“Globalizácia nevedie k vyrovnávaniu, ale skôr k udržiavaniu či dokonca k prehlbovaniu sociálnych nerovností,” vyhlásil Prorok na margo vývoja situácie v oblasti zlepšovania životných podmienok po rozdelení spoločného štátu.
Vzhľadom na tento fakt, je podľa jeho názoru problematické aj to, že naši vládni predstavitelia dlhodobo ignorovali odlišnú kvalitu produkcie tých istých firiem na Západe a na Slovensku i v Česku.
Politológ si zároveň myslí, že Slovenskú republiku a Českú republiku západné krajiny stále neberú ako rovnocenného partnera.
“Západ vníma východnú Európu ako mladšieho brata, ktorý musí poslúchať a akceptovať všetko, čo sa mu ponúkne. Ak sa predtým Slovensko vo vzťahu k Čechom cítilo ako mladší brat, tak dnes sú v tejto úlohe voči Západu obe samostatné republiky,” objasnil docent z pražskej Vysokej školy medzinárodných a verejných vzťahov.
Dodal, že “spoločným menovateľom týchto problémov je podceňovanie rozdielnych záujmov jednotlivých aktérov vyvolaných bojom o trhy a pracovné miesta”.
V Česku sa podľa jeho slov v dôsledku pracovnej migrácie objavuje tendencia negatívneho vnímania Slovákov.
“Slováci nám berú pracovné miesta, miesta na vysokých školách.”
Domnieva sa však, že v súčasnosti Slováci v Česku prichádzajú o svoju “exkluzivitu”, pretože “na rozdiel od Slovákov, mladí Česi majú problém porozumieť slovenčine”.
Vzťahy medzi ČR a SR, či už medziľudské, alebo na úrovni oficiálnej reprezentácie, sú podľa neho, na druhej strane, nadštandardné.
Situácia v období “zamatového rozvodu” nebola jednoduchá. Rozdelenie Česko-Slovenska bolo podľa slov českého politológa v réžii elít a na názor verejnosti sa nik nepýtal. Obe krajiny sa so zložitou situáciou museli nejako vyrovnať. Každá z nich si podľa neho našla vlastné spôsoby.
“Napriek vzájomným rozdielom sa ČR a SR ekonomicky stabilizovali a vykazujú rast,” konštatoval Vladimír Prorok.
