Politológ a poslanec SaS sa o žalobe za neprijatie kvót rozhovoril vo videu, ktoré uverejnil na svojom facebookovom profile. Už z úvodu je jasné, že Klus nie je z rozhodnutia Európskej komisie žalovať našich najbližších susedov nadšený. Do protikladu stavia liberál práve žalobu za nedodržané kvóty a kriminalitu migrantov.
Klus hovorí o dvoch zaujímavých veciach, ktoré sa stali hneď v prvom týždni roka 2018. Prvou je už spomínaná žaloba proti členom Vyšehradskej štvorky s výnimkou Slovenska. Druhá vec, ktorá Klusa zaujala, je prieskum o náraste kriminality v súvislosti s migráciou do Nemecka, tiež uverejnený v prvých dňoch nového roka.
Dve pre niekoho na prvý pohľad možno trochu odlišné témy majú podľa poslanca SaS jasnú súvislosť. „Len Európska komisia stále nie a nie pochopiť, že aj táto žaloba za kvóty je len vodou na mlyn ďalšej radikalizácii strednej Európy. A to úplne zbytočne,“ píše Klus v statuse k videu na sociálnej sieti.
Poslanec pripomína, že Európska komisia už vlani v decembri avizovala, že bude žalovať Maďarsko, Poľsko a Českú republiku na Európskom súdnom dvore za to, že nemienia dodržiavať systém kvót dohodnutý a schválený ešte v roku 2015. Teraz prišiel na psa mráz. O oficiálnom začatí sa konania proti trojici členských krajín V4 informoval Európsky súdny dvor minulú stredu (3. 1.).
Čo čert nechcel…
V tom istom týždni, prvom po novoročných oslavách, sa však vynorila druhá udalosť, ktorú Klus označil za zaujímavú. Je ňou už spomínaný prieskum o kriminalite migrantov v Nemecku, ktorý Európskej komisii nehrá veľmi do karát. Dokazuje totiž, že obavy žalovaných štátov z nárastu kriminality v dôsledku prijatia zvýšeného počtu migrantov boli opodstatnené.
„Čo čert nechcel, práve v tento istý týždeň (ako bola podaná žaloba za nedodržané kvóty) sa objavila v nemeckej tlači správa nemeckej vlády, ktorá hovorí o tom, že sú to práve mladí utečenci, respektíve migranti, najmä zo severnej Afriky, ktorí výrazne zvyšujú násilnú trestnú činnosť v Nemecku,“ konštatuje Klus vo videu.
Nechýba ani poslancovo vysvetlenie toho, aké je vlastne prepojenie medzi odmietavým postojom niektorých krajín ku kvótam a nárastom kriminality v súvislosti s migráciou. „Keď spojíme tieto dve veci dokopy, je zrejmé, prečo práve takéto kroky Európskej komisie (ako je spomínaná žaloba) môžu viesť k tomu, že sa zbytočne zvyšuje euroskepticizmus v rámci krajín strednej a východnej Európy, dokonca radikalizmus, ba priam extrémizmus a čoraz menej prekvapuje, že mnoho mladých Poliakov, Maďarov a Čechov, ale aj Slovákov a ostatných občanov Európskej únie zo strednej a východnej Európy začína odmietať EÚ ako projekt,“ myslí si poslanec.
Liberál si na záver krátkeho videa kladie otázku smerovanú k Európskej komisii. „Kedy si konečne Európska komisia uvedomí, že tlačiť balón do vody nemá žiaden zmysel, a kedy si konečne uvedomí, že práve takéto kroky vedú k čoraz väčšej miere odmietania európskeho projektu, čo je absolútna škoda vzhľadom na to, že EÚ pre nás všetkých prináša podstatne viac výhod ako nevýhod?“ uzatvára poslanec a politológ Martin Klus (SaS).
Prečo nie aj Slovensko?
Ak spomenieme fakt, že aj slovenská vláda bola rázne proti akémukoľvek povinnému prijímaniu migrantov na základe kvót z roku 2015, naskytá sa otázka, prečo žalobe na Európskom súdnom dvore nečelíme spoločne so svojimi partnermi z Vyšehradskej štvorky. Odpoveď sa snažil dať ešte vlani v lete premiér Robert Fico (Smer-SD).
Fico v júni 2017 uviedol, že „migrácia je stále vážna téma, ale nie je vhodné, aby sme takúto citlivú problematiku zneužívali na politikárčenie“. Dodal tiež, že Slovensko presadzovalo v tejto veci takzvanú efektívnu solidaritu. „Každá krajina musí určitým spôsobom prispieť, pokiaľ ide o dôsledky migrácie, ale musí mať suverénne právo si vybrať, ako túto solidaritu prejaví,“ vysvetľoval premiér Robert Fico rozhodnutie Komisie vynechať Slovensko zo žaloby.
Premiér pritom vždy tvrdil, že kým bude predsedom vlády, tak bude proti kvótam na prijímanie migrantov, ktoré presadzuje Brusel. Za to, že Slovensko nakoniec nečelí obžalobe tak ako naši susedia, si Fico od opozičného lídra Borisa Kollára (Sme rodina) vyslúžil označenia „bruselský judáš a zapredanec“. O tom, ako Kollár podozrieva Fica, že zradil V4 za „eurofondový groš“, sme viac písali TU.
Program kvót zlyhal
V súvislosti so žalobou proti Maďarsku, Poľsku a Českej republike za neplnenie systému kvót treba pripomenúť, že celý program sa skončil vlani v septembri. Jeho výsledky však veľmi nenadchli ani samotných tvorcov tohto opatrenia. Počty migrantov, ktorých mali členské štáty povinne prijať na základe programu, totiž nedodržalo oveľa viac krajín a sú medzi nimi aj také, ktoré za ne hlasovali. O tom, že program kvót zlyhal, nahlas hovoril aj premiér Fico.
Zo 160 000 migrantov, ktorých chcela Európska komisia na základe systému prerozdeliť z najviac vyťažených krajín do ostatných členských štátov, sa podarilo takto umiestniť len o niečo viac ako 30 000 osôb. Program pritom trval dva roky a niektorí ľudia v utečeneckých táboroch v Grécku a Taliansku aj po Novom roku ešte stále čakajú na presun do iných krajín Európskej únie.
Ukončený mechanizmus kvót, za ktorý teraz trojica štátov strednej Európy čelí žalobe na Európskom súdnom dvore, mal pomôcť Taliansku a Grécku, ktoré najviac trpia pod náporom migrantov prichádzajúcich z Afriky.
- Reklama -
