„Putinská elita sa vydala cestou posilňovania suverenity Ruska. Putin je liberál. Zbožňuje uvoľnené pomery, ktoré vládnu v Nemecku či Česku. Sú mu blízke ako človeku. Nie je však idiot, ale veľký pragmatik, ktorý politicky hrá akúsi hru patriotov. Je to voľba medzi životom a smrťou,” hovorí pre PL politologička Karine Gevorgyanová, ktorá zastávala v ruskom štátnom aparáte významné funkcie a od roku 2007 vedie oddelenie politológia časopisu Východ.
Globalizácia a Rusko
Dobývanie územia
„Z môjho pohľadu bol Hitler naivný človek. Aj keby vybojoval všetky tie rozsiahle priestranstvá do Ďalekého východu, tak ale nevedel, ako ich udržať,” rozvíja a k argumentu, že Hitler chcel, aby mu tam slúžili Česi, Rusi a ďalšie národy, dodáva: „Americký demokrat Lyndon LaRouche v reakcii na slová Albrightovej o obrovských prírodných zdrojoch na Sibíri vyhlásil niečo v zmysle: 'Zabudnite na to. Na Sibíri okrem Rusov nikto žiť a pracovať nedokáže.' Pri strašných nacistických pokusoch na ľuďoch vydržali v extrémnom chlade Rusi oveľa dlhšie než napríklad Nóri, ktorí sú tiež zvyknutí na drsné severské podmienky.”
Putin a Dugin
„Ruského prezidenta príliš dobre nepoznám. Viem, že má rád deti a zvieratá. Putin ale musel naštartovať proces resuverenizácie Ruska. Nie, že by to toľko chcel, ale okolnosti si to vyžiadali. Tá súčasná podpora Putina a fakt, že bude s najväčšou pravdepodobnosťou opäť zvolený ruským prezidentom, súvisí s tým, že Rusi si želajú, aby Rusko pokračovalo v procese posilňovania suverenity, čo on plní. Jazdila som v žigulíku po Rusku a robila sociologický prieskum v teréne, ktorý mi to potvrdil. Ostatne resuverenizácie sa chytili aj ďalšie krajiny. Ako inak si možno vykladať brexit či zvolenie Donalda Trumpa americkým prezidentom.”
„V Rusku nie je až taký populárny, ako si tu myslíte. Nie je hlavným ideológom Kremľa či Putina, ako to všetky zahraničné noviny píšu. Jeho knihy som čítala už dávno. Je členom elitárskeho, totalitárskeho a sektárskeho krúžku. Preto je medzi ľuďmi nepopulárny a nedôveryhodný. Rusi sú veľkí individualisti a kolektivizujú sa len v prípade vonkajšej existencionálnej hrozby, nie vnútornej. Teta bola krajná individualistka, ale pri blokáde Leningradu koncentrovala v izbe so štyridsiatimi metrami štvorcových príbuzných, kamarátov a susedov, ktorí priniesli všetko svoje jedlo, a všetci prežili. Keď sa skončila blokáda, všetci opäť uprednostnili svoje individuality. Tak to u nás chodí.”
Demokracia a Rusko
„Reálna demokracia je totiž podľa mňa možno v menších spoločenstvách, ale vo väčšine štátov je to neefektívny model. Niektorí prezidenta Putina obviňujú, že po roku 2012 prevrátil autokratický režim v totalitný. Na tieto dojmy je ale treba odpovedať v línii faktov. Čo je totalitarizmus? Ten termín sa vyvinul v dvadsiatych rokoch minulého storočia a potom si ho uzurpoval Mussolini. Urobili sme Taliansko, teraz začneme robiť Talianov. Všetko je podriadené totalitnému štátu, verejný aj súkromný život. Teraz to isté robia Ukrajinci. A v Rusku? Zúčastňujem sa často televíznych debát, nikto ma nevyháňa. Kritizujem Putinovu vnútornú politiku. Nesúhlasne hodnotím, kam bola dovedená situácia s Ukrajinou a Donbasom. To je podľa mňa jeho ohromná chyba, nikto ma neumlčuje, neobviňuje, neposiela do väzenia. Počúvajú ma v televíznych debatách v hlavnom vysielacom čase.”
„Veď Hitler prišiel k vláde v demokratickej krajine demokratickým spôsobom. Cez demokratický proces vytvoril totalitu. V ruskom vládnutí sa objavujú autokratické či militaristické prvky počas celej histórie. Je to silná krajina, spoločnosť i jazyk. Rusi postupne vystavili vlastnú civilizáciu s optimálnou formou žitia, obrany územia a trebárs aj autokracie. S jedným vodcom ako posledným garantom práv občanov. To boli cári a teraz to sú prezidenti. To neznamená, že v krajine nevládne zákon. Autoritárstvo je však zviazané s historickou tradíciou všetkých civilizácií, takže aj imperiálneho a sovietskeho Ruska,” uvádza pre PL.
Atómová technológia
„V Rusku pracovalo na vývoji rakiet a motorov mnoho špecialistov z Ukrajiny. Stratila sa dokumentácia a špecialisti niekam odišli. Američania majú celé štvrté poschodie SBU (Služba bezpečnosti Ukrajiny – tamojšia kontrarozviedka) v Kyjeve sami pre seba. Trump by si teda mal posvietiť hlavne na svojich agentov, čo tam robia,” naznačuje.
Nenávisť k homosexuálom
„My máme konzervatívny štát a vy experimentujte. Takže choďte z postmodernizmu dopredu a my sa pozrieme, ako to pôjde. Rovnako ako v Rusku ani v Iráne homosexuáli nijako verejne nepropagujú svoju sexuálnu orientáciu. Nikto im ale neubližuje. Sexuálna sféra človeka je súkromná,” uvádza a pokračuje: „Keď sa o Rusku začalo hovoriť, že je homofóbne, prehovorila som si s kamarátmi homosexuálmi. Napokon to, že sa dnes homosexuáli z Čečenska sťažujú na krátenie svojich práv, sami považujú za dobrý vtip. Predtým by totiž ani nemukol.”
„Sú proti tomu, aby sa sexuálna orientácia dávala verejne na obdiv. Nechcú vraj byť menšinou v spoločnosti, nechcú byť nejakou špecialitou, chcú byť rovnocennými členmi spoločnosti. V Moskve, samozrejme, existujú homosexuálne kluby. Oni sa tým však nechvália, ani to nikde nevykrikujú. Nechcú svoju homosexualitu ukazovať ako tovar vo výklade. Napokon, rôzne tie gay parade organizujú na Západe hlavne heterosexuáli.”
Islam vo svete
„Islamizmus sa z určitého uhla pohľadu stal moslimskou odpoveďou na globalizáciu. Kalifát Islamského štátu bol produktom globalizácie, ale podľa islamu. Z celého sveta sa islamisti zišli do Sýrie a Iraku, chceli štát, priali smrť Západu a mali dynamiku. Stala sa z nich legenda, ktorá však stále žije a preskupuje sa. Jedna žurnalistka – Tatárka – sledovala utečencov, spriatelila sa s nimi a oni jej ukázali natlačené pokyny právnika. Utečenci poznajú zákony, vedia, ako sa správať v Nemecku či Anglicku. Do Európy niektorí mieria s vidinou revanšu či odvety,” vysvetľuje.
„Ruská civilizácia poňala za svoju aj históriu mnohých ďalších kultúr a národností. Kultúra Pomorov v Archangeľsku sa od kultúry kozákov z Kubaňa dosť líši. V Ruskej federácii žijú integrovaní aj moslimovia. A ako sa tá integrácia docielila? Ide o dlhoročné nadväzovanie dobrých vzťahov, priateľstvá. Tatár mal v imperiálnom Rusku rovnaké práva ako ostatní. Keď Rus ubil alebo vo veľkom okradol Tatárov či Čečencov, dostal trest smrti. Ten sa však dával veľmi málo. Ivan Hrozný je predstavovaný ako krvilačný vládca, ktorý mal pod zámkom tisíce duší, ale trebárs za Karola IX. len počas Bartolomejskej noci povraždili tisíce a tisíce ľudí. Pritom Karol IX. nie je predstavovaný ako taký netvor,” dodáva s tým, že pravoslávie vždy s ruským impériom spolupracovalo ako jeden súbor, ktorý hrá symfóniu v záujme celku. A to sa deje aj dnes.
„V Kirgizsku a Tadžikistane sú financované moslimskými fondami rôzne tajné hnutia a to je problém. Samozrejme, že niektoré neznášanlivé idey sa šíria aj medzi moslimami v Rusku. Teraz sa snažíme premyslieť, ako s tým pracovať,” dopĺňa pre PL rázna žena, ktorá sa narodila roku 1956 v Moskve.
