Stokrát pochovávaná, stokrát oživená. Zatiaľ čo mnohí by si priali po jej neúspechu v prezidentských voľbách, aby už konečne zmizla zo scény – tej francúzskej, ako aj tej európskej –, Marine Le Penová sa vracia. Vstáva z popola ako bájny Fénix? Od jesene, po turbulenciách vo vnútri Národného frontu (FN), ide „vpred do nového frontu“, ako znie názov jej politickej kampane.
Pred Marine Le Penovou sa skutočne nové fronty opäť otvárajú. Túto sobotu bude v Prahe na čele delegácie európskej frakcie Európy národov a slobody (ENF).
Zber politickej kapusty po pol roku
Všetci to majú ešte živej v pamäti. Medzi dvoma kolami sa uskutočnila diskusia, ktorá, ako sa zdá, všetko rozhodla. V stredu 3. mája 2017 bola Marine Le Penová porazená. Zhodujú sa dnes na tom dojemne všetci, ktorí analyzujú Macronovo víťazstvo nasledujúcu nedeľu. Napriek tomu dokázala Marine Le Penová – porazená mladým ambicióznym politikom Emmanuelom Macronom, ktorý sa vzápätí stal najmladším francúzskym prezidentom v histórii – zjednotiť asi 11 miliónov voličov.
Získala 33 %. Dosiahla tak dvojnásobný počet oproti jej otcovi Jeanovi-Marimu Le Penovi, ktorému však patrí historická chvíľa, keď sa kandidát Národného frontu dostal do 2. kola prezidentských volieb. Predseda Jean-Marie Le Pen 21. apríla 2002 postúpil, aby bol doslova zmetený Jacquesom Chiracom, ktorý získal ohromujúcich 82,21 percenta. Chiraca vtedy volili aj tí, ktorí by ho nikdy nevolili. Medzi dvoma kolami však v roku 2002 proti Národnému frontu defilovali tisícky Francúzov v uliciach. Medzi dvoma kolami tento rok „nebol nikto“. Žiadne veľké manifestácie, žiadne zdesenie: Národný front sa od svojho vzniku v roku 1972 stal stranou, ktorú nemožno len tak obísť.
Jean-Marie Le Pen. Zdroj: SITA
Od roku 2002 sa Národný front stal razantnou politickou formáciou, s ktorou sa počíta vo všetkých voľbách – najmä v tých prezidentských. Povestný „sklenený strop“, ktorý jej doteraz bránil v raste, zvoľna praská. Marine Le Penová síce nie je vždy taká úderná a štylisticky brilantná ako jej otec, ale dokáže dôsledne postupovať krok za krokom. A zvládať krízy, a to aj navzdory bolesti v chrbte.
Hoci sa jej nepodarilo zostaviť politický klub v Národnom zhromaždení, disponuje ôsmimi mandátmi a jej vplyv ďalej rastie. Vysmievaná dlho aj v Európe stojí teraz na čele skupiny, ktorú spoločne s ďalšími euroskeptikmi a národovcami založila 15. júna 2015: Európa národov a slobody (ENF). Od začiatku roka 2016 je členom tejto frakcie aj česká Strana pro přímou demokracii (SPD), ktorej predsedá Tomio Okamura.
V osemdesiatych rokoch sa prezident François Mitterrand pohrával s myšlienkou, že uvoľnením zošnurovaného volebného systému posilní súdržnosť socialistov. Dnes nie je na obzore takmer žiadny socialista, republikáni sa pod novým vedením Laurenta Wauquieza, ktorý bol zvolený začiatkom decembra, spamätávajú len veľmi ťažko. Paradoxom je, že si pritom pomáhajú témami, s ktorými prišiel kedysi práve Národný front.
Marine Le Penová, dedička slávy svojho otca, dokázala stranu nielen posilniť a v procese dediabolizácie z nej urobiť zoskupenie, ktoré spája nespojiteľné: ľavicu aj pravicu. V mene sociálneho patriotizmu aj prvú politickú silu, s ktorou sa počíta. Národný front stál dlho na okraji politického diania ako povestný strašiak do kapusty.
Čo robiť vo chvíli, keď sa zber kapusty premenil na paseku? Kapusta zmizla, úrodu prevzal niekto, kto pripomína skôr lupiča než dobrého pestovateľa. Doterajší pestovatelia, ktorí si nárokovali úrodu, boli odstránení. Prezident Emmanuel Macron sa miestami správa, ako keby bol vo Francúzsku iba on sám. „Štát som ja,“ znie mu zrejme v ušiach dávny výrok Ľudovíta XIV.
Emmanuel Macron. Zdroj: TASR
Jesenné búrky, ktoré boli prvým testom pre nového prezidenta, boli aj testom súdržnosti opozície. Niekedy je to skutočne ťažké v krajine, vo Francúzsku, pre ktorú sa dnes vžíva termín Macronia. Krajine dnes vládne manekýn, ktorý rád reční v starobylých palácoch (Versailles, Sorbonna), v poslednom čase najmä nad rakvami populárnych osobností (spisovateľa Jeana d’Ormessona, ale aj speváka Johnnyho Hallydaya).
Prepad dôvery, rozchod s korunným princom Florianom
Ale aká je skutočná situácia Národného frontu dnes, pol roka po prezidentských voľbách? Strana, ktorá stála doslova „pred bránami moci“, čelila v mesiacoch po voľbách hneď niekoľkým krízam. Prvá bola krízy dôvery. Podľa analýzy Harrisovho inštitútu klesla jej podpora počas šiestich mesiacov o 10 %. A to nielen u robotníkov (zo 49 % na 27 %), ale aj u zamestnancov (z 39 % na 28 %).
Záujem o jej verejné prezentácie síce zostáva aj naďalej vysoký, ale keď koncom októbra vystúpila v jednej z najsledovanejších televíznych politických relácií, totiž relácii L’Émission politique verejnoprávnej televízie France 2, sledovalo ju len 1,7 milióna divákov, čo bolo doteraz jej najhoršie skóre.
Od prvých vystúpení po neúspechu hovorila predsedníčka Le Penová o „hlbokej obnove“, neskrývala ani úmysel zmeniť názov strany. Medzi názvami, ktoré by mohli prilákať ďalších záujemcov, ako aj osobnosti z iných politických zoskupení, bol najfrekventovanejší názov: Patrioti. Názov spojovaný aj so vznikom think tanku podpredsedu strany Floriana Philippota. Ten však pod tlakom členskej základne a frakčného boja vo vnútri strany odišiel 21. septembra.
Florian Philippot (vpravo). Zdroj: TASR
Časť členskej základne veľmi ťažko zvládala jeho ambície a snahu spojiť nespojiteľné. Podpredseda Philippot rád hovoril o gaullizme (Národný front vyrástol v hlbokom odpore voči dedičstvu generála Charlesa de Gaulla za Jeana-Mariho Le Pena) a pravidelne navštevoval jeho hrob, spoločne s republikánmi a ďalšími. Najsilnejšie však rezonoval odpor voči Philippotovi medzi tými, ktorí vytýkali Marine Le Penovej chybnú prezentáciu s vystúpením zo spoločnej meny. Niektorým vadila aj jeho homosexuálna orientácia. Nejasnosti o prechode na frank s menovou medzizastávkou (akési nové ecu, ktoré predchádzalo euru) však nepochopil takmer nikto. Le Penová s touto témou pohorela.
Philippot, dlho vnímaný ako akýsi korunný princ frontu, sa dnes netají tým, že Patrioti budú jeho trampolínou k moci, hovorí o Národnom fronte ako o „vyhasnutej hviezde“, dokonca ako o Titanicu. Bol to on, koho s Marine Le Penovou spájalo verné priateľstvo, ale aj snaha otvoriť sa novým alianciám, medzi dvoma prezidentskými kolami najmä s Nicolasom Dupontom-Aignanom a jeho politickou formáciou Debout la France. Predsedníčka Le Penová sa vracia k svojim zásadným témam, ktorými sa Národný front vždy profiloval v rôznych obdobiach: bezpečnosť, imigrácia, islam, terorizmus, národná identita, ako aj sociálna spravodlivosť.
Jej jesenná kampaň, ktorá sa odohráva v teréne, má názov: En avant pour un nouveau Front (Vpred do nového frontu). Začala sa v Brachay vo východnom Francúzsku a má sa skončiť na severe v Alsasku koncom februára. Zatiaľ nie je isté, aký bude nový názov strany ani ako rozhodne volebný kongres 10. a 11. marca 2018. Podarí sa Marine Le Penovej udržať si svoju pozíciu a vytýčiť nový smer? Predsedníčka Le Penová stojí na rázcestí, pred ňou sa otvárajú nové fronty politického boja, nové línie, ktoré bude musieť prekročiť. Dokáže prekročiť svoj vlastný tieň?
