jeho vratku 3,6 milióna eur. To bolo úplne normálne – stavala, nakúpila materiál. DPH sa v takých prípadoch normálne vracia s tým, že keď firma byty bude predávať, zaplatí na DPH štátu viac, ako jej štát predtým vrátil. Lenže to sa nestalo, to je tá chyba, a vtedy mal daňový úrad konať,“ uznala poslankyňa.
Ďalšia otázka od čitateľa Parlamentných listov opäť smerovala mierne do minulosti. „Rád by som sa vás opýtal ako komunálnej političky, či vám osobne neprekáža už zhruba 27-ročná rabovačka u nás v meste Bratislava? Podľa aktivistov bývalý primátor Ďurkovský za osem rokov pridelil 941 bytov a exstarostka Starého Mesta Zemková za štyri roky 661 bytov v centre. To vám neprekáža? Toto je tá spravodlivosť?“ zaznelo.
Líderka OĽaNO opäť pripomenula, že v tom čase hnutie Obyčajných ľudí neexistovalo a na ničom sa nepodieľalo. „Takéto rozdávanie bytov, samozrejme, nie je spravodlivosť. Andrej Ďurkovský skončil v Bratislave pred siedmimi rokmi, OĽaNO vtedy ani neexistovalo. Potom bol primátorom kandidát Smeru a teraz je pán Nesrovnal, ktorý kandidoval ako nezávislý. OĽaNO vzniklo koncom roka 2011, išlo aj o reakciu na to, čo všetko zlé sa dialo vo vtedajších politických stranách,“ odpovedala Remišová s tým, že väčšina tých bytov sa odpredala ľuďom, ktorí v nich bývali, tak sa to urobilo na celom Slovensku, v panelákoch aj v centrách miest. Starosta bol tak podľa zákona povinný byt predať za zostatkovú cenu.
„Chápem vaše rozhorčenie, ale zodpovedné hospodárenie s majetkom štátu a miest je jedným z pilierov nášho hnutia,“ dodala poslankyňa.
Ďalšieho čitateľa zaujímalo, ako hodnotí Remišová novovznikajúcu stranu. „Ako hodnotíte novovznikajúci globalisticko-treťosektorový politický hybrid Progresívne Slovensko, ktoré určite nebude v ľuďoch vzbudzovať národné povedomie a hrdosť, lebo to je presne to, proti čomu globalizátori a ich kone priamo bojujú?“ spýtal sa čitateľ.
Remišová však odmieta nálepkovanie. „Ja by som ich hodnotila podľa skutkov, takéto nálepkovanie k ničomu dobrému nevedie. V každom prípade my v hnutí OĽaNO si národné povedomie veľmi vážime. Práve preto sa snažíme o lepšie spravované Slovensko, menšiu korupciu, aby sme boli hrdí nielen na to, čo sme dostali do daru, ale aj na to, čo sme tu ako národ spoločne vybudovali,“ napísala.
Otázky na líderku opozičnej strany smerovali aj k zmrazovaniu platov ústavných činiteľov. Jeden čitateľ Parlamentných listov dokonca priznáva, že Obyčajných ľudí nevolil a to hlavne pre Igora Matoviča. „Len v tomto čase sa ho musím zastať, lebo Béla Bugár nehovorí pravdu, OĽaNO a hlavne Matovič chce zvyšovať platy poslancom a ústavným činiteľom. Matovič predsa zatiaľ vždy hlasuje za zmrazenie,“ napísal čitateľ, ktorý dodal, že by mu však nebolo jasné, ako by zahlasovali poslanci, ak by Fico spojil zmrazovanie platov s vyslovením dôvery o svojej vláde.
Nemám problém hlasovať za zníženie platu poslancov
Opozičná poslankyňa pripomína, že ich hnutie skutočne bolo vždy proti zvyšovaniu platov a že nehlasovali za zvýšenie platov poslancov, ale iba nehlasovali za zrýchlené legislatívne konanie. K žiadnemu pádu vlády podľa nej však nepríde. „Celý cirkus je skôr na odpútanie pozornosti od ich kšeftov pri nákupe obrnených transportérov a hlavne od spoplatnenia objednávania u lekára,“ myslí si Remišová.
„My sami sme mali pripravený návrh zákona o zmrazení platov, keď ale koalícia vyhlásila, že zákon pripraví vláda, nechali sme to tak a, žiaľ, dali návrh zákona neskoro. Suma platu poslanca je stanovená na trojnásobok priemernej mzdy od vzniku samostatného Slovenska. Najlepšie by bolo skončiť každoročný cirkus so zmrazovaním platov a znížiť výpočet v zákone. Nemám problém hlasovať napríklad za zníženie z trojnásobku na dvojnásobok priemerného platu, myslím, že sa k niečomu podobnému aj dopracujeme,“ dodala poslankyňa.
Veronika Remišová Zdroj: TASR
Nie je možné dávať všetko za vinu USA
Hnutie Obyčajných ľudí predstavilo pred pár týždňami svoju tieňovú vládu, pričom chce byť alternatívou k súčasnému vládnemu kabinetu, ktorý považuje za neschopný a bez vízie. Veronika Remišová sa takto de facto stala tieňovou ministerkou zahraničných vecí, čo využili aj čitatelia Parlamentných listov, ktorí jej položili otázky aj k zahraničnopolitickej situácii.
Otázka na Remišovú teda smerovala aj na to, kto je podľa nej zodpovedný za to, čo sa deje v Afganistane Iraku, Sýrii a Lýbii?
„Afganistan na tom nie je dobre, ale je asi v najlepšom stave za posledných 50 rokov. Problémy tam boli dávno, potom prišiel komunistický prevrat, invázia Ruska a skoro 10 rokov trvajúca vojenská prítomnosť. Potom nastúpil Taliban, útok na budovy v New Yorku a invázia USA. Chyby urobil každý z nich, ale za krajinu sú v prvom rade zodpovední jej obyvatelia, Afganistan bol na tom zle aj predtým, ako tam zasahovali iné krajiny. Irak bol vnútorne stabilnejší, ako je dnes. No zase nesmieme zabúdať, že pokoj tam nepanoval ani pred inváziou USA. Roky trvala iracko-iránska vojna, v ktorej zomrelo asi 1,5 milióna ľudí. Potom zase Irak zaútočil na Kuvajt. Verím ale, že teraz sa už veci pohnú k lepšiemu,“ uviedla Remišová s tým, že sa nedá zovšeobecňovať a dávať všetko za vinu USA.
Remišová sa vyjadrila aj ku konfliktu v Lýbii a situácii v Afrike. „Konflikt v Líbyi vznikol pre dlhodobé vnútorné rozpory, Francúzsko aj iné krajiny povstalcov podporovali, OSN rozhodla o bezletovej zóne, ale ťažko povedať, či by to neskončilo rovnako aj bez toho. Situácia v Afrike je iná od krajiny ku krajine, určite im k stabilite nepomohli aktivity Ruska a USA počas studenej vojny, ale zase aj bez toho má kontinent pestrú zbierku diktátorov a pochybných režimov, ktoré svoje krajiny zbedačili a bránili ich rozvoju. Niekde to trvá dodnes, inde sa situácia zlepšuje,“ dodala.
Čitateľku Tinu zaujímal aj vzťah a vzájomný obchod s Čínou, pričom spomenula aj stretnutie dalajlámu s Kiskom. „Pani Remišová, to prečo klesol vzájomný obchod s Čínou, tak na to sa treba opýtať prezidenta Kisku, ktorý sa vrúcne objímal s dalajlámom, čoho dôsledkom bol ostrý politický demarš od čelných predstaviteľov Číny a je úplne jedno, či sa s ním stretol ako súkromná osoba, alebo ako štátnik. Dopredu bolo avízované, že ak tak urobí, budú nasledovať reštrikčné opatrenia zo strany Číny,“ zaznelo.
Remišová však krok prezidenta obhajovala. „Prezident Kiska sa s dalajlámom stretol až v októbri 2016, najvýraznejšie náš vývoz do Číny klesol dovtedy, od stretnutia možno dokonca stúpol, uvidíme podľa štatistík za rok 2017. Myslím, že aj náš pán prezident sa snaží, takisto s ním väčšinou chodia podnikatelia,“ odpovedala poslankyňa.
Nemyslím si, že by nám hrozila islamizácia
Ďalší čitateľ Turan píše: „Viem, že sa OĽaNO stavia takpovediac promigračne, ale aj napriek tomu sa chcem opýtať, či nevnímate proces islamizácie ako hrozbu pre SR, trebárs aj z dlhodobého hľadiska? Pod islamizáciou mám na mysli vznik moslimských komunít s vlastnými pravidlami, obsadzovanie verejného priestoru, rôzne kultúrne a politické ústupky atď., čo koniec koncov môžeme vidieť v západnej Európe, ktorá na svoju prehnanú demokraciu voči migrantom už dopláca.“
Podľa líderky Obyčajných ľudí sa ich hnutie nikdy nestavalo „promigračne“. „Píšete o ´prehnanej demokracii voči migrantom´ na Západe. Tam to ale často má úplne iné korene. Napríklad Turci prichádzali do Nemecka v 60. rokoch, pretože Nemecko malo kritický nedostatok pracovných síl a aktívne sa snažilo získať tureckých pracovníkov, uzatvorili s Tureckom osobitnú dohodu, nelegálna migrácia vtedy prakticky neexistovala. Belgicko, Británia alebo Francúzsko zase boli významné koloniálne mocnosti a istá migrácia z kolónií do materských krajín bola normálna vždy, veľa ľudí tam prišlo po osamostatnení kolónií v 60. a 70. rokoch,“ napísala Remišová.
„Chcem len povedať, že je normálne, že sa tie krajiny pozerajú na migráciu inak ako my. Tok migrantov je dnes podstatne menší ako v roku 2015, ľudia si budú ešte dlho vyberať iné krajiny ako Slovensko, takže si nemyslím, že by nám hrozila islamizácia. Oveľa viac na naše životy vplýva zlé riadenie štátu a korupcia v politike, preto sa zameriavame práve na tieto veci,“ uzavrela poslankyňa.
